Miroslav Dudok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Miroslav Dudok
slovenský jazykovedec, univerzitný profesor, prekladateľ a básnik
Narodenie31. júl 1952 (71 rokov)
Erdevík, Juhoslovanská federatívna ľudová republika (dnešné Srbsko)
BydliskoBratislava, Slovensko
Národnosťslovenská
Zamestnanievedecký pracovník, univerzitný profesor
Známy vďakaprácam v oblasti slavistiky
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Profesiajazykovedec, univerzitný profesor a básnik
Aktívne roky1977 - súč. (pedagogická činnosť)
1975 - súč. (básnická tvorba)

prof. PhDr. Miroslav Dudok, DrSc. (* 31. júl 1952, Erdevík, dnešné Srbsko)[1] je slovenský jazykovedec narodený v Srbsku, univerzitný profesor, prekladateľ a básnik. Patrí medzi najznámejších slovenských slavistov[2] a je jedným z najcitovanejších slovenských jazykovedcov v Srbsku.[3] Napísal rôzne monografie, vedecké knihy, štúdie, publikoval rozličné príspevky v časopisoch a zborníkoch, prekladal a spolupracoval na mnohých dielach.[3] Podľa slovenského jazykovedca Slavomíra Ondrejoviča predstavuje Miroslav Dudok spájajúci most medzi vojvodinskou a slovenskou slovakistikou, a to most, po ktorom sa chodí obojsmerne.[2]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Erdevík v súčasnosti

Narodil sa v malej vojvodinskej obci Erdevík, kde približne od polovice 19. storočia žije početná menšina Slovákov.[4] Obec je dnes súčasťou Srbska, no vtedy bola ešte súčasťou Juhoslovanskej federatívnej ľudovej republiky. Jeden z členov jeho rodiny, prof. Dr. Daniel Dudok (narodený v roku 1932) založil Katedru slovenského jazyka a literatúry na Univerzite v Novom Sade.[5][4] Ďalší, Ján Dudok (narodený v roku 1919) tvoril prozaické diela, ktoré uverejňoval v literárnom časopise Nový život.[6]

Miroslav Dudok zažil v roku 1999 spolu s hudobníkom Đorđem Balaševićom bombardovanie v Novom Sade.[1]

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 19671971 navštevoval slovenské gymnázium v srbskom meste Petrovec, vo vtedajšej Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republike. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vyštudoval v rokoch 19711976 odbor slovenský jazyk a literatúra. V roku 1979 získal titul doktor filozofie (PhDr.) prácou v oblasti slovenského jazyka na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 1987 obhájil na Univerzite v Novom Sade 320-stranovú dizertačnú prácu s názvom Glutinácia textu v slovenčine a srbochorvátčine (po srbochorv. Glutinacija teksta u slovačkom i srpskom i hrvatskom jeziku)[7] a získal tak titul doktor vied (DrSc.).[8] Od roku 1988 pôsobil ako mimoriadny profesor a od roku 1993 ako riadny profesor.[8]

Počas študentských rokov, v rozmedzí rokoch 19701972 prispieval do časopisu Vzlet. V rokoch 19761977 pracoval ako redaktor v slovenskej redakcii Rádiotelevízie Nový Sad. V rokoch 19861989 prispieval do časopisu Rays. V rokoch 19901993 bol šéfredaktorom literárneho časopisu Nový život.[2] V roku 1977 získal ocenenie Cena časopisu Nový život a v roku 1988 Cenu Vydavateľstva Obzor, ktorú mu udelili za knihu Glutinácia textu v slovenčine a v srbčine a chorvátčine.[2]

Pedagogická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Filologická fakulta Univerzity v Belehrade, na ktorej Miroslav Dudok pôsobil v rokoch 1988 až 2001. Snímka pochádza z roku 2005.

V rokoch 19771987 pôsobil spočiatku ako asistent a potom aj ako vedecký pracovník na Katedre slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej Fakulte Univerzity v Novom Sade. Neskôr v rokoch 19871993 aj ako docent a taktiež v 19931998 aj ako mimoriadny profesor v srbskej hierarchií vedecko-pedagogických hodností.[3] Od roku 1985 do roku 1988 pôsobil ako prednášajúci na škole Viša pedagoška škola v Novom Sade.[8] Od roku 1998 aj ako riadny profesor. V akademickom roku 1996/1997 pôsobil ako profesor na Vysokej škole pedagogickej v maďarskom Segedíne. Od roku 1988 do roku 2001 bol profesorom na Katedre slavistiky na Filologickej fakulte Univerzity v Belehrade, kde do akademického roka 1997/1998 prednášal jazykové kurzy.[9] Po pôsobení na univerzitách v Novom Sade, Belehrade a Segedíne je od roku 2001 je profesorom na Katedre slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde v súčasnosti vyučuje kroatistiku.

Vedecká činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1976 je členom Spolku vojvodinských slovakistov a v rokoch 19911995 bol jeho predsedom.[2][10] V roku 1997 stal vedeckým pracovníkom Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.

Vo vedeckej práci sa zameriava na slavistiku, slovakistiku, textovú lingvistiku, sociolingvistiku, ekolingvistiku, kontrastívnu lingvistiku, aplikačnú lingvistiku so zameraním na prekladateľstvo a slovensko-južnoslovanský bilingvizmus. V súčasnosti pracuje na domácom grante Slovenčina v kontexte viacjazyčných spoločenstiev na Slovensku, pričom zodpovedným riešiteľom je Juraj Dolník.

Umelecká činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2012 získala jeho básnická zbierka Celebes, Celebes dotáciu z rezortu Úradu vlády Slovenskej republiky v hodnote 500 eur. Objednávateľom bol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý knihu aj vydal.[11] Autorské výtlačky mu odovzdali pri príležitosti osláv jeho šesťdesiatych narodením v septembri 2012.[2]

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Odborná tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Bez spoluautorstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Glutinácia textu v slovenčine a v srbčine a chorvátčine (Novi Sad: Obzor 1987, 143 s.)[12]
  • Slovenský jazyk a kultúra vyjadrovania: pre 5. ročník základnej školy (Nový Sad: Zavod za izdavanje udžbenika 1988, 121 s., 2. vyd. 1991, 3. vyd. Belehrad 1994, 4. vyd. 1996, 5. vyd. 1998, 6. vyd. 2000, 7. vyd. 2002, 8. vyd. 2004)[8][13]
  • Vývin slovakistiky. Štúdie z dejín jazykovednej slovakistiky v Juhoslávii. - 18. a 19. storočie (Novi Sad: Spolok vojvodinských slovakistov 1997, 100 s.)[10]
  • Úvod do textiky (Novi Sad[10]: Kultura 1998, 124 s.)[14]
  • Náveje: Prolegomena do liter(m)árnosti textu (Nadlak: Vydavateľstvo Ivan Krasko 2001, 168 s.)[15]
  • Slovenský jazyk a kultúra vyjadrovania pre 8. ročník základnej školy (Belehrad: Zavod za udžbenike i nastavna sredstva 2007)[16]
  • Zachránený jazyk. State o enklávnej a diasporálnej slovenčine (Nadlak: Vydavateľstvo Ivan Krasko 2008, 205 s.)[8]

So spoluautorstvom[upraviť | upraviť zdroj]

Preklady[8][upraviť | upraviť zdroj]

Do Slovensko slovenčiny:

  • Dušan Vasiljević: Jar sa vracia. Divadelná hra (Nový Sad 1982)
  • Borisav Atanasković: Záhrada dobrej nádeje (Nový Sad 1983)
  • Daniil Ivanovič Charms: Prípady. (Dotyky, Bratislava 1990)
  • Rade Mihaljčić - Ljubo Sparavalo - Sima Ćirković: Dejepisná čítanka pre 6. ročník základnej výchovy a vzdelávania (Nový Sad 1986)

Do Srbsko srbčiny:

Umelecká tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Schody do básne (Kulpín: 1975)
  • Svetelný korbáč (Nový Sad: Obzor 1977, 79 s.)[12]
  • Pečať (Nový Sad: Obzor 1980, 57 s.)[17]
  • Multo plus (Nový Sad 1982)
  • Ruberoid (Nový Sad: Obzor 1984, 64 s.)[18]
  • Posuvná hranica (Petrovec: Účastinná spoločnosť tlačiareň Kultúra 1995, 55 s.)[19]
  • Krátky dych (Bratislava: ESA 1995, 61 s.)[20]
  • Tiché putovanie v príbehu (2002)
  • Celebes, Celebes (Petrovec: Slovenské vydavateľské centrum 2012, 103 s.)[1][21]

Editorská činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ^  Niekde nesprávne uvádzaný ako Celebec, Celebes.[22][11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b „PANONSKI MORNAR“ MIROSLAV DUDOK 60 ROKOV NA PALUBE ŽIVOTA [online]. juls.savba.sk. Dostupné online.
  2. a b c d e f MIROSLAV DUDOK BÁSNIK ZO ZÁĽUBY, JAZYKOVEDEC Z POVOLANIA [online]. slovackizavod.org.rs, 11. september 2012. Dostupné online.
  3. a b c Miroslav Dudok [online]. slovackizavod.org.rs. Dostupné online.
  4. a b Erdevík [online]. slovackizavod.org.rs. Dostupné online.
  5. Rozhovor s Anitou Murgašovou [online]. umb.sk. Dostupné online.
  6. OSADA TISÍCICH PRAMEŇOV [online]. slovackizavod.org.rs. Dostupné online.
  7. Glutinácia textu v slovenčine a srbochorvátčine: doktorská dizertácia [online]. books.google.sk. Dostupné online. (po srbsky)
  8. a b c d e f g h i Miroslav Dudok [online]. ff.uns.ac.rs. Dostupné online. (po srbsky)
  9. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-11-25]. Dostupné online. Archivované 2015-11-25 z originálu.
  10. a b c d dr Miroslav Dudok, redovni profesor [online]. ff.uns.ac.rs. Dostupné online. (po slovensky) a (po srbsky)
  11. a b Poskytnutie dotácie na projekt s názvom: Tlač knihy: Miroslav DUDOK – „CELEBEC, CELEBES“ [online]. crz.gov.sk. Dostupné online.
  12. a b Svetelný korbáč [online]. books.google.sk. Dostupné online.
  13. Slovenský jazyk a kultúra vyjadrovania: pre 5. ročník základnej školy [online]. books.google.sk. Dostupné online.
  14. Úvod do textiky [online]. books.google.sk. Dostupné online.
  15. Náveje: Prolegomena do liter(m)árnosti textu [online]. books.google.sk. Dostupné online.
  16. Databáza lektorátov slovenčiny. Univerzita v Novom Sade. [online]. e-slovak.sk, [cit. 2014-03-06]. Dostupné online. Archivované 2012-03-21 z originálu.
  17. Pečať [online]. books.google.sk. Dostupné online.
  18. Ruberoid [online]. books.google.sk. Dostupné online.
  19. Posuvná hranica [online]. books.google.sk. Dostupné online.
  20. Krátky dych [online]. books.google.sk. Dostupné online.
  21. Celebes, Celebes [online]. books.google.sk. Dostupné online.
  22. Vydania SVC v roku 2012 [online]. slovackizavod.org.rs. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]