Mongolské jazyky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Výraz mongolské jazyky v užšom zmysle označuje modernú mongolčinu (centrálnu a vnútornú), pozri mongolčina.
Rozšírenie mongolských jazykov

Mongolské jazyky sú jazyky, ktoré sa používajú v Strednej Ázii. Niekedy sa spolu s turkickými jazykmi a tunguzskými jazykmi zaraďujú medzi altajské jazyky. Najrozšírenejším mongolským jazykom je mongolčina.

Systém[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Ethnologue 2009[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Starostin et al. 2003[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Doerfer 1964 (geografické členenie)[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné delenie obsahuje skôr dialekty než jazyky, preto je tu delenie upravené tak, že sú dialekty zoskupené do jazykov známych z iných delení, napríklad namiesto 5 chalchských dialektov z pôvodného delenia je tu uvedené len "chalchská mongolčina".

Koncom 80. rokov 20. storočia bol spracovaný jazyk chamniganská mongolčina (kamniganská mongolčina), ktorý patrí niekde medzi (historickú) strednú mongolčinu a moderné jazyky dagurčina a buriatčina, najviac patrí asi k buriatčine (severomongolské jazyky). Jeho hovoriaci sa v Číne oficiálne považujú za Evenkov a chamniganské evenské nárečie všetci aj paralelne ovládajú.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]