Micubiši A7M

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
A7M Reppú

Micubiši A7M
Typpalubné stíhacie lietadlo
VýrobcaMicubiši
KonštruktérDžiró Horikoši
Prvý let6. mája 1944
Vyradený1945
Charaktervyradený
Hlavný používateľJaponské cisárske námorné letectvo
Výroba19441945
Vyrobených10 (z toho 9 prototypov)

Micubiši A7M Reppú (jap. 烈風; v preklade: Hurikán; spojenecké kódové označenie: „Sam“) bolo japonské jednomiestne jednomotorové palubné stíhacie lietadlo určené pre operačné použitie v Japonskom cisárskom námornom letectve ako náhrada za lietadlá A6M Zero.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Micubiši A7M bol navrhnutý ako nástupca slávneho stíhacieho lietadla A6M Zero. Projekt lietadla A7M sa prvýkrát začal riešiť už v roku 1940, no z dôvodu využitia konštruktérov Micubiši na riešení iných verzií lietadla A6M boli práce na ňom znovu obnovené až v roku 1942. Podľa špecifikácie malo ísť o stíhacie lietadlo vyzbrojené kanónmi s maximálnou rýchlosťou 640 km/hod a schopnosťou vystúpať do výšky 6 000 m za menej ako 6 minút. Konštruktér Jiro Horikoši odporúčal podľa výpočtov na tieto špecifikácie motor Micubiši MK9A, resp. 9B, ale námorný úrad povolil menej výkonný motor Nakadžima Homare 22. Prvý prototyp bol postavený v roku 1944. Bol veľmi dobre ovládateľný, no naplnili sa Horikošiho výpočty, keď so slabším motorom dosahoval stroj rýchlosť len 565 km/hod a výšku 6 000 m dosahoval za viac ako 10 minút. Následne na to bol zmenený dizajn prednej časti trupu kvôli zabudovaniu motora Micubiši MK9A. Takto upravená verzia dostala označenie A7M2 a prvýkrát vzlietla v októbri 1944. Letové vlastnosti A7M2 boli veľmi uspokojujúce a rozhodlo sa ihneď spustiť sériovú výrobu. Nakoniec bol ale dokončený len jeden sériový stroj v dôsledku zemetrasenia a bombardovania výrobného závodu na motory MK9A v Nagoji. Bola projektovaná aj verzia pre pozemné základne A7M3-J, resp. Model 34, ktorá mala byť poháňaná motorom MK9C s mechanickým trojstupňovo riadeným preplňovaním, no žiadny prototyp nakoniec nebol postavený.

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

  • A7M1
Prvotný model poháňaný motorom Nakajima Homare 22 s výkonom 1 491 kW (1 999 k). Celkovo boli postavené tri kusy.
  • A7M2
Upravená verzia s motorom Micubiši Ha-43 s výkonom 1 641 kW (2 201 k). Postavených 5 prototypov.
  • A7M3/A7M3-J
Navrhovaná stíhacia verzia pre pozemné základne s preplňovaným motorom Ha-43. Nebol postavený žiadny prototyp.

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 11 m
  • Rozpätie: 14 m
  • Výška: 4,28 m
  • Nosná plocha: 30,9 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 3 226 kg
  • Vzletová hmotnosť: 4 720 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × hviezdicový vzduchom chladený motor Micubiši MK9A s výkonom 1 618 kW (2 200 k)

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 630 km/hod vo výške 6 000 m
  • Cestovná rýchlosť: 420 km/hod vo výške 4 000 m
  • Praktický dostup: 10 900 m
  • Dolet: Dolet bol špecifikovaný časovou výdržou a to približne 2,5 až 3 hod pri rýchlosti 462 km/hod

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dve 250 kg bomby nesené na závesníkoch pre prídavné nádrže
  • V krídlach boli inštalované štyri 20 mm kanóny typ 99 model 2

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • COLLIER, Basil. Japanese Aircraft of World War II. Londýn : Sidgwick&Jackson, 1979. 144 s. ISBN 0-283-98399-X.