Mont Blanc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 45°S 6°V / 45°S 6°V / 45; 6
Mont Blanc
vrch
Mont Blanc oct 2004.JPG
Mont Blanc od obce Cordon
Štáty Taliansko Taliansko,  Francúzsko Francúzsko
Taliansky región Valle d’Aosta
Francúzsky región Rhône-Alpes
Pohorie Alpy
Horská skupina Savojské Alpy
Nadmorská výška 4 810 m n. m.
Súradnice 45°S 6°V / 45°S 6°V / 45; 6
Najľahší výstup Z konečnej stanice zubačky Glacier de Bionnassay cez Gouter na vrchol
Prvovýstup Jacques Balmat, Michel Paccard
 - dátum 8. august 1786
Poloha v rámci Álp
Fire.svg
Poloha v rámci Álp
Wikimedia Commons: Mont Blanc

Mont Blanc (4 810 m n. m.) je najvyšší vrch Álp, Západnej Európy, Európy a Európskej únie[1].

Vrch leží na francúzsko-talianskej hranici v masíve Mont Blanc v Savojských Alpách. Vrch je pokrytý mnohými ľadovcami, najväčší sa volá Mer de Glace.

Masívom Mont Blancu prechádza 11,6 km dlhý tunel, ktorého stavba začala v roku 1957 a bola dokončená v roku 1965. Spája mestá Chamonix (Haute-Savoie, Francúzsko) a Courmayeur (Valle d’Aosta, Taliansko).

Prvý výstup na vrchol sa uskutočnil 8. augusta 1786 Jacquesom Balmatom a Michelom Paccardom. Prvá žena, ktorá vystúpila na Mont Blanc, bola v roku 1808 Mária Paradisová.

Cesty výstupov[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol Mont Blancu možno vystúpiť 4 výstupovými trasami (tzv. normálkami) a značným množstvom exponovanejších horolezeckých ciest.

Normálky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cesta cez Dome du Gouter (obťažnosť PD-). V lete nejfrekventovanejšia cesta výstupu na Mont Blanc. Východiskom je Chamonix alebo Saint Gervais na francúzskej strane.
  • Cesta cez Aiguille du Midi (obťažnosť PD+). Tiež zvaná cestou troch Mont Blancov, pretože sleduje hrebeň s viacerými predvrcholmi. Východiskom je Chamonix.
  • Cesta cez Grand Mulets (obťažnosť F/PD-) je technicky najľahšia a zväčša kopíruje cestu prvolezcov. Nebezpečenstvo hrozí pri páde serakov.
  • Cesta cez Aiguilles Grises route (obťažnosť PD) je štandardnou cestou z talianskej strany.

Cesta cez Dome du Gouter[upraviť | upraviť zdroj]

Ozubnicovou dráhou (TMB) zo stanice Le Fayet sa dostaneme do výšky 2 372 m, kde je konečná stanica s názvom Glacier de Bionnassay. Cena spiatočného lístka je cca 22 eur.

Glacier de Bionnassay – Chata Tete Rousse 3 167 m (2 hod)[2] Z konečnej stanice asi po 100 m na severovýchod dôjdeme k veľkému balvanu, kde je nápis a šípka k Chate Tete Rousse. Výrazný chodník stúpa vľavo po príkrom svahu ku krátkemu skalnému výšvihu a ďalej cez juhovýchodné svahy Les Rognes k ruinám bývalej chaty (1 hod). Od chaty sa chodník stáča na juhovýchod až na úpätie skalného rebra, po ktorom vystúpime k ľadovcu Tete Rousse (1 hod). Krátko cez ľadovec sa dostaneme k Chate Tete Rousse. Chata je v súkromnom vlastníctve, renovovaná s kapacitou 50 lôžok a v prevádzke od júla do konca septembra.

Chata Tete Rousse – Chata Gouter 3 835 m (3,5 hod) Od chaty pokračujeme najskôr priamo hore po ľadovci a potom vpravo k západnému rebru, ktoré sa zvažuje od Aig. du Goûter. Za rebrom je kuloár, ktorým je potrebné prejsť na ďalšie rebro. Traverz v dĺžke cca 70 m je istený oceľovým lanom. Traverz kuloára je nebezpečný pre sústavne padajúce kamene rôznej veľkosti. Je potrebné kuloár prechádzať jednotlivo, a čo najrýchlejšie, aby nebolo ohrozených viac osôb. Po prechode kuloára vystupujeme rebrom najskôr po jeho pravej a neskôr po ľavej strane. Skala je lámavá a treba počítať i s tým, že je tu množstvo vystupujúcich a zostupujúcich osôb. Výstup je vyznačený mužíkmi, miestami sú umelé stupy a oceľové lano. Oceľovým lanom je zaistený i najstrmší úsek v závere pod Chatou Gouter. Chata patrí Club Alpin Francais, má 100 lôžok a otvorená je od júla do polovice septembra. Stále prístupná je jedna miestnosť so 16-timi lôžkami.

Chata Gouter – útulňa Vallot 4 362 m (3 hod) Od chaty po širokom ľadovcovom hrebeni juhovýchodne pod úpätie ľadovcovej steny, ktorou vystupujeme k vrcholu Dôme du Gouter (4 304 m). Vrchol míňame vľavo. Nasleduje mierny zostup po širokej pláni do sedla Col du Dôme (4 237 m). Potom začína stúpanie na severozápadný hrebeň Mont Blancu. 125 výškových metrov nad sedlom, vľavo od cesty, je na malej skale útulňa Vallot. Útulňa patrí Club Alpin Francais, má 25 lôžok so starými dekami. Je nepretržite otvorená bez vykurovania.

Útulňa Vallot – vrchol Mont Blancu 4 807 m (2 hod) Výstup pokračuje po hrebeni v ktorom sú krátke výšvihy na Grande Bosse (4 513 m) a Petite Bosse (4 547 m). V závere míňame vľavo skaly Tournette a vystupujeme strmo na asi 100 metrov dlhý, exponovanejší vrcholový hrebeň, ktorým sa po spravidla dobre vyšľapanej stope dostaneme na rozľahlý vrchol.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ^ Pohorie Veľký Kaukaz, s vrcholmi vyššími ako Mont Blanc, sa nachádza na politickej mape Európy, ale v geograficky a kultúrne patrí viac do Ázie. Okrem Kaukazu je Mont Blanc najvyšším bodom Európy.
  2. ^ Časy výstupu a aj popis trasy cez Dome du Gouter je spracovaný podľa skúseného vodcu Ing. Jozefa Zábojníka

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]