Michelsonov interferometer
Michelsonov interferometer je interferometer, ktorý navrhol Albert Abraham Michelson.
Svoj prvý interferometer navrhol a zostavil Albert Abraham Michelson v roku 1881. Zdokonalená verzia odlišujúca sa od pôvodnej viacnásobným odrazom lúčov medzi zrkadlami bola použitá v roku 1887 pri Michelsonovom-Morleyho pokuse.
Michelsonov interferometer sa skladá zo zdroja svetelných lúčov P, polopriepustnej sklenenej doštičky d, kompenzačnej doštičky k 1 , zrkadiel Z1, Z2 a ďalekohľadu D.
Lúč zo zdroja P dopadá pod uhlom 45° na polopriepustnú sklenenú doštičku d, kde sa v bode A štiepi na dva lúče.
Lúč č 1 sa odrazí od polopriepustnej doštičky a dopadá kolmo na zrkadlo Z 1 , tu sa odrazí späť do bodu A, po prechode polopriepustnou doštičkou dopadá do ďalekohľadu D . Lúč č 2 prejde polopriepustnou doštičkou, dopadne kolmo na zrkadlo Z 2 , tu sa odrazí späť do bodu A, v bode A sa odrazí do ďalekohľadu D.
Oba lúče sa teda stretnú v ďalekohľade, kde spolu interferujú. Pretože lúč č 2 prejde polopriepustnou doštičkou celkom trikrát, vkladá sa do cesty lúča č 1 doštička k 1 (kompenzačná) rovnobežná s doštičkou d. Ak sú vzdialenosti zrkadiel Z 1 a Z2 od bodu A rovnaké, budú rovnaké aj dráhy lúčov a v ohnisku objektívu sa obaja lúče spoja.
V prípade, že posunieme zrkadlo Z 2 o vzdialenosť l, dráhový rozdiel lúčov bude Δl = 2l. V závislosti na veľkosti dráhového rozdielu vznikajú interferenčné maximá pre Δl = k λ (kde k je celé číslo, λvlnová dĺžka lúča) a interferenčné minimá pre Δl = (2k 1) λ / 2.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).