Mikrobiota krížolistá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mikrobiota krížolistá
Mikrobiota krížolistá (Microbiota decussata)
Mikrobiota krížolistá (Microbiota decussata)
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Plantae
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Semenné Spermatophyta
Skupina Nahosemenné Gymnospermae
Oddelenie Borovicorasty Pinophyta
Trieda (classis) Ihličnany Pinopsida
Čeľaď (familia) Cyprusovité Cupressaceae
Rod (genus) Mikrobiota Microbiota
Vedecký názov
Microbiota decussata
Vladimír Leontievič Komarov, 1923

Mikrobiota krížolistá (lat. Microbiota decussata Kom.) je vždyzelený ihličnatý strom z monotypického rodu Microbiota, ktorý sa vyskytuje na v pohorí Sichote-Aliň, ktoré sa nachádza na ruskom ďalekom východe, na území Chabarovského a Prímorského kraja.

Druh bol objavený v roku 1921 Šiškinom, popísal ho v roku 1923 ruský botanik Vladimír Leontievič Komarov. Z politických dôvodov bol jeho objav utajovaný 50 rokov. Do Európy bol po prvýkrát dovezený v roku 1963 do vtedajšieho Československa.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Mikrobiota je jednodomý, nízky, husto vetvený, rozprestrený ker, dorastá do výšky okolo 1 m a šírky 2-5 m. Listy sú šupinovité, krížmostojné, zelené, na plodných vetvičkách 2 mm dlhé a 1 mm široké, oválne, pretiahnuté do špičky s belavým okrajom. Mikrobiota má spomedzi ihličnanov najmenšie šištice (2-3 mm). Jediné semeno sedí uprostred otvorenej šišky, je bezkrídle, eliptického tvaru, hladké, lesklé tmavo hnedé až čierne. Kvitne v apríli-máji, šišky dozrievajú v auguste-októbri. Dožíva sa 80–100 rokov.

Ohrozenie[upraviť | upraviť zdroj]

V Rusku je mikrobiota zaradená medzi ohrozené a chránené druhy rastlín Červenej knihy Ruska.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

V sadovníctve sa mikrobiota využíva ako mrazu a vetru odolná pokryvná drevina.


Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]