Mladogramatizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Mladogramatizmus je jazykovedný smer z konca 19. storočia, založený na pozitivistickej metodológii. Meno dostal podľa skupiny mladých lipských jazykovedcov (W. Braune, K. Brugmann, B. Delbrck, A. Leskien, K. Werner, E. Seviers a i.), ktorí sa označovali ako Junggramatiker (mladí gramatici).

Podľa koncepcie mladogramatikov v jazykovede platí podobne ako v prirodných vedách bezvýnimočná zákonitosť v oblasti zvukovej stavby jazyka. Preto základným pojmom sa im stal pojem jazykového zákona v oblasti hláskových zmien.

Najsystematickejšie vypracoval mladogramatickú metodológiu H. Paul v diele "Prinzipien der Sprachgeschichte".

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.