Mojmírovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°12′25″S 18°03′50″V / 48.206944°S 18.063889°V / 48.206944; 18.063889
Mojmírovce
obec
Mojmírovce, kaštieľ, Slovensko.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nitra
Región Ponitrie
Nadmorská výška 140 m n. m.
Súradnice 48°12′25″S 18°03′50″V / 48.206944°S 18.063889°V / 48.206944; 18.063889
Rozloha 19,86 km² (1 986 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 869 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 144,46 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1156
Starosta Martin Palka[3] (nezávislý)
PSČ 951 15
ŠÚJ 500577
EČV NR
Tel. predvoľba +421-37
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Mojmírovce - Námestie sv. Ladislava 931/7
E-mailová adresa poslať email
Telefón 037/7798470
Fax 037/7798101
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Mojmírovce
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.mojmirovce.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Mojmírovce (maďarské pomenovanie Ürmény, nemecké Urmin) sú obec na Slovensku v okrese Nitra.

Mojmírovce sa nachádzajú asi 14 km južne od Nitry na vedľajšej komunikácii spájajúcej Cabaj-Čápor a Ivanku pri Nitre. Obec sa nachádza v rovinatej a úrodnej oblasti s teplou klímou.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa spomína v roku 1156 pod názvom Ilmer (prípadne Ylmer). Ďalšími historickými názvami boli Ilmyr, Ilmar, Ilmur (1275), Irmell, Urmel, neskôr Urmín (1808). Názov Mojmírovce sa používa od roku 1948 (podobne aj ďalšie obce okresu Nitra boli v tom čase premenované po veľkomoravských kniežatách - napr. susedné Svätoplukovo a tiež Rastislavice).

Podľa slavistu Jána Stanislava bolo základom názvu Urmín slovanské slovo ilm, teda brest.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1156, keď patrila zemianskemu rodu Ilmer-Ürményiovcov. Podľa listiny z roku 1315 mala obec štatút mestečka, pečať a erb, v ktorom bol viničný list a dva strapce hrozna. Urmín mal právo usporiadavať trhy, právo vlastniť bitúnok a pivovar.

V 16. storočí obec patrila Ghyczyovcom a Révayovcom. Po Bitke pri Moháči (1526) bola obec trikrát vypálená osmanskými i cisárskymi vojskami (1530, 1571, 1598). V čase osmanských výbojov obyvatelia vybudovali v okolí obce podzemné chodby spájajúce jednotlivé usadlosti.

V 17. storočí bola obec osídlená maďarskými kalvínmi a neskôr osadníkmi zo Švábska. Od roku 1698 boli Mojmírovce zemepánske mestečko s právom usporiadavať trhy.[5]

V roku 1710 bola obec postihnutá morom a v roku 1715 mala len 15 usadlostí, no už v roku 1787 to bolo 300 domov a 2004 obyvateľov.

V obci sa nachádza barokovo-klasicistický kaštieľ rodu Huňadyovcov z roku 1721, ktorý bol sídlom rodu až do konca druhej svetovej vojny. Dnes slúži ako hotel a kongresové a vzdelávacie stredisko. V okolí hotela je rozsiahly park s chránenými drevinami. Huňadyovci mali pri kaštieli veľký žrebčín (dnes zrekonštruovaný na konferenčnú halu) a v roku 1814 sa v obci konali prvé konské dostihy v Uhorsku. Kaštieľ a priľahlý park sú najväčšou turistickou atrakciou obce.

V 19. storočí obec patrila v Bossányiovcom, Tarnóczyovcom a Aldobrandiovcom.

V roku 1852 bola v budove zemianskej kúrie zriadená pošta. V roku 1866 bol do obce zavedený telegraf a v roku 1895 aj prvý telefón (prvá telefónna ústredňa v Uhorsku vznikla len v roku 1881).[6]

V roku 1899 prišli do Mojmíroviec, ako do prvej obce na Slovensku školskí bratia.[7] Mali tu dom a pôsobili až do roku 1950, keď bola ich práca násilne prerušená likvidáciou kláštorov.

V roku 1918 sa Mojmírovce stali súčasťou novovzniknutého Česko-Slovenska. V novembri 1938, po Prvej viedenskej arbitráži prechádzala okresom Nitra nová štátna hranica. Mojmírovce zostali na území okliešteného Slovenska, rovnako ako Veľká Dolina, Poľný Kesov, Štefanovičová, Rastislavice a Ivanka pri Nitre. Trnovec nad Váhom, Tvrdošovce, Šurany, Komjatice, Branč, Veľký Cetín, Paňa, Klasov a Vráble pripadli Maďarsku.

Nemecké jednotky, ktoré vtrhli na Slovensko 29. augusta 1944, v čase príprav Slovenského národného povstania, boli na území Mojmíroviec do konca marca 1945. 26. marca 1945 sovietske letectvo bombardovalo Nitru, 29. marca sa Nemci stiahli z Mojmíroviec a 30. marca bola oslobodená Nitra jednotkami maršala Malinovského.

Na základe vyhlášky povereníka vnútra dr. Daniela Okáliho č. A-311/16-II/3-1948[8] z 11. júna 1948 (úradný vestník vlády č. 55 čl. 946/1948) bola obec premenovaná na Mojmírovce.

Mojmírovce boli v minulosti, a sú i v súčasnosti, známe ako vinárska obec. Prvá zmienka o výrobe vína pochádza z roku 1290. Hrozno sa pestuje na 150 hektároch a ročne sa v miestnom poľnohospodárskom družstve vyrobí okolo 1500 hl vína, najmä akostného.

Obec je centrom mikroregiónu Cedron.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Rok sčítania 1787 1828 1869 1890 1910 1930 1950 1970 1980 1991 2001 2006
Počet obyvateľov 2004 2661 2826 3302 3347 3253 3279 2800 2732 2565 2694 2767
Rímskokatolícky kostol sv. Ladislava v Mojmírovciach, kultúrna pamiatka

Demografické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Z celkového počtu obyvateľov obce sa pri sčítaní v roku 2001 hlásilo k slovenskej národnosti 2639 obyvateľov (98%), k českej 23 obyvateľov (takmer 1%), k maďarskej 10 obyvateľov (0,4%). Najvýznamnejším náboženstvom v obci bolo rímskokatolícke (2369 obyv., 88%), a evanjelické (37 obyv., 1,4%). Približne 10% obyvateľstva sa neprihlásilo k žiadnej viere (267 obyv., 9,9%). V obci bolo 913 domov.

Približne polovica obyvateľov bola v roku 2001 akonomicky aktívna (1355 obyv.). Z nich asi polovica dochádza za prácou do mesta Nitra.

Počet obyvateľov má po poklese koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov mierne stúpajúcu tendenciu.

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je pošta, nákupné stredisko, zdravotné stredisko (všeobecný, detský a zubný lekár), lekáreň a bankomat. Kaštieľ je využívaný na usporiadavanie konferencií i ako hotel (k vybaveniu patria aj tenisove kurty, telocvičňa, bazén, sauna a strelnica). Na námestí v strede obce sa nachádza reštaurácia.

Mojmírovce majú vybudovaný obecný vodovod, kanalizáciu, čističku odpadových vôd a rozvod zemného plynu.

V obci je materská škola, základná škola, odborné učilište pre postihnutú mládež a Ekonomická univerzita v Bratislave tu organizuje rekvalifikačné kurzy, externé štúdium a vedecké konferencie. V spoločenskom dome je veľká sála, kluby detí a mládeže, posilňovňa a knižnica. V obci je tiež futbalový štadión.

Na území obce je niekoľko zastávok prímestskej dopravy. Najbližšia železničná zastávka, vzdialená 3 km od obce, sa nachádza v Ivanke pri Nitre.

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. STANISLAV, Ján. Slovensky juh v stredoveku II. 1948 [1]
  5. Mojmírovce: História - oficiálne stránka(po slovensky)
  6. Magyar Telekom(po anglicky)
  7. Inštitút školských bratov - oficiálna stránka(po slovensky)
  8. Vyhláška A-311/16-II/3-1948

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mojmírovce. 1. vyd. Mojmírovce: Obecný úrad, 1994
  • KERESTEŠ, Peter. Medzi starým a novým: život dolnonitrianskeho mestečka Urmín v 18. a prvej polovici 19. storočia. 1. vyd. Mojmírovce : Obecný úrad, 2006 ISBN 80-969518-5-8
  • KERESTEŠ, Peter. Najstaršie dejiny Mojmíroviec: monografia dejín obce od najstarších čias do roku 1711. 1. vyd. Mojmírovce: Obecný úrad, 2008 ISBN 978-80-969999-5-8
  • HARŠÁNIOVÁ, Viola. Strašidlá a strašidielka mestečka Urmín a iné príbehy. 1. vyd. Nitra: ENARS, 2008 ISBN 978-80-970058-5-6
  • HARŠÁNIOVÁ, Viola. Medzi zemou a nebom. 1. vyd. Nitra: ENARS, 2011 ISBN 978-80-970612-1-0

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]