Mikrobiota krížolistá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mikrobiota krížolistá

Mikrobiota krížolistá (Microbiota decussata)
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Microbiota decussata
Komarov, 1923

Areál rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Mikrobiota krížolistá (lat. Microbiota decussata Kom.) je vždyzelený ihličnatý strom z monotypického rodu Microbiota, ktorý sa vyskytuje na v pohorí Sichote-Aliň, ktoré sa nachádza na ruskom ďalekom východe, na území Chabarovského a Prímorského kraja.

Druh bol objavený v roku 1921 Šiškinom, popísal ho v roku 1923 ruský botanik Vladimír Leontievič Komarov. Z politických dôvodov bol jeho objav utajovaný 50 rokov. Do Európy bol po prvýkrát dovezený v roku 1963 do vtedajšieho Česko-Slovenska.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Mikrobiota je jednodomý, nízky, husto vetvený, rozprestrený ker, dorastá do výšky okolo 1 m a šírky 2 – 5 m. Listy sú šupinovité, krížmostojné, zelené, na plodných vetvičkách 2 mm dlhé a 1 mm široké, oválne, pretiahnuté do špičky s belavým okrajom. Mikrobiota má spomedzi ihličnanov najmenšie šištice (2 – 3 mm). Jediné semeno sedí uprostred otvorenej šišky, je bezkrídle, eliptického tvaru, hladké, lesklé tmavo hnedé až čierne. Kvitne v apríli-máji, šišky dozrievajú v auguste-októbri. Dožíva sa 80–100 rokov.

Ohrozenie[upraviť | upraviť zdroj]

V Rusku je mikrobiota zaradená medzi ohrozené a chránené druhy rastlín Červenej knihy Ruska.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

V sadovníctve sa mikrobiota využíva ako mrazu a vetru odolná pokryvná drevina.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Farjon, A. 2013. Microbiota decussata. The IUCN Red List of Threatened Species 2013: e.T30750A2796100. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2013-1.RLTS.T30750A2796100.en. Prístup 21. február 2019.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]