Mofeta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mofeta v Náučný chodník Soos (Česko)
Mofeta v Laacher See (Porýnie-Falcko, Nemecko)

Mofeta je výron suchého oxidu uhličitého o teplote nižšej ako 100 °C (najčastejšie 20-30 °C) z puklín na zemský povrch[1]. Väčšinou ide o sprievodný jav vulkanickej činnosti alebo prejav postvulkanickej činnosti. Zaznamenaná bola aj prítomnosť metánu, sírovodíka alebo hélia.

Ak preniká CO2 v bahnitom teréne, vzniká tlakom plynu mofetový kráter. V prípade, že CO2 prebubláva vodou, môže pri dostatočnom tlaku dôjsť k vytvoreniu kráterovému valu (s výškou niekoľko cm, vzácnejšie do 1 m), tvoreného travertínom alebo pramenitom. Ak príde k pohlteniu plynu studenými vodami, môžu vznikať kyselky (Karlovy Vary). Ak je prívodný kanál dostatočne stabilný, za určitých predpokladov môže dochádzať k vzniku studeného gejzíru.

V prípade, že sa mofeta nachádza v terénnej depresii, dochádza (najmä v ranných hodinách) k hromadeniu CO2, ktorý môže spôsobiť smrť menších živočíchov[2], pri väčšej koncentrácii i človeka. Pri prieskume Zbrašovských aragonitových jaskýň takto zahynul jeden z ich objaviteľov Čeněk Chromý[3].

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Mofety v kráteri sopky na ostrove Nysiros (Grécko)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. mofety. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 374.
  2. SVOBODA, Josef. Encyklopedický slovník geologických věd, 1. svazek A-M. Praha : Academia, 1983. 920 s. S. 886.
  3. RUBÍN, Josef; BALATKA, Břetislav. Atlas skalních, zemních a půdních tvarů. Praha : Academia, 1986. 388 s. S. 330-331.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Mofette na nemeckej Wikipédii a Mofetta na českej Wikipédii.