Milan Lasica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Milan Lasica
slovenský humorista, dramatik, spisovateľ, textár, režisér, moderátor, spevák a herec
Milan Lasica
Narodenie3. február 1940
Zvolen, Slovensko
Úmrtie18. júl 2021 (81 rokov)
Bratislava, Slovensko
Národnosťslovenská
Alma materVŠMU Bratislava
Aktívne roky1959 – 2021
ManželkaZora Kolínska (1962 – 1970)
Magda Vášáryová (1980 – 2021)
DetiHana, Žofia
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Milan Lasica

doc. Milan Lasica (* 3. február 1940, Zvolen – † 18. júl 2021, Bratislava[1]) bol slovenský humorista, dramatik, prozaik, textár, herec, režisér, moderátor a spevák. Spolu s Júliusom Satinským vytvorili najobľúbenejšiu komickú dvojicu v bývalom Česko-Slovensku vo svojej dobe.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Milan Lasica sa narodil 3. februára 1940 vo Zvolene, odkiaľ pochádzala jeho matka. Pred jeho narodením rodičia žili v Košiciach, no po roku 1938, keď Košice pripadli Maďarsku, sa rodina presťahovala do Zvolena. Otec bol bankovým úradníkom a keďže niekoľko mesiacov po Milanovom narodení dostal lepšie pracovné miesto v Tatra banke, presťahovali sa do Bratislavy. Tu Milan Lasica prežil väčšinu svojho života.[2]

Komunistický prevrat vo februári 1948 podľa Lasicu zasiahol aj jeho rodičov: „Môj otec prišiel o zamestnanie, pretože Tatra banku zrušili.“ „Bol nútený odísť do výroby, vraj aby získal nejaké skúsenosti ako robotnícka trieda.“ [2] Tieto udalosti ovplyvnili aj osobný život manželov Lasicových, ktorí sa rozviedli. Milana poslali do Pliešoviec, neďaleko Zvolena, kde žil so svojou starou mamou a otcovou sestrou Jolankou, ktorá nemala deti. Jeden rok tam aj chodil do školy. Druhého manžela (Mateja Weselého) si Lasicova mama zobrala ešte v ten istý rok, ako sa rozviedla. Keď bola v šiestom mesiaci tehotenstva s Milanovou nevlastnou sestrou Veronikou, syna si vzala opäť k sebe do Bratislavy. Tu navštevoval Prvú jedenásťročnú strednú školu v Bratislave (dnes známu ako GAMČA)[3]. Napriek všetkému mal Milan so svojou matkou Editou Weselou,[4] ktorá zomrela koncom roku 2007 ako 92-ročná, dobrý vzťah.[5]

Vyštudoval dramaturgiu so zameraním na divadlá malých foriem na VŠMU v Bratislave.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdio L+S, dlhoročné miesto pôsobenia Milana Lasicu s Júliusom Satinským.

Už počas štúdia začal vystupovať v Tatre Revue, kde spolu s Júliusom Satinským predvádzali svoje autorské dialógy. V rokoch 1964 – 1967 pracoval ako dramaturg Československej televízie, v rokoch 1967 – 1970 bol členom Divadla na korze v Bratislave (ktoré bolo v roku 1970 zatvorené a Lasica a Satinský dostali zákaz umeleckej činnosti).[6] Ďalej pôsobil vo viacerých divadlách – v rokoch 1970 – 1972 v divadle Večerní Brno, 1972 – 1978 v spevohrách Novej scény v Bratislave a od roku 1978 bol členom činohry Novej scény v Bratislave. Od roku 1982 bol umeleckým šéfom Štúdia S, kde neskôr pôsobil ako riaditeľ.[chýba zdroj]

Od roku 1959, ešte počas štúdia, začal Milan Lasica vystupovať s Júliusom Satinským v autorských divadelných predstaveniach, v ktorých svojským humorom s prvkami irónie reagovali na súčasné spoločenské dianie a na život ako taký. Spolu sa stali zakladateľmi moderného slovenského humoru, ktorý sa odpútal od typu zábavného ľudového rozprávačstva a priklonil sa k intelektuálnemu satirickému nazeraniu na svet.

„Mojou celoživotnou ambíciou bolo stáť na javisku a povedať niečo, aby sa ľudia smiali.“[chýba zdroj]

Ako komediálno-kabaretná dvojica účinkovali v Tatra revue a od 1966 v Divadelnom štúdiu (Divadlo na korze), čo bolo odjakživa ich veľkým snom.[7] Doba však snom nepriala. Milan Lasica vravel: „,Politická satira bola režimom povolená, no my sme boli dvojica, ktorá sa venovala ,humoru‘ a humor ako prejav slobody, ten bol zakázaný. Režim ho nevedel úplne ovládnuť, preto sa ho musel zbaviť.“[8] V roku 1970 bolo Divadlo na korze kvôli kritike okupačných pomerov zatvorené a humornej dvojici komunistický režim zakázal umeleckú činnosť.

Ich útočiskom sa v rokoch 1970 – 1972 stalo kabaretné divadlo Večerní Brno, no aj tu boli pod drobnohľadom Štátnej bezpečnosti. Po dvojročnom pôsobení museli z Česka odísť a vrátili sa na Slovensko. Po návrate do Bratislavy sa stali vďaka ponuke Ivana Krajíčka a Kamila Peteraja členmi operety Novej scény, pričom sa mali podieľať na komediálnych hudobných inscenáciách. Aj v tomto čase bola ich tvorba pod dohľadom štátnych orgánov. „Často sa nám stalo, že kým sme začali predstavenie, tak usporiadateľ prišiel, zavolal si nás niekam na záchod a tam nám povedal, že v hľadisku bude takýto človek, aby sme si dávali pozor“, hovoril Lasica.[8] Umelci mali neustále pocit toho, že sú sledovaní a z veľkej časti i strach z toho, že ktokoľvek môže kedykoľvek prekrútiť ich slová a vyvodiť z toho dôsledky. Emigrácia, pre ktorú sa rozhodlo množstvo slovenských umelcov, pána Lasicu neoslovila natoľko, aby jej podľahol. Hovorí, že puto k Slovensku bolo prisilné a nakoľko jeho životným poslaním i povolaním bol život na javisku, nevedel si predstaviť pôsobenie v inojazyčnej kultúre. Riadil sa slovami Jana Wericha: „Keď chcete robiť tento typ humoru, musíte v danom jazyku vyrásť.“

Lasica s Jankom Kuricom a Ivetou Radičovou počas jej prezidentskej kampane v roku 2009.
Lasica spievajúci v roku 2015.

Podľa dobového denníka Rudé právo figuroval podpis Milana Lasicu v dokumente zvanom Anticharta zo začiatku roka 1977, ktorá mala byť reakciou na Chartu 77.[9][8] Dokument s oficiálnym názvom: Za nové tvorivé činy v mene socializmu a mieru, obsahoval podpisy takmer 7 000 ľudí, predovšetkým známych osobností Československa – spisovateľov, dramatických umelcov, skladateľov, hudobníkov, architektov, výtvarníkov. Mocní vtedajšieho politického systému sa snažili na stretnutí v pražskom Národnom divadle použiť všetky možné prostriedky, aby oproti vyhláseniam Charty 77, ich Antichartu podpísalo „chtiac – nechtiac“, čo najviac intelektuálov. Mnohých podpis sa tam dostal len v domnienke, že podpisujú prezenčnú listinu zo stretnutia, iní podpísali zo strachu, čo sa stane, ak nepodpíšu, a mnohí ani len netušili, že aj ich meno bolo použité na posilnenie moci režimu. Milan Lasica nikdy idey komunizmu nezdieľal a nikdy do Komunistickej strany Československa nevstúpil, Štátna bezpečnosť ho naopak evidovala ako preverovanú, t.j. nepohodlnú osobu.[10][11]

Patril medzi pravidelných účinkujúcich televíznych relácií Sedem (v rokoch 2001 – 2021) a Zlaté časy (v rokoch 2016 – 2021).[12] [13] V jednom z posledných rozhovorov v júni 2021 priznal, že počas pandémie koronavírusu mu síce chýbali diváci, avšak viac mu chýbala možnosť stretávať sa v kaviarňach s priateľmi.[14]

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Milan Lasica zomrel dňa 18. júla 2021 počas výročného koncertu skupiny Bratislava Hot Serenaders v bratislavskom Štúdiu L+S.[15][16] Potom, ako dospieval skladbu „Ja som optimista“, počas klaňačky náhle odpadol. Po tejto udalosti sa ho nepodarilo oživiť. Ako príčina úmrtia bola určená náhla porucha srdcového rytmu.[17][14]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Keď mal Milan Lasica dvadsaťdva rokov, oženil sa s herečkou Zorou Kolínskou. Svadbu mali v deň jej promócie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU).[4] Po ôsmich rokoch sa rozviedli. S druhou manželkou, o vyše osem rokov mladšou Magdou Vášáryovou, s ktorou sa oženil na jeseň 1980, mal dcéry Hanu (nar. 28.2.1981[18]) a Žofiu. Lasica bol členom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.[19]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Milan Lasica začínal písaním autorských dialógov a scénok pre seba a svojho partnera Júliusa Satinského, v ktorých porušoval všetky pravidlá realistického divadla. Vo svojej dramatickej tvorbe si bral za vzor českých komikov Voskovca a Wericha. Komika Lasicu a Satinského je založená na rozoberaní banálnych životných situácií a ich posune až do absurdna, čo im umožňuje dosiahnuť aj veľmi svojský prístup k jazyku. Absurdná poloha ich textov však nemá byť únikom z reality, ale skôr zvýraznením a upozornením na prázdnosť jazyka a nebezpečenstvo konvenčného myslenia. Tieto texty tiež neostávajú bez skeptického pohľadu na slovenskú mentalitu. Písal najmä texty piesní a naspieval dva albumy starých evergreenov s hudobným zoskupením Bratislava Hot Serenaders.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Knižné publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

Piesňová tvorba - zoznam[upraviť | upraviť zdroj]

Viac v článku - Zoznam piesní Milana Lasicu

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Milan Lasica, Tomáš Janovic a Ladislav Gerhardt
Milan Lasica, Július Satinský
Milan Lasica, Július Satinský, Jaroslav Filip
Milan Lasica, Jaroslav Filip
s Bratislava Hot Serenaders
s Petrom Lipom

Milan Lasica patril medzi autorov mnohých textov piesní Petra Lipu. Tu je zoznam ich spoločných autorských projektov:

Ďalšie projekty
Ďalšie kompilácie

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Herecká filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Režijná filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Moderovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ A.S, Petit Press. Bez neho by moderný slovenský humor nebol, zomrel Milan Lasica [online]. kultura.sme.sk, [cit. 2021-07-19]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Milan Lasica: Dobre sa na tom smeje, ale žiť v tom nebolo veselé [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-04-04]. Dostupné online.
  3. ↑ Gamča, Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava [online]. [Cit. 2021-07-19]. Dostupné online.
  4. ↑ a b LASICOVÁ, Hana. Všetko o mojom otcovi. [s.l.] : Evitapress, 2014. Dostupné online. ISBN 9788089452965.
  5. ↑ http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=288
  6. ↑ Milan Lasica (* 1940 ) [online]. pametnaroda.cz, [cit. 2020-02-03]. Dostupné online.
  7. ↑ MAKAYOVÁ, Lucia. Spomienky na Tatra revue: smiech i slzy. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2009-10-27. Dostupné online [cit. 2021-07-19]. ISSN 1336-1996.
  8. ↑ a b c POLOVKOVÁ, Sandra; SPEVÁKOVÁ, Jana. Milan Lasica: Dobre sa na tom smeje, ale žiť v tom nebolo veselé. SME (Bratislava: Petit Press), 2017-04-28. Dostupné online [cit. 2021-07-19]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ Rudé právo, 31. január/1977
  10. ↑ Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti a vojenskej kontrarozviedky [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2021-07-19]. Dostupné online.
  11. ↑ Hoaxy a podvody - Polícia SR. SLOVENSKÍ KONŠPIRÁTORI AKTUÁLNE ÚPLNE PODLIEZLI MORÁLNE DNO: NIE, MILAN LASICA ANI JÚLIUS SATINSKÝ NEBOLI SPOLUPRACOVNÍCI ŠTB [online]. facebook.com, [cit. 2021-07-19]. Dostupné online.
  12. ↑ Zlaté časy: Milan Lasica sa Petry Vlhovej opýtal zásadnú vec [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, [cit. 2021-07-19]. Dostupné online.
  13. ↑ Sedem | Sedem | Videoportál - najlepšie seriály a relácie TV JOJ [online]. videoportal.joj.sk, [cit. 2021-07-19]. Dostupné online.
  14. ↑ a b MOČKOVÁ, Jana. Milan Lasica v poslednom rozhovore pre Denník N: Chýbali mi diváci, ale musím sa priznať, že viac mi chýbala kaviareň. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-06-30. Dostupné online [cit. 2021-07-19]. ISSN 1339-844X.
  15. ↑ Bratislava Hot Serenaders a Milan Lasica oslávia 20 rokov albumu Ja som optimista [online]. hudba.zoznam.sk, [cit. 2021-07-19]. Dostupné online.
  16. ↑ ALEXOVÁ, Jana. Vo veku 81 rokov zomrel Milan Lasica [online]. SME.sk - Petit Press a.s., 2021-07-18, [cit. 2021-07-18]. Dostupné online.
  17. ↑ Vo veku 81 rokov zomrel herec a komik Milan Lasica. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-07-18. Dostupné online [cit. 2021-07-19]. ISSN 1339-844X.
  18. ↑ DATABAZEKNIH.CZ. Hana Lasicová [online]. www.databazeknih.cz, [cit. 2019-04-04]. Dostupné online.
  19. ↑ ECAV s vami. 18.7.2021 nás z tejto časnosti do večnosti predišiel Milan Lasica [online]. facebook.com, 2021-07-19, [cit. 2021-07-19]. Dostupné online.
  20. ↑ Milan Lasica, discogs.com
  21. ↑ Lasica + Satinský, discogs.com
  22. ↑ Cibuľa na masti (Cibule na sádle, 1969, 1970, 1998, 2000, 2009), mluveny.panacek.com
  23. ↑ http://www.hudba.sk/recenzie/2007-06-11-slovenske-legendarne-albumy-lasica-satinsky-filip-bolo-nas-jedenast
  24. ↑ Milan Lasica a Bratislava Hot Serenaders - Keď zastal čas Hudobné centrum, Hudobný život
  25. ↑ Milan Lasica a Bratislava Hot Serenaders zastavili hudbou čas
  26. ↑ Peter Lipa a Milan Lasica - Návšteva po rokoch
  27. ↑ Milan Lasica - Edícia "Slávne texty slávnych piesní", kanál Forza Music Opus - youtube.com
  28. ↑ Listy Emilovi Milana Lasicu v pondelok vyjdú ako audiokniha [online]. webnoviny.sk, 16.11.2012, [cit. 2013-01-14]. Dostupné online. (čeština)
  29. ↑ Milan Lasica – Mojich osemdesiat [online]. Popular.sk, 2020-03-03. Dostupné online.
  30. ↑ Opus vydá 4CD kolekciu piesní Milana Lasicu s názvom Mojich osemdesiat [online]. Hudba.sk, 2020-02-13. Dostupné online.
  31. ↑ HANDZOVÁ, Zora. Milan Lasica: Som skôr z muzikantskej brandže ako z hereckej [online]. Pravda.sk, 2020-03-03. Dostupné online.
  32. ↑ http://www.stv.sk/stv/press/styri-televizne-stretnutia-s-jubilantom-stanislavom-stepkom/[nefunkčný odkaz]
  33. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2009-12-27]. Dostupné online. Archivované 2010-08-20 z originálu.
  34. ↑ http://www.ceskatelevize.cz/program/1127325486-17.07.2005-17:15-1-kam-zmizel-ten-stary-song.html?from=60&deid=933
  35. ↑ http://www.tyzden.sk/casopis/2009/24/bodka-milana-lasicu-1.html
  36. ↑ http://www.czsk.net/dotyky/2_2006/televizia.html Aj ten starý song zmizol
  37. ↑ TASR. Prezident udelil vyznamenania 20 osobnostiam. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-01-03. Dostupné online [cit. 2021-11-01].
  38. ↑ DEBNÁR, Milan. Aké boli Kremnické gagy 2015 [online]. News and Media Holding, 2015-08-31, [cit. 2015-09-18]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekt[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan_Lasica&oldid=7812385“