Michal Kumorovitz
| Michal Kumorovitz | |
| rímskokatolícky kňaz | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 28. september 1911 Rudňany, Rakúsko-Uhorsko(dnešné Slovensko) |
| Úmrtie | 26. december 2007 (96 rokov) Ivanka pri Dunaji, Slovensko |
| Svätenia | |
| Cirkev | rímskokatolícka |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | Spoločnosť Ježišova (SJ) (jezuiti) |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | 9. september 1940 (28 rokov) Lalouvesc, Francúzsko |
Michal Kumorovitz, SJ (* 28. september 1911, Rudňany, Rakúsko-Uhorsko – † 26. december 2007, Ivanka pri Dunaji, Slovensko) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, jezuita, fyzik, teológ a filozof.
Štúdiá[upraviť | upraviť zdroj]
Do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Trnave vstúpil 30. júla 1928. Zmaturoval v roku 1932 v Kláštore pod Znievom. V štúdiách filozofie pokračoval v rokoch 1932 – 1935 v nemeckom Pullach im Isartal. Ukončil ich licenciátom. V rokoch 1935 – 1937 pôsobil v Ružomberku. V rokoch 1937 – 1941 študoval teológiu najprv v belgickom Leuvene, neskôr vo francúzskom Lyone. Za kňaza bol vysvätený 9. septembra 1940 v Lalouvesc vo Francúzsku. Počas Slovenského štátu v rokoch 1941 – 1945 študoval v Bratislave na Slovenskej univerzite matematiku a fyziku. V roku 1947 obhájil doktorát z matematiky.
Život a práca[upraviť | upraviť zdroj]
Michal Kumorovitz počas štúdií na Slovenskej univerzite v Bratislave pôsobil ako kňaz v kaplnke na internáte Lafranconi. Neskôr vyučoval matematiku na jezuitskom (neskôr poštátnenom) gymnáziu v Bratislave. Od roku 1948 pracoval na Ústave matematiky Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave ako asistent.
Po barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950, počas ktorej štátna komunistická moc zlikvidovala mužské rehole, ho odviezli spolu s ostatnými rehoľníkmi do internačného kláštora Jasov a neskôr do Podolínca. Prepustený bol na základe zlého zdravotného stavu až v roku 1952. Práci v školstve, vede, ako aj povolaniu kňaza sa však už venovať nemohol. Zamestnanie dostal v podniku Tesla v Bratislave. Stal sa uznávaným odborníkom na akustiku. Pôsobil ako člen subkomisie Česko-slovenskej akadémie vied pre elektroakustiku. Podieľal sa na riešení viacerých vedeckých otázok a problémov a okrem iného aj praktickému ozvučovaniu štadiónov.
Po odchode do dôchodku sa venoval prekladateľskej činnosti. Verejne slúžiť omšu mal povolené až v roku 1980, aj to iba v Ústave pre telesne postihnutých v Bratislave. Posledné dni prežil v Senioráte Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji. Dožil sa 96 rokov. Pochovaný je v Ivanke pri Dunaji.