Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mikuláš Pálfi

Mikuláš Pálfi (* 10. september 1552 Čabraď [1] - † 23. apríl 1600 Častá - Červený Kameň) bol významný uhorský politik a diplomat, účastník početných bojov proti Turkom.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec Peter Pálfi († 1568) bol menej známy feudál a účastník protitureckých bojov, matka sa volala Žofia, rodená Deršfiová. Mikuláš Pálfi mal tri sestry a štyroch bratov. Za manželku mal Máriu z rodu Fuggerovcov, čo mu čiastočne pomohlo pri vzostupe. Spolu mali 5 synov a 3 dcéry.

Funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

Predovšetkým vlastnými silami a schopnosťami dosiahol významné funkcie: od roku 1574 bol kráľovský stolník, v roku 1580 sa stal kapitánom Bratislavského hradu a županom Bratislavskej župy, ktoré mu Rudolf II. v roku 1599 potvrdil a dal do dedičnej držby. V roku 1581 sa stal kráľovským komorníkom, v roku 1582 skutočným vnútorným tajným radcom, v roku 1584 kapitánom Komárna a županom Komárňanskej župy. Od roku 1598 získal od Rudolfa II. titul ríšsky gróf.

Vojenská činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Mikuláš Pálfi sa podľa vzoru a príkladu svojho otca zúčastnil protitureckých bojov na slovenskom území. Bol najvýznamnejším veliteľom v 15-ročnej vojne proti Turecku. V roku 1593 sa zúčastnil bojov pri Pákozde a prispel k víťazstvu cisárskych vojsk, bol pri obliehaní Stoličného Belehradu, dobyl viaceré pohraničné hrady a pevnosti (Fiľakovo, Divín, Modrý Kameň, Sečany, Dregeľ, v roku 1594 Novohrad, 1595 Štúrovo, Vyšehrad, 1596 Vacov, 1598 Ráb, Tata, Vesprím, Palota, Nagyvászony, 1599 bojoval pri Stoličnom Belehrade, Budíne a Pešti).

Majetok[upraviť | upraviť zdroj]

Mikuláš Pálfi bol na jednej strane významný vojenský veliteľ, ale zároveň aj podnikateľ. Pre cisárske vojsko dodával základné potraviny (obilie, víno, mäso), čím nadobudol obrovský majetok. Zároveň za svoje služby dostával rôzne majetky. Manželstvom so Maria Fuggerovou získal hrad a panstvo Červený Kameň (západné Slovensko), v roku 1599 získal panstvo Bratislava.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenský biografický slovník, zv. IV, s. 378
  • Pálfiovci v novoveku. Vzostup významného uhorského šľachtického rodu. Zborník z vedeckej konferencie z roku 2003 v Bratislave. Zostavili Fundárková Anna, Pálfy Géza (eds.). ISBN 80-88880-55-6