Milétska škola

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Milétska škola je najstaršia grécka filozofická a vedecká škola. Vznikla v 1. polovici 6. storočia pred Kr. v Miléte. Jej predstavitelia sa zaoberali najmä prírodnou filozofiou a hľadaním počiatku (arché) všetkého bytia.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Milétska škola vedome postavila ako základnú svetonázorovú otázku pátranie po pralátky (arché). Z Tálesovej odpovede na otázku pralátky a z jej porovnania so staršími mytologickými názormi je zrejmé, že pri samom zrode filozofie je problém súcna chápaný ešte veľmi primitívne, a to ako problém vzniku súčasného štádia bytia zo štádia predchádzajúceho, teda podobne, ako už stará mytológia vykladala vznik nových božstiev z božstiev starších. Raná grécka filozofia už síce vysvetľovala problematiku súcna v predstavách a pojmoch, ktoré sú materiálnej realite adekvátnejšie, ale naivnosť, s akou Táles a jeho pokračovatelia odkladali problém bytia do lona bytia skoršieho, predchádzajúceho, je podobná ako naivnosť pohľadov starej mytológie.

Hoci názorové obdoby mytológie a ranej filozofie sú nepopierateľné, bolo by chybou vyvodzovať z nich, že raná filozofia je čírou pokračovateľkou starého myslenia. Milétski filozofi v zásade opustili a prekonali mytológiu.

Škola zanikla po strate politickej samostatnosti Miléta, začiatkom 5. storočia pred Kr., avšak jej učenie sa odrazilo v rozvoji filozofického bádania v iných gréckych mestách.[1]

Učenie milétskej školy[upraviť | upraviť zdroj]

Nadväzuje na staré náboženské tradície, a to grécke i orientálne, pričom ich pretvára v kvalitativne odlišný obraz sveta – vznik sveta, jeho usporiadanie a celé kozmické dianie je prirodzené, bez zasahovania božských síl. Všetky časti vesmíru sú rôzne formy jedinej, a to živej pralátky. Pralátka je počiatkom (arché), z ktorého sa usporiadaný svet vyvinul.

Významní predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Reiterová 2005, s. 107

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]