Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ministerstvo kultúry SR)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bankový palác (v strede), sídlo ministerstva

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (medzi 1. júlom 2010 a 31.októbrom 2010 Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky)[1][2] je ústredným orgánom štátnej správy Slovenska pre oblasť kultúry.

Pôsobnosť ministerstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • štátny jazyk,
  • ochrana pamiatkového fondu, kultúrne dedičstvo a knihovníctvo,
  • umenie,
  • autorské právo a práva súvisiace s autorským právom,
  • osvetová činnosť a ľudová umelecká výroba,
  • podpora kultúry národnostných menšín,
  • podpora kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí,
  • prezentácia slovenskej kultúry v zahraničí
  • vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami,
  • médiá a audiovízia.

Minister kultúry[upraviť | upraviť zdroj]

Searchtool.svg
Pozri aj: Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky

Ministerstvo kultúry riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister kultúry, ktorého vymenúva prezident Slovenska na návrh predsedu vlády Slovenska.

Ministrom kultúry je Marek Maďarič od 4. apríla 2012.

Štátny tajomník ministerstva kultúry[upraviť | upraviť zdroj]

Ministra kultúry v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Štátny tajomník má pri zastupovaní ministra na rokovaní vlády poradný hlas. Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra kultúry.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Od 1. júla 2010 podľa zákona č. 37/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov prešli kompetencie v oblasti cestovného ruchu z Ministerstva hospodárstva SR na nový ústredný orgán štátnej správy pre oblasť cestovného ruchu a to Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zákon č. 37/2010 Z.z.
  2. Zákon č. 403/2010 Z.z.

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]