Mníšek pod Brdy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°51′59″S 14°15′42″V / 49.866389°S 14.261667°V / 49.866389; 14.261667
Mníšek pod Brdy
mesto
Mnisek pod Brdy from NNW.jpg
Flag of Mníšek pod Brdy.svg
Mpb znak.jpg
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Stredočeský (CZ020)
Okres (LAU 1) Praha-západ (CZ020A)
Obec s rozš. pôs. Černošice
Poverená obec Mníšek pod Brdy
Historická krajina Čechy
Nadmorská výška 385 m n. m.
Súradnice 49°51′59″S 14°15′42″V / 49.866389°S 14.261667°V / 49.866389; 14.261667
Rozloha 26,50 km² (2 650 ha)
Obyvateľstvo 5 054 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 190,72 obyv./km²
Starosta Ing. Petr Digrin Ph.D.
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 252 10
Miestne časti 1
Zákl. síd. jednotky 3
Katastrálne územie 3
LAU 2 (obec) CZ020A 540765
Adresa mestského
úradu
Městský úřad Mníšek pod Brdy
Dobříšská 56
252 10  Mníšek pod Brdy
E-mailová adresa mesto@mnisek.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Mníšek pod Brdy
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.mnisek.cz
Portal.svg Český portál

Mníšek pod Brdy je mesto v Česku v okrese Praha-západ v Stredočeskom kraji. 1. januára 2012 tu žilo 4 656 obyvateľov, z toho 2 258 mužov a 2 398 žien, pričom priemerný vek v meste bol 40,7 roka (muži 39,2 roka, ženy 42,0 roka).

Pôvod mena[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Mníšku pochádza z roku 1348. Objavuje sa v zákonníku Karla IV. Maiestas Carolina, v ktorom kráľ nariaďuje, aby tvrdza a městys Mníšek navždy zostali majetkom koruny a bol prepožičiavaný len na obmedzenú dobu kráľovským manom. História mesta pred touto zmienkou je nejasná. Povesť tiež hovorí, že sa tu skôr nachádzala obec Dubčany, ktorá celá podľahla požiaru. Po čase na rovnakom mieste vyrástla ďalšia osada. Pri výstavbe výdatne pomáhali benediktínski mnísi z kláštora na Ostrove u Davle, ktorí do Podbrdska dochádzali na svoje statky. Ľud z vďačnosti vraj nazval novú trhovú ves Mníšek.

História[upraviť | upraviť zdroj]

História a osud Mníšku bol odjakživa spätý so zemskou cestičkou medzi Čechami a Bavorskom. Tá prinášala Mníšku čulý obchodný ruch, clo, ale aj rôzne povinnosti, napr. zaistenie bezpečnosti na "Zlaté stezce". Preto bolo za manství odvážneho a schopného vladyku Jána z Lestkova udelené Mníšku hrdelné právo. Od začiatku 15. storočia už môžeme hovoriť o meste s vlastným erbom, hrdelným právom a ambíciou stať sa mestom kráľovským. Bohužiaľ husitské vojny sa podpísali na Mníšku tak ako na celom kráľovstve. Ján z Lestkova patril medzi prívržencov katolíckej strany a snáď aj preto bola za husitských vojen mníšecká tvrz zbúraná. Po skončení husitských vojen prišli v roku 1487 do Mníšku Vratislavova z Mitrovica. V roku 1503 kráľ Vladislav Jagelovský vytláča panstva z manského úväzku a Mitrovici sa na viac ako 150 rokov stávajú suverénnymi mníšeckými pánov. Za ich panovania sa spomínajú tri Podzámecká rybníky a pivovar s výrobou špeciálneho čierneho piva. Počas tridsaťročnej vojny mestom niekoľkokrát prejde švédskej vojsko. Najhoršie je rok 1639, kedy je vypálená mníšecká tvrz, kostol i fara, zničený vodovod a pretrhnutiu hrádze rybníkov. Mníšek i okolité dediny a osady boli v troskách a na čas takmer vyľudnenie. Roku 1655 kúpil spustnutej panstva bohatý pán Engel z Engelsflussu a bolo to veľké šťastie pre Mníšek, pretože Engel a jeho potomkovia pozdvihli celý kraj. Za poddaných po určitý čas platil dane, obnovil vodovod, postavil zámok, kláštor s kostolíkom Skalka na Brdské hrebeni a na mieste vojnou vypálené a zbúraná dedine vzniká živé mestečko. Po pánoch z Engelsflussu prišiel do Mníšku zbožný rod Unvertů. Tí tu nechali postaviť neďaleko starého chátrajúceho kostola nový barokový kostol a dokončili aj stavbu skaleckého areálu. Za ich prispenia je na Skalku uvedený poriadok františkánov a bola tu postavená krížová cesta a panská krčma. Po Unvertech prebrali tunajšie panstvo Pachtové z Rájova a nakoniec Kastové z Ebelsbergu. Tým bol panstva i zámok po roku 1945 skonfiškovaný. Zaujímavou kapitolou mesta je aj ťažba železnej rudy. Tá sa tu ťažila v rôznom množstve od roku 1740 až do roku 1967. Pôvodne sa ruda dopravovala do hút v Starej Hute u Dobříša, neskôr do Řevnice. V 50. rokoch rozhodla vtedajšia vláda o výstavbe nových hrudkovacích pecí priamo v Mníšku. Čoskoro je zrejmé, že ani nová technológia rotačných pecí nezaistí podniku prosperitu, a preto bolo ukončené spracovávanie železa. Existujúce priestory boli využité pre spracovanie hliníka a ako ďalšie metalurgické výrobne. V rokoch 1960 - 1974 bolo mesto súčasťou okresu Příbram [2], od 1. júla 1974 prešlo v súvislosti s rozširovaním území hlavného mesta Prahy pod okres Praha-západ.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Mestá a obce okresu Praha-západ

BojanoviceBratřínovBřezová-OleškoBušČernoliceČernošiceČervený ÚjezdČíčoviceČisoviceDavleDobrovízDobříčDobřichoviceDolní BřežanyDrahelčiceHolubiceHoroměřiceHostiviceHradištkoHvozdniceChotečChrášťanyChýněChýniceJenečJeseniceJílové u PrahyJílovištěJinočanyKamenný PřívozKarlíkKlínecKněževesKosořKytínLetyLibčice nad VltavouLibeřLichocevesLíšniceMěcheniceMníšek pod BrdyNučiceOhrobecOkořOkrouhloOřechPetrovPohoříPrůhonicePsáryPticeRoblínRoztokyRudnáŘevniceŘitkaSlapyStateniceStředoklukySvrkyněŠtěchoviceTachloviceTrnováTřebotovTuchoměřiceTurskoÚholičkyÚhoniceÚněticeVelké PřílepyVestecVonoklasyVrané nad VltavouVšenoryZahořanyZbuzanyZlatníky-HodkoviceZvole