Milij Alexejevič Balakirev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Milij Alexejevič Balakirev
Milij Aleksejevič Balakirev (Милий Алексеевич Бала́кирев).jpg
Základné informácie
Narodenie

2. január 1837
Nižný Novgorod, Rusko

Úmrtie

29. máj 1910 (73 rokov)
Petrohrad, Rusko

Národnosť

Rusko

Hudobný smer

romantizmus

Dielo
Doplnkové informácie

Milij Alexejevič Balakirev, po rusky:Ми́лий Алексе́евич Бала́кирев (* 2. január 1837, Nižný Novgorod, Rusko - † 29. máj 1910, Petrohrad) bol ruský hudobný skladateľ. Vo svojej dobe sa stal veľmi dôležitou a uznávanou kultúrnou osobnosťou. Bol to človek energický, spoločenský, ale napriek tomu veľmi uzavretý a jeho na svoju dobu veľmi rozmanitá hudobná činnosť upútala pozornosť niekoľkých desiatok ruských umelcov, ale aj kritikov.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1837 do nepríliš finančne zabezpečenej rodiny. Jeho záujem o hudbu a veľká usilovnosť mu však nakoniec dovolili sa stretnúť aj s niekoľkými ruskými hudobnými velikánmi svojej doby. Do tejto skupiny sa radia predovšetkým Michail Ivanovič Glinka, ktorý v Balakirovi vzbudil záujem o uchovanie špecificky ruského hudobného štýlu. V roku 1860 sa spoznal i s Borodinom, Rimskij-Korsakovom, Musorgským a Césarom Kjuim, s ktorými utvoril neskôr skupinu známu ako "mocná hŕstka". Všetci títo umelci videli v Balakirevovi veľmi hudobne nadanou osobnosť a stali sa jeho dobrými priateľmi.

Komponovať začal od veľmi raného veku. Aj napriek tomu, že vytvoril niekoľko vysoko hodnotných diel je Balakirev známy skôr ako hnacia sila ruskej hudby konca devätnásteho storočia, než ako skladateľ. To by síce nemalo brániť jeho hudobnej tvorbe, ale jeho záujem o ostatné mu nedovoľoval sa naplno venovať komponovaniu. Aj napriek tomu bola jeho hudba pozoruhodná, spájajúca autentickú ruskú kvalitu Glinku a Borodina so západoeurópskymi štruktúrami. Dôkazom toho je aj jeho symfonická báseň, ktorá podľa mnohých hudobných kritikov predbehla svoju dobu: Tamara. Pozoruhodné sú aj jeho dve symfónie, ktoré dokončil tesne po roku 1895.

Po roku 1895 sa od komponovania úplne odlúčil a odišiel "na odpočinok". Stále sa však venoval svojej „Mocnej hŕstke“, s ktorou vo svojej dobe pozoruhodne prerazil. Balakirev bol považovaný za veľmi zvláštneho a zložitého človeka a jeho súčasníci ho opisovali ako diktátora tak i inšpirátora. Jeho dielo ako kritika a učiteľa malo nesmiernu cenu, zvlášť pre Musorgského a Borodina. Nejaký čas plnil túto úlohu, hoci s neistého výsledkami aj u Čajkovského a ďalších.

Zomrel 29. mája v roku 1910 v Petrohrade, ktorý Balakirev niekoľkokrát navštevoval a kde sú tiež uložené jeho pozostatky.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]