Mojmírovce

Z Wikipédie

Mojmírovce
Erb	Vlajka
Mapa
Základné údaje
Kraj:	Nitriansky
Okres:	Nitra
Región:	Ponitrie
Poloha:	48° 12' 25" s. š. 18° 03' 50" v. d.
Nadmorská výška:	140 m n.m.
Rozloha:	19,86 km²
Počet obyvateľov:	2767 (31.12.2006)
Hustota obyvateľstva:	139 obyvateľ(ov)/km2
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	500577
EČV:	NR
PSČ:	951 15
Telefónna predvoľba:	0 37
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Obecný úrad Mojmírovce 931
Web:	www.mojmirovce.sk
E-mail:	starosta@obec-mojmirovce.sk
Telefón:	037/7798470
Fax:	037/7798101
Politika
Starosta:	Imrich Kováč
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Mojmírovce (maďarské pomenovanie Ürmény, nemecké Urmin) sú obec na Slovensku v okrese Nitra.

Mojmírovce sa nachádzajú asi 14 km južne od Nitry na vedľajšej komunikácii spájajúcej Cabaj - Čápor a Ivanku pri Nitre. Obec sa nachádza v rovinatej a úrodnej oblasti s teplou klímou.

Obsah 1 Názov 2 Dejiny 3 Obyvateľstvo 3.1 Vývoj počtu obyvateľstva 3.2 Demografické údaje 3.3 Slávni rodáci 4 Infraštruktúra 5 Referencie 6 Externé odkazy

[upraviť] Názov

Obec sa spomína v roku 1156 pod názvom Ilmer (prípadne Ylmer). Ďalšími historickými názvami boli Ilmyr, Ilmar, Ilmur (1275), Irmell, Urmel, neskôr Urmín (1808). Názov Mojmírovce sa používa od roku 1948 (podobne aj ďalšie obce okresu Nitra boli v tom čase premenované po veľkomoravských kniežatách - napr. susedné Svätoplukovo a tiež Rastislavice).

Podľa historika Jána Stanislava bolo základom názvu Urmín slovanské slovo ilm, teda brest.^[1]

[upraviť] Dejiny

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1156, keď patrila zemianskemu rodu Ilmer-Ürményiovcov. Podľa listiny z roku 1315 mala obec štatút mestečka, pečať a erb, v ktorom bol viničný list a dva strapce hrozna. Urmín mal právo usporiadavať trhy, právo vlastniť bitúnok a pivovar.

V 16. storočí obec patrila Ghyczyovcom a Révayovcom. Po Bitke pri Moháči (1526) bola obec trikrát vypálená osmanskými i cisárskymi vojskami (1530, 1571, 1598). V čase osmanských výbojov obyvatelia vybudovali v okolí obce podzemné chodby spájajúce jednotlivé usadlosti.

V 17. storočí bola obec osídlená maďarskými kalvínmi a neskôr osadníkmi zo Švábska. Od roku 1698 boli Mojmírovce zemepánske mestečko s právom usporiadavať trhy.^[2]

V roku 1710 bola obec postihnutá morom a v roku 1715 mala len 15 usadlostí, no už v roku 1787 to bolo 300 domov a 2004 obyvateľov.

V obci sa nachádza barokovo-klasicistický kaštieľ rodu Huňadyovcov z roku 1721, ktorý bol sídlom rodu až do konca druhej svetovej vojny. Dnes slúži ako hotel a kongresové a vzdelávacie stredisko. V okolí hotela je rozsiahly park s chránenými drevinami. Huňadyovci mali pri kaštieli veľký žrebčín (dnes zrekonštruovaný na konferenčnú halu) a v roku 1814 sa v obci konali prvé konské dostihy v Uhorsku. Kaštieľ a priľahlý park sú najväčšou turistickou atrakciou obce.

V 19. storočí obec patrila v Bossányiovcom, Tarnóczyovcom a Aldobrandiovcom.

V roku 1852 bola v budove zemianskej kúrie zriadená pošta. V roku 1866 bol do obce zavedený telegraf a v roku 1895 aj prvý telefón (prvá telefónna ústredňa v Uhorsku vznikla len v roku 1881).^[3]

V roku 1899 prišli do Mojmíroviec, ako do prvej obce na Slovensku Školskí bratia.^[4] Mali tu dom a pôsobili až do roku 1950, keď bola ich práca násilne prerušená likvidáciou kláštorov.

V roku 1918 sa Mojmírovce stali súčasťou novovzniknutého Česko-Slovenska. V novembri 1838, po Prvej viedenskej arbitráži prechádzala okresom Nitra nová štátna hranica. Mojmírovce zostali na území okliešteného Slovenska, rovnako ako Veľká Dolina, Poľný Kesov, Štefanovičová, Rastislavice a Ivanka pri Nitre. Trnovec nad Váhom, Tvrdošovce, Šurany, Komjatice, Branč, Veľký Cetín, Paňa, Klasov a Vráble pripadli Maďarsku.

Nemecké jednotky, ktoré vtrhli na Slovensko 29. augusta 1944, v čase príprav Slovenského národného povstania, boli na území Mojmíroviec do konca marca 1945. 26. marca 1945 sovietske letectvo bombardovalo Nitru, 29. marca sa Nemci stiahli z Mojmíroviec a 30. marca bola oslobodená Nitra jednotkami maršala Malinovského.

V roku 1948, na základe vyhlášky povereníka vnútra dr. Daniela Okáliho č. A-311/16-II/3-1948 z 11. júna 1948 (úradný vestník vlády č. 55 čl. 946/1948) bola obec premenovaná na Mojmírovce.

Mojmírovce boli v minulosti, a sú i v súčasnosti, známe ako vinárska obec. Prvá zmienka o výrobe vína pochádza z roku 1290. Hrozno sa pestuje na 150 hektároch a ročne sa v miestnom poľnohospodárskom družstve vyrobí okolo 1500 hl vína, najmä akostného.

Obec je centrom mikroregiónu Cedron.

[upraviť] Obyvateľstvo

[upraviť] Vývoj počtu obyvateľstva

Rok sčítania	1787	1828	1869	1890	1910	1930	1950	1970	1980	1991	2001	2006
Počet obyvateľov	2004	2661	2826	3302	3347	3253	3279	2800	2732	2565	2694	2767

[upraviť] Demografické údaje

Z celkového počtu obyvateľov obce sa pri sčítaní v roku 2001 hlásilo k slovenskej národnosti 2639 obyvateľov (98%), k českej 23 obyvateľov (takmer 1%), k maďarskej 10 obyvateľov (0,4%). Najvýznamnejším náboženstvom v obci bolo rímsko-katolícke (2369 obyv., 88%), a evanjelické (37 obyv., 1,4%). Približne 10% obyvateľstva sa neprihlásilo k žiadnej viere (267 obyv., 9,9%). V obci bolo 913 domov.

Približne polovica obyvateľov bola v roku 2001 akonomicky aktívna (1355 obyv.). Z nich asi polovica dochádza za prácou do mesta Nitra.

Počet obyvateľov má po poklese koncom osemdesiatych a začiatkom devútdesiatych rokov mierne stúpajúcu tendenciu.

[upraviť] Slávni rodáci

• 6. marec 1694 - gróf Anton Grasalkovič († 1. december 1771, Gödöllő, Maďarsko), dôverník Márie Terézie (ktorý dal postaviť Grasalkovičov palác v Bratislave ako svoje letné sídlo)
• 27. február 1843 - Vilmos Fraknói († 20. november 1924, Budapešť), maďarský historik

[upraviť] Infraštruktúra

V obci je pošta, nákupné stredisko, pekáreň, zdravotné stredisko (všeobecný, detský a zubný lekár), lekáreň a bankomat. Kaštieľ je využívaný na usporiadavanie konferencií i ako hotel (k vybaveniu patria aj tenisove kurty, telocvičňa, bazén, sauna a strelnica). Na námestí v strede obce sa nachádza reštaurácia.

Mojmírovce majú vybudovaný obecný vodovod, kanalizáciu, čističku odpadových vôd a rozvod zemného plynu.

V obci je materská škola, základná škola, odborné učilište pre postihnutú mládež a Ekonomická univerzita v Bratislave tu organizuje rekvalifikačné kurzy, externé štúdium a vedecké konferencie. V spoločenskom dome je veľká sála, kluby detí a mládeže, posilňovňa a knižnica. V obci je tiež futbalový štadión.

Na území obce je niekoľko zastávok prímestskej dopravy. Najbližšia železničná zastávka, vzdialená 3 km od obce, sa nachádza v Ivanke pri Nitre.

[upraviť] Referencie

1. ↑ Pôvod názvy obce - obce.info(po slovensky)
2. ↑ Mojmírovce: História - oficiálne stránka(po slovensky)
3. ↑ Magyar Telekom(po anglicky)
4. ↑ Inštitút školských bratov - oficiálna stránka(po slovensky)

[upraviť] Externé odkazy

• Kaštieľ Mojmírovce
• Kaštieľ Mojmírovce na TravelAtlas.sk
• Stránky Mojmírovce.sk - oficiálna prezentácia obce
• blog.sme.sk - fotografie kaštieľa a obce
• www.cedron.eu - stránky mikroregiónu Cedron
• Mojmírovce - stránky s dejinami obce a komentovanými fotogafiami

Mestá a obce okresu Nitra (2+60)

31.12.2003

Alekšince | Báb | Babindol | Bádice | Branč | Cabaj-Čápor | Čab | Čakajovce | Čechynce | Čeľadice | Čifáre | Dolné Lefantovce | Dolné Obdokovce | Golianovo | Horné Lefantovce | Hosťová | Hruboňovo | Ivanka pri Nitre | Jarok | Jelenec | Jelšovce | Kapince | Klasov | Kolíňany | Lehota | Lúčnica nad Žitavou | Ľudovítová | Lukáčovce | Lužianky | Malé Chyndice | Malé Zálužie | Malý Cetín | Malý Lapáš | Melek | Mojmírovce | Nitra | Nitrianske Hrnčiarovce | Nová Ves nad Žitavou | Nové Sady | Paňa | Podhorany | Pohranice | Poľný Kesov | Rišňovce | Rumanová | Svätoplukovo | Štefanovičová | Štitáre | Šurianky | Tajná | Telince | Veľká Dolina | Veľké Chyndice | Veľké Zálužie | Veľký Cetín | Veľký Lapáš | Vinodol | Vráble | Výčapy-Opatovce | Zbehy | Žirany | Žitavce