Michalská brána

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bratislava, fotografia z júla 2004
Pamätná tabuľa od Ľudovíta Godeho je odliata z olova.

Michalská brána je jediná zachovaná brána z pôvodných štyroch v bratislavskom mestskom opevnení, dnes pamiatka v Starom meste.

Meno dostala podľa osady a kostola svätého Michala, ktorá bola neďaleko na predmestí. Dnes osadu pripomína len ružový náhrobný kameň, použitý v murive veže, vo výške asi tretieho poschodia viditeľný z vnútornej strany. V minulosti mala padací most, padaciu mrežu a silné drevené vráta. Dodnes sa zachovalo horné brvno s otvormi na pánty vrát.

Vežu postavili koncom 14. storočia. Vežu v priebehu histórie viackrát nadstavovali. Horná osemboká časť veže bola postavená v rokoch 1511-1517. Na konci 16. storočia mala strecha medenú cibuľu s malou zástavkou. Dnešnú barokovú podobu dostala počas rekonštrukcií v rokoch 1753-1758 spolu so sochou svätého Michala, vyhotovenou bratislavským majstrom Petrom Ellerom. Jej súčasná výška je 51 metrov.

Meno dostala podľa kostola sv. Michala a podľa neho pomenovaného predmestia, z ktorého sa Michalskou bránou vchádzalo do mesta. V pôdoryse ulice od Michalskej brány nahor je dobre zachovaný zahnutý typ ulice v medzibrání. Z vonkajšej časti brány sa nachádza most, ktorý preklenuje bývalú priekopu pozdĺž hradobného múru. Na vnútornej strane brány je kamenný gotický znak, na južnej strane v kartuši nápis, podľa ktorého vežu opravila mestská rada a bratislavské obyvateľstvo roku 1758. V dnešnej dobe cez ňu vedie označenie historickej korunovačnej cesty.

Mestské múzeum v Bratislave tu zriadilo expozíciu historických zbraní.

Medzi jej novšie atrakcie patrí laserový lúč, vysielaný z južného okna, ktorý naznačuje trasu pôvodného Korza.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°08′43″S 17°06′25″V / 48.145147°S 17.106844°V / 48.145147; 17.106844