Mikulov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°48′20″S 16°38′16″V / 48.805556°S 16.637778°V / 48.805556; 16.637778
Mikulov
mesto
Mikulov02.jpg
Mikulov
Mikulov vlajka.jpg
Mikulov znak.png
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Juhomoravský (CZ064)
Okres (NUTS 4) Břeclav (CZ0644)
Obec s rozš. pôs. Mikulov
Poverená obec Mikulov
Historická krajina Morava
Nadmorská výška 242 m n. m.
Súradnice 48°48′20″S 16°38′16″V / 48.805556°S 16.637778°V / 48.805556; 16.637778
Rozloha 45,34 km² (4 534 ha)
Obyvateľstvo 7 410 (1. 1. 2013) [1]
Hustota 163,43 obyv./km²
Starosta Rostislav Koštial
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 692 01
Miestne časti 1
Zákl. síd. jednotky 17
Katastrálne územie 1
NUTS 5 (obec) CZ0644 584649
Adresa mestského
úradu
Městský úřad Mikulov
Městský úřad, Náměstí 158/1
692 01 Mikulov
E-mailová adresa podatelna@mikulov.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Mikulov
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: urad.mikulov.cz
Portal.svg Český portál

Mikulov (nemecky Nikolsburg) je mesto v okrese Břeclav v Česku. V roku 2010 tu žilo 7 485 obyvateľov.

Dominantou mesta je zámok, ktorý sa vypína na skale v centre mesta. Východne sa nachádza Svätý kopeček u Mikulova, zo severu vrch Turold, ktorý je výbežkom Pálavy. Západným smerom sa otvára rovina a južným smerom sa dvíha Šibeniční vrch.

Dejiny Mikulova[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik Mikulova sa zväčša datuje na začiatok 12. storočia, kedy tu bola založená trhová osada, v roku 1279 povýšená na mestečko a v roku 1410 na mesto. Na mieste románskeho a gotického hradu vznikol v 17. storočí zámok.

Mikulov bol od konca 13. do konca 16. storočia vo vlastníctve rodu Lichtenštajnovcov, potom patril až do 19. storočia Ditrichštajnovcom, ktorí vlastnili zámok a veľkostatok až do roku 1945, kedy zároveň zámok vyhorel.

V tunajšom zámku boli po bitke pri Slavkove dohodnuté (2. decembra 1805) predbežné podmienky mieru medzi Francúzskom a Rakúskom. O 61 rokov neskôr, 26. júla 1866 tu bolo po porážke rakúskych vojsk v bitke pri Hradci Králové podpísané prímerie medzi Rakúskom a Pruskom, tzv. Mikulovské prímerie.

Od polovice 19. storočia začalo mesto stagnovať a strácať vplyv v prospech mesta Břeclav, ktoré profitovalo z polohy na železničnej trati "Ferdinandka".

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2013 (PDF; 543 KiB)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]



Flag of the Czech Republic.svg Flag of Moravia.svg Mestá a obce okresu Břeclav (9+54)

BavoryBoleradiceBorkovanyBořeticeBrod nad DyjíBrumoviceBřeclavBřezíBulharyDivákyDobré PoleDolní DunajoviceDolní VěstoniceDrnholecHlohovecHorní BojanoviceHorní VěstoniceHruškyHustopečeJevišovkaKašniceKlentniceKlobouky u BrnaKobylíKosticeKrumvířKřepiceKurdějovLadnáLanžhotLedniceMikulovMiloviceMoravská Nová VesMoravský ŽižkovMorkůvkyNěmčičkyNikolčiceNovosedlyNový PřerovPavlovPernáPodivínPopicePouzdřanyPřítlukyRakviceSedlecStaroviceStarovičkyStrachotínŠakviceŠitbořiceTvrdoniceTýnecUherčiceValticeVelké BíloviceVelké HostěrádkyVelké NěmčiceVelké PavloviceVrbiceZaječí