Mika
| Mika | |
|---|---|
 Mika na Filmovom festivale v Cannes v roku 2014
| |
| Základné informácie | |
| Rodné meno | Michael Holbrook Penniman, Jr. |
| Umelecké mená | Mica Penniman, Mika Penniman |
| Narodenie | 18. august 1983 (40 rokov) Bejrút, Libanon |
| Bydlisko | Toskánsko |
| Pôsobenie | Hudobník, spevák-skladateľ, herec |
| Žáner | Pop rock, power pop, pop, glam rock |
| Hrá na nástrojoch | Vokály, klávesy, klavír |
| Typ hlasu | Barytón/tenor (F2 – G5)[1] |
| Roky pôsob. | 2006 – súčasnosť |
| Vydavateľstvá | Casablanca/Universal[2][3] |
| Webstránka | Mikasounds.com |
Michael Holbrook Penniman, Jr.[4][5][6] (* 18. august 1983, Bejrút, Libanon), viac známy ako Mika (ˈmiːkə) (štylizované ako MIKA), je libanonsko-britský spevák-skladateľ.
Potom ako vydal svoje prvé EP Dodgy Holiday, vydal v roku 2007 svoj prvý štúdiový album Life in Cartoon Motion cez vydavateľstvo Island Records. Albumu sa celosvetovo predalo 5,6 milióna kópií, začo Mika vyhral cenu Brit Award v kategórii Best British Breakthrough Act. Tiež bol nominovaný na cenu Grammy.[7][8] V roku 2006 založil spoločnosť Dodgy Holiday Tours Limited.[9] O dva roky neskôr vydal svoje druhé EP Songs for Sorrow a v roku 2009 vydal svoj druhý štúdiový album The Boy Who Knew Too Much. Po ukončený celosvetového turné nahral a v roku 2012 vydal svoj tretí štúdiový album The Origin of Love.[10] Následne v roku 2015 vznikol album No Place in Heaven.
Hudobná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
Ako dieťa bol Mika trénovaný ruským operným profesionálom menom Alla Ardakov. Neskôr promoval na Royal College of Music v Londýne. Hoci niektorí odborníci tvrdia, že dokáže spievať v rozsahu až päť oktáv, on sám vraví, že je to "len" tri a pol oktávy.
V roku 2006 vydal svoj debutový singel „Relax, Take It Easy“ a vďaka nemu sa dostal na prvé priečky hitparád v Anglicku. Pieseň „Billy Brown“ bola dokonca jeden týždeň zadarmo k stiahnutiu na iTunes Store.
8. januára 2007 vydalo Universal Music ďalší singel „Grace Kelly“ a už 21. januára dosiahol prvú priečku v počúvanosti v Anglicku.
Life in Cartoon Motion[upraviť | upraviť zdroj]
Dňa 5.februára 2007 vydal svoj debutový štúdiový album Life in Cartoon Motion, ktorý mu priniesol veľkú popularitu. V Európe bol certifikovaný na tri platinové platne za viac ako 3 milióny predaných kusov. V Anglicku bol ocenený štyrmi platinovými platňami.
V septembri 2007 začalo jeho veľké turné po celej Európe, pokračovalo v Los Angeles so zástavkou na odovzdávaní cien Grammy.
Tento album zachytáva prechod jeho osobnosti od dieťaťa po súčasnosť. V piesňach sa vyjadruje na rôzne témy, napríklad v piesni „Big Girls“ rieši diskrimináciu pevnejších žien, ktorú postrehol ako dieťa aj na svojej matke. Pieseň „Billy Brown“ zas zachytáva život heterosexuálneho muža a jeho homosexuálne aféry. Mika sa vyjadril, že nie všetky piesne sú autobiografické.
The Boy Who Knew Too Much[upraviť | upraviť zdroj]
Dňa 21. septembra 2009 vydal svoj druhý štúdiový album The Boy Who Knew Too Much.[11] Pôvodne sa mal volať rovnako ako pieseň z tohto albumu, „We Are Golden“. Ešte pred vydaním svojho druhého štúdiového albumu bola 8. júna vydaná limitovaná edícia EP Songs for Sorrow,[12] ktorá obsahuje štyri piesne a 68-stránkovú knihu s textami a exluzívnými ilustráciami pre každú pieseň.[12] Pieseň „Blue Eyes“, ktorá je tu obsiahnutá, bola použitá na podporu Európskeho parlamentu a tiež sa dostala do plylistu rádia BBC Radio 2.[13] Väčšinu piesní z albumu We Are Golden nahral Mika v Los Angeles so svojím producentom a muzikantom Gregom Wellsom. S ním pracoval aj na svojom prvom albume. Album je popísaný tak, že zachytáva dospievanie a tínedžerské časy Miku.
No Place in Heaven[upraviť | upraviť zdroj]
Štvrtý album speváka Miku je pokračovaním jeho hudobnej evolúcie, ktorú započal predchádzajúcim albumom "The Origin of Love". Album opisuje ako výsledok pozitívneho a otvoreného myslenia. Spolu zo sestrou vytovrili malé dizajnové štúdio, kde si ako za starých čias kreslili a tak vznikali nápady na skladby tohoto albumu. Singlami sa stali piesne "Talk About You" a "Last Party". Druhá menovaná bola vytvorená ako pocta Freddiemu Mercurymu.
Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]
Mika pochádza z piatich súrodencov a narodil sa tretí v poradí. Má mladšieho brata a sestru, dve sestry sú staršie. Jeho sestra Yasmine, ktorá je umelkyňa nakreslila aj obal na prvý album. V súčasnosti pracuje ako módna návrharka.
Kvôli jeho osobnosti sa objavili špekulácie o tom, že by bol gay. V reakcii na mediálne domnienky povedal: "Nikdy nehovorím o ničom spoločnom s mojou sexualitou. Skrátka si myslím, že to nepotrebujem. Ľudia sa ma na to ale stále pýtajú. Ale ja nevidím dôvod." Dodal "Aby som prežil, prestal som hovoriť o niektorých častiach môjho života a toto je jedna z nich, najmä v mojej práci."
V auguste 2012 v rozhovore pre magazín Instinct potvrdil Mika svoju sexuálnu orientáciu a opísal sa ako gay.[1]
Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]
- Štúdiové albumy
- 2007: Life in Cartoon Motion
- 2009: The Boy Who Knew Too Much
- 2012: The Origin of Love
- 2015: No Place in Heaven
- EP
- 2006: Dodgy Holiday
- 2007: iTunes Festival: London
- 2009: Songs for Sorrow
- 2009: iTunes Live: London Festival '09
Výberové albumy
- 2013: Songbook Vol.1
Ocenenia a nominácie[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj] |
