Mohyla Milana Rastislava Štefánika (Bradlo)
| Mohyla Milana Rastislava Štefánika | |
| Pamätník | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky |
| Okres | Myjava |
| Mesto | Brezová pod Bradlom |
| Súradnice | 48°40′46.98″S 17°33′34.61″V / 48,6797167°S 17,5596139°V |
| Autor | Dušan Jurkovič |
| Materiál | Travertín |
| Vznik | 1924 – 1928 [1] |
| Pre verejnosť | Verejne prístupný |
| Najľahší výstup | Z Brezovej pod Bradlom - označenou cestou na parkovisko Z Košarísk žltou značkou na zelenú |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[2] | |
| - názov | Štefánikova mohyla |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 2075/1 |
| - dátum zápisu | 31. 1. 1968 |
  | |
 | |
| Wikimedia Commons: Tomb of Milan Rastislav Štefánik | |
| Webová stránka: http://www.bradlo.sk/ | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Mohyla Milana Rastislava Štefánika je monumentálna hrobka – mauzóleum M. R. Štefánika. Vypína sa na temene vrchu Bradlo (543 m n. m.), dominujúcom okolitej krajine, v Myjavskej pahorkatine. Najkratší prístup k mohyle vedie z mesta Brezová pod Bradlom.
Mohyla je jedným z najznámejších architektonických diel Dušana Jurkoviča.
História vzniku[upraviť | upraviť zdroj]
Generál M. R. Štefánik tragicky zahynul 4. mája 1919 pri návrate do vlasti neďaleko Ivanky pri Dunaji. O týždeň neskôr (7. mája) ho pochovali spolu s jeho talianskou posádkou nad jeho rodnými Košariskami na Bradle.
Už pri oznámení Štefánikovej smrti sa D. Jurkovič začal zaoberať myšlienkou vzniku monumentálneho mauzólea človeku, ktorý v jeho chápaní stelesňoval významnú osobnosť slovenského národa neváhajúcu priniesť pre myšlienku slobody nemalé obete. Smútočná výzdoba Bradla počas Štefánikovho pohrebu bola pre Jurkoviča podnetom pre zrod hrubého projektu budúceho mauzólea, ktorého dominantným architektonickým prvkom sa mali stať štyri mohutné obelisky. Tie dodnes ako prvé upútajú pozornosť návštevníka.[3]
Podnetom pre Jurkoviča však neboli iba krajanské, rodácke či národné city. Ako architekt prežívajúci svoje mimoriadne plodné obdobie mal počas nedávno skončenej prvej svetovej vojny príležitosť vybudovať desiatky vojenských poľných cintorínov na území bývalej Haliče. Tu získal skúsenosti s tvorbou monumentálnych pietnych miest a pamätníkov, ich zasadením do daného prírodného prostredia.[3]
O päť rokov po Štefánikovej smrti bol položený základný kameň pamätníka. Na jeho vybudovanie bola vyhlásená národná zbierka, ktorej výnos činil dva milióny korún. Mohylu slávnostne odhalili 23. septembra 1928 pri príležitosti desiateho výročia vzniku Československej republiky. Za národnú kultúrnu pamiatku bola vyhlásená v roku 1968. V roku 2009 bola zapísaná do zoznamu Európskeho dedičstva.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Charakteristická bielo sa skvúca terasovitá stavba so štyrmi obeliskmi predstavuje typickú čistotu architektonického prejavu Dušana Jurkoviča v zosúladení s okolitou krajinou. Celá stavba je postavená z masívnych travertínových blokov. Mohylu tvoria dva zrezané ihlany (rozmery 96 x 62 a 45 x 32 metrov) a trojstupňová pyramída nesúca kvadratickú tumbu so Štefánikovými ostatkami (prístupnú po čelných a bočných schodiskách). Na rohoch dolnej terasy sú umiestnené nádoby na večný oheň, na rohoch hornej terasy spomínané obelisky, každý s výškou dvanásť metrov.
Na tumbe (vlastnom náhrobku) sú umiestnené štyri dosky s nápismi, ktoré v poradí juh-východ-sever-západ znejú:[4]
- Čs. minister a generál dr. Milan R. Štefánik 21. júla 1880 4. mája 1919
- Zahynul pádom lietadla dňa 4. mája 1919 pri Bratislave
- S ním kráľ. taliansky serg. U. Merlino a sol. G. Aggiunti
- Veľkému synovi oslobodený národ československý
Obdobie pred rokom 1989 spomienke na velikána slovenských dejín a miestam spojených s jeho osobnosťou neprialo. Mohyla neúprosne chátrala. Až v rokoch 1988 - 1996 prebehla rozsiahla renovácia pamiatky. O jej žalostnom stave svedčí napr. fakt, že tumba bola už tak napadnutá zlými poveternostnými vplyvmi, že pôvodné vavrínové vence museli byť nahradené vernými kópiami vysekanými z talianskeho mramoru (lom odkiaľ pochádzal pôvodný travertín bol už uzatvorený). Takisto boli rozobraté dlažby a znovu položené na sanované podložie s drenážami. Celé okolie diela bolo čiastočne odhalené od náletových drevín, ktoré za posledných takmer tridsať rokov zakrývali pohľad na mohylu. Z pomníka sa tak otvorili krásne výhľady do kraja okolitých kopaníc.
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Z mesta Brezová pod Bradlom vedie označená asfaltová cesta takmer až k pamätníku, kde je záchytné parkovisko. Turistický chodník z mesta má červenú farbu (Štefánikova magistrála) so zelenou odbočkou na bradlo. Z Košarísk žltou, potom zelenou turistickou značkou.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.
- ↑ a b V. Jankovič: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku. Bratislava, Osveta 1984, s. 249
- ↑ Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle [online]. [Cit. 2012-09-12]. Dostupné online. Archivované 2014-03-01 z originálu.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mohyla Milana Rastislava Štefánika (Bradlo)
