Miroslav Žbirka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Miro Žbirka)
Miroslav Žbirka
Miroslav Žbirka v roku 2018
Miroslav Žbirka v roku 2018
Základné informácie
Popis umelca slovenský spevák, gitarista, hudobný skladateľ, textár, moderátor
Umelecké mená Miro Žbirka, Fero Žbirka, Miro, Meky Žbirka
Narodenie 21. október 1952
Bratislava, Česko-Slovensko
Bydlisko Praha
Úmrtie 10. november 2021 (69 rokov)
Praha, Česko
Pôsobenie Modus
Orchester Braňa Hronca
Orchester Gustáva Offermanna
Limit
Žáner rock, pop, new wave
Roky pôsob. 1969 – 2021
Vydavateľstvá Opus, Popron, Bonton, Polygram, Universal, RCA, Dureco, Pingo
Súvisiace
články
Modus, Laco Lučenič
Vplyv The Beatles, The Rolling Stones, The Kinks, Bee Gees
Webstránka zbirka.cz

MiroslavMiroŽbirka, známy aj ako Meky Žbirka (* 21. október 1952, Bratislava – † 10. november 2021, Praha[1][2]), bol slovenský spevák a skladateľ, spoluzakladateľ a bývalý člen skupiny Modus, s ktorou v roku 1977 získal spolu s Jankom Lehotským a Marikou Gombitovou Zlatú Bratislavskú lýru za skladbu „Úsmev“. Je tiež bývalým členom skupiny Limit, s ktorou sa neskôr vydal na sólovú dráhu. V roku 1982 sa stal prvým slovenským Zlatým slávikom.

Ako jeden z najpopulárnejších spevákov Československa 80. rokov mal úspech aj po roku 1989, keď naďalej vyhrával slovenské a české hudobné ceny. Svoj pätnásty a posledný štúdiový album Posledné veci (2022) stihol rozpracovať a naspievať ešte pred svojou smrťou v novembri 2021.

Detstvo a vplyvy[upraviť | upraviť zdroj]

Miroslav Žbirka, taktiež nazývaný Miro alebo Meky, bol synom Slováka Šimona Žbirku z Trnavej Hory a Angličanky Ruth Galeovej z Londýna. Zoznámili sa v roku 1943 v Londýne v severolondýnskej štvrti Muswell Hill, keď česko-slovenský vojak Šimon Žbirka omylom vypil nápoj patriaci Ruth. O rok neskôr sa zosobášili a po skončení vojny žili v Bratislave. Miroslava Žbirku matka učila anglický jazyk a podporovala ho aj v hudbe, ku ktorej ho priviedli starší bratia Jason a Anton. Vzhľadom na anglické korene rodiny nemali súrodenci so získavaním zahraničných gramoplatní problém, a tak sa bez problémov dokázali orientovať v nových zahraničných hudobných smeroch. Bratia Žbirkovci radi hrávali skladby svojich obľúbených interpretov, čo bolo podnetom aj pre mladého Miroslava. Prezývku „Meky“ získal Miroslav už ako dieťa. Pomenoval ho tak kamarát, ktorý ju odvodil od mien známych ľudí, ktoré sa začínali na „Mc“ alebo „Mac“ [mek] ako napríklad McCartney.

Začiatok kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé kroky jeho kariéry viedli na bratislavské Račianske mýto, kde hrával skladby pre seba i kamarátov. Zväčša išlo o repertoár skupín The Beatles, The Rolling Stones, Elvisa Presleyho či iných populárnych hudobníkov. Jeho devízou popri hre na gitare bola aj angličtina a texty, ktoré vďaka mame nemal iba odpočúvané z rádia a nahrávok. Istých kvalít si všimol aj muž, ktorý Žbirku v jeho šestnástich rokoch oslovil a poslal ho do klubu ROH, kde mala skúšať kapela hľadajúca gitaristu. Stretnutie dopadlo úspešne a Žbirka sa nadlho stal súčasťou slovenských poloprofesionálnych i profesionálnych kapiel. V sedemdesiatych rokoch pôsobil v Orchestri Gustáva Broma a v Orchestri Gustáva Offermanna, s ktorými absolvoval mnohé zahraničné zájazdy. Neskôr sa preslávil ako člen skupiny Modus, jednej z najvýznamnejších skupín v histórii slovenskej populárnej hudby. V roku 1980 začal svoju úspešnú sólovú kariéru.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

S prvou manželkou Helgou mal dcéru Denisu, s druhou manželkou Kateřinou dcéru Lindu a syna Davida. Žil v Prahe. Zomrel 10. novembra 2021 v Prahe na komplikovaný zápal pľúc.[1][2]

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdiové albumy[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné

Exportné:

Detské:

Koncertné:

Kompilačné:

EP[upraviť | upraviť zdroj]

SP[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné:

  • Klaun z domu číslo 6 / V slepých uličkách (1980)
  • Biely kvet / Atlantída (1982)
  • Nechodí / Zázračné hodiny (1983)
  • Katka / Pekný chlapec (1985)
  • Prvá / Už len deň (1988)
  • Zima, zima / Zlodejka snov (1994)
  • Letím tmou (za tebou) (1997)
  • Múr našich lások (live) / Poraď si sám (2009)
  • Love Shines / In the Sun (2012)

Exportné:

  • Hero / Gotta Make It Right (1982)
  • The Love Song / My Darling (1982)
  • Ginny / I Don't Wanna Make You Feel Down (1983)
  • Dear Boy / Singing to My Little Lady (1983)
  • Country Girl / Honey (1983)
  • Eine Liebe ist vorbei / Till I'm Around (1983)
  • Sunshine Lady / Come Back to Me (1987)
  • Like a Hero / Leise fällt die Tür ins Schloss (2009)

DVD[upraviť | upraviť zdroj]

Piesne[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam piesní Miroslava Žbirku

Najznámejšie hity[upraviť | upraviť zdroj]

  • „Biely kvet“
  • „22 dní“
  • „Balada o poľných vtákoch“
  • „Atlantída“
  • „Denisa“
  • „Katka“
  • „Len s ňou“
  • „Múr našich lások“
  • „Zažni“
  • „Nechodí“
  • „Prvá“
  • „Čo bolí, to prebolí“ (+ Martha)
  • „V slepých uličkách“ (+ Marika Gombitová)

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b GÖTH, Jindřich. Zemřel zpěvák a skladatel Miro Žbirka. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2021-11-10. Dostupné online [cit. 2021-11-10].
  2. a b FELLEGI, Juraj. Hral s Modusom, vzhliadal k Beatles, žiaril sám. Zomrel Miro Žbirka. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-11-10. Dostupné online [cit. 2021-11-10]. ISSN 1335-4418.
  3. 17. ročník : Ocenení [online]. Bratislava: Krištáľové krídlo, 2014, [cit. 2018-01-22]. Dostupné online.
  4. Prezident udelil štátne vyznamenania 15 ženám a 15 mužom [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2019-01-08, [cit. 2020-10-21]. Dostupné online.
  5. TASR. Cenu Alexandra Dubčeka udelili ôsmim ľuďom, medzi nimi aj Zelenskému. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-03-27. Dostupné online [cit. 2022-03-28]. ISSN 1335-4418.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ŽBIRKA, Miroslav – KOLLÁR, Jozef: Meky. 1. vyd. Bratislava: Ikar 2002. 160 s.
  • ŽBIRKA, Miroslav – FORMÁČKOVÁ, Marie: Čo bolí, to prebolí. 1. vyd. Bratislava: Ikar 2012. 192 s.
  • VEDRAL, Honza: Miro Žbirka: Zblízka. 1. vyd. Bratislava: Slovart 2016. 248 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]