Mobilný telefón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Niekoľko rôznych mobilných telefónov


Mobilný telefón alebo hovorovo mobil je menší prenosný telefón (presnejšie menšie prenosné zariadenie určené na hlasovú a často aj textovú či obrazovú komunikáciu) komunikujúci s telefónnou sieťou rádiovým spojením, a preto použiteľný na ľubovoľnej lokalite pokrytej danou mobilnou sieťou.

Mobilný telefón je vlastne malý počitač obsahujúci základnú dosku, procesor (CPU), hlavnú pamät, operačnú pamät, klávesnicu, displej a vysielač/prijmač GSM, GPRS, HSCSD, bluetooth a pod. Telefóny disponujú širokým spektrom funkcií. Okrem telefonovania je možné sa cez ne pripojiť na internet, prezerať WAP stránky, posielať a prijímať textové a multimediálne správy, organizovať si čas a udalosti a majú veľké množstvo multimediálnych funkcií, tak isto je možné ich spojiť s inými zariadeniami cez infračervený port, bluetooth alebo dátový kábel, tieto možnosti pripojiteľnosti sú však odlišné u každého typu mobilného telefónu. Ovládanie a fungovanie mobilných telefónov je taktiež odlišné v závislosti od typu a výrobcu.

Obsah

[upraviť] História

Rádio telefón (0G)

V roku 1908 bol vydaný americký patent 887357 na bezdrôtový telefón pre Nathana B. Stubblefielda z Kentucky. Jednotlivé časti pre základne mobilné telefónne stanice boli vynájdené v roku 1947 v Bellových laboratóriách AT & T a ďalej sa rozvíjali až do roku 1960. Rádio telefón má dlhú a pestrú históriu siahajúcu až do vynálezu Reginalda Fessendena - demonštrácia rádiového telefonovania, a to prostredníctvom druhej svetovej vojny, kde bolo využívané vojenské spojenie rádiovým telefónom.

Patent na prvý bezdrôtový telefón, ako ho poznáme dnes, bol vydaný 10. júna 1969 číslo 3449750 pre Georgea Sweigerta z Ohia .V roku 1945 predstavil mobilný telefón nulovej generácie (0G). Základná stanica pokrýva rozsiahlu oblasť a každý telefón využíval jeden kanál počas svojho využitia.

V roku 1956 bol prvý na svete vo Švédsku s čiastočne automatizovaným systémom autotelefón Mobile System (MTA). Pomocou autotelefónu mohli byť prichádzajúce hovory do / z verejnej telefónnej siete. Telefónne číslo je vytáčané pomocou rotačného vytáčania. Volanie z vozidla bolo zavedené, ale vyžadovalo to operátora. Ten, kto chcel volať mobilným telefónom, musel vedieť k akej základnej stanici mobilný telefón patril. Systém vyvinul Sture Lauren a ostatnými pracovníkmi siete Televerket. Ericsson poskytoval rozvádzače Svenska Radioaktiebolaget (SRA) a Marconi poskytoval telefóny a zariadenia základňovej stanice. Telefóny sa skladali z elektrónok a relé a mali váhu 40 kg.


V súčasnosti predávané mobilné telefóny neslúžia len na telefonovanie, sú vybavené doplnkami ako sú napr. digitálny fotoaparát, prehrávač hudby, rádio alebo čítačka pamäťových kariet, ktoré rozširujú pamäť telefónu a do telefónu je možné vďaka nej uložiť veľké súbory, ako napr. videá, fotografie vo veľkom rozlíšení alebo hudbu vo formátoch MP3, MP4 alebo ACC+.

[upraviť] Operačné systémy mobilných telefonov (software)

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Externé odkazy

Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Mobiln%C3%BD_telef%C3%B3n“