Mikrobiológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Mikrobiologička)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Mikrobiológia (z novogr. micron – malý a novogr. biologia – štúdium života) je veda skúmajúca jednobunkové mikroorganizmy (najmä baktérie, huby, kvasinky a plesne), nebunkové organizmy (vírusy) a subvírové patogény (prióny a víroidy), ich život, vlastnosti, činnosti, ich význam pre život rastlín, zvierat a ľudí.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sledovaného objektu:

Iné rozdelenie:

Špeciálnymi aspektami mikrobiológie sa zaoberajú aplikované mikrobiologické vedy napríklad bakteriálna fyziológia, ktorá skúma životné pochody baktérií.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Zaraďovanie mikroorganizmov je v klasickej mikrobiológii podľa morfológie buniek, v modernej podľa biologických a biochemických prejavov, optimálne zaradenie kombináciou klasifikujúcich hľadísk – morfologických znakov a fyziologických vlastností (fyziológia je náuka o životných prejavoch a úkonoch organizmov za rozličných podmienok okolitého prostredia).

Prehľad dejín mikrobiológie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 17. storočie: Anton van Leeuwenhoek – zostrojenie mikroskopu so zväčšením 100 – 270-krát.
  • 19. storočie: francúzsky chemik Louis Pasteur – zakladateľ mikrobiológie, laboratórnej techniky (tekuté kultivačné pôdy, sterilizácia, pasterizácia – zahrievanie mlieka, vína, piva, niektorých liečebných a živých roztokov pri teplote 100 °C, pri ktorej dochádza k usmrteniu mikroorganizmov, bakteriálne spóry). Objavil pôvodcu pasteurelózy hydiny, očkoval HD proti antraxu, najväčšia sláva: očkovanie proti besnote
  • 19. storočie: anglický chirurg Joseph Lister – podstata popôrodnej sepsy.
  • 19. – 20. storočie: nemecký mikrobiológ Robert Koch – farbiace metódy, objav pôvodcu antraxu, cholery, tuberkulózy.
  • 20. storočie: objav penicilínu Flemingom a elektrónového mikroskopu Ruskom.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]