Milétska škola

Milétska škola je najstaršia grécka filozofická a vedecká škola. Vznikla v 1. polovici 6. storočia pred Kr. v Miléte. Jej predstavitelia sa zaoberali najmä prírodnou filozofiou a hľadali počiatky (arché) všetkého bytia.

Charakteristika

Milétska škola vedome postavila ako základnú svetonázorovú otázku otázku pralátky. Z Tálesovej odpovede na otázku pralátky a z jej porovnania so staršími mytologickými názormi je zrejmé, že pri samom zrode filozofie je problém súcna chápaný ešte veľmi primitívne, a to ako problém vzniku súčasného štádia bytia zo štádia predchádzajúceho, teda podobne, ako už stará mytológia vykladala vznik nových božstiev z božstiev starších. Raná grécka filozofia už síce vysvetľovala problematiku súcna v predstavách a pojmoch, ktoré sú materiálnej realite adekvátnejšie, ale naivnosť, s akou Táles a jeho pokračovatelia odkladali problém bytia do lona bytia skoršieho, predchádzajúceho, je podobná ako naivnosť pohladov starej mytológie.

Hoci názorové obdoby mytológie a ranej filozofie sú nepopierateľné, bolo by chybou vyvodzovať z nich, že raná filozofia jej čírou pokračovateľkou starého myslenia. Milétski filozofi v zásade opustili a prekonali mytológiu.

Učenie milétskej školy

Nadväzuje na staré náboženské tradície, a to grécke i orientálne, pričom ich pretvára v kvalitativne odlišný obraz sveta: vznik sveta, jeho usporiadanie a celé kozmické dianie je prirodzené, bez zasahovania božských síl. Všetky časti vesmíru sú rôzne formy jedinej, a to živej pralátky. Pralátka je počiatkom (arché), z ktorého sa usporiadaný svet vyvinul.

Významní predstavitelia

• Táles
• Anaximandros
• Anaximenes

Pozri aj

• hylozoizmus