Mont Blanc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 45°S 6°V / 45°S 6°V / 45; 6
Mont Blanc
vrch
Mont Blanc oct 2004.JPG
Mont Blanc od obce Cordon
Štáty Taliansko Taliansko,  Francúzsko Francúzsko
Taliansky región Valle d’Aosta
Francúzsky región Rhône-Alpes
Pohorie Alpy
Horská skupina Savojské Alpy
Nadmorská výška 4 810 m n. m.
Súradnice 45°S 6°V / 45°S 6°V / 45; 6
Najľahší výstup Z konečnej stanice zubačky Glacier de Bionnassay cez Goûter na vrchol.
Prvovýstup Jacques Balmat, Michel-Gabriel Paccard
 - dátum 8. august 1786
Poloha vrchu Mont Blanc v rámci Álp
Fire.svg
Poloha vrchu Mont Blanc v rámci Álp
Wikimedia Commons: Mont Blanc

Mont Blanc (4 810 m n. m.) je najvyšší vrch Álp a Západnej Európy. Leží na francúzsko-talianskej hranici v masíve Mont Blanc v Savojských Alpách. Vrch je pokrytý mnohými ľadovcami, najväčší z nich sa volá Mer de Glace.

Ako prvý na vrchol vystúpili 8. augusta 1786 Jacques Balmat a Michel-Gabriel Paccard. Prvá žena, ktorá vystúpila na Mont Blanc, bola v roku 1808 Mária Paradisová.

Masívom Mont Blancu prechádza 11,6 km dlhý tunel, ktorého stavba začala v roku 1957 a bola dokončená v roku 1965. Spája mestá Chamonix-Mont-Blanc (Haute-Savoie, Francúzsko) a Courmayeur (Valle d’Aosta, Taliansko).

Cesty výstupov[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol Mont Blancu možno vystúpiť 4 výstupovými trasami (tzv. normálkami) a značným množstvom exponovanejších horolezeckých ciest.

Normálky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Výstup cez Dôme du Goûter (obťažnosť PD-). V lete nejfrekventovanejšia cesta výstupu na Mont Blanc. Východiskom je Chamonix-Mont-Blanc alebo Saint-Gervais-les-Bains na francúzskej strane.
  • Výstup cez Aiguille du Midi (obťažnosť PD+). Nazývaný aj výstup troch Mont Blancov, pretože sleduje hrebeň s viacerými predvrcholmi. Východiskom je Chamonix-Mont-Blanc.
  • Výstup cez Grands Mulets (obťažnosť F/PD-) je technicky najľahšia a zväčša kopíruje cestu prvolezcov.
  • Výstup cez Aiguilles Grises (obťažnosť PD) je štandardným výstupom z talianskej strany.

Výstup cez Dôme du Goûter[upraviť | upraviť zdroj]

Ozubnicová dráha Tramway du Mont-Blanc vedie zo stanice Le Fayet (580 m) do výšky 2 372 m, kde je konečná stanica s názvom Glacier de Bionnassay.

Glacier de Bionnassay – Chata Tête Rousse 3 167 m (2 hod.)[1][upraviť | upraviť zdroj]

Z konečnej stanice, asi po 100 m na severovýchod, vedie chodník k veľkému balvanu, kde je nápis a šípka k Chate Tête Rousse. Výrazný chodník ďalej stúpa vľavo po príkrom svahu ku krátkemu skalnému výšvihu a cez juhovýchodné svahy Les Rognes k ruinám bývalej chaty (1 hod.). Od chaty sa chodník stáča na juhovýchod až na úpätie skalného rebra, po ktorom vystúpime k ľadovcu Tête Rousse (1 hod.). Krátkym prechod cez ľadovec vedie k Chate Tête Rousse. Chata je v súkromnom vlastníctve, renovovaná, s kapacitou 50 lôžok a v prevádzke od júla do konca septembra.

Chata Tête Rousse – Chata Goûter 3 835 m (3,5 hod.)[upraviť | upraviť zdroj]

Od chaty pokračuje cesta na vrchol najskôr priamo hore po ľadovci a potom vpravo k západnému rebru, ktoré sa zvažuje od Aiguille du Goûter. Za rebrom je kuloár Grand Couloir (Couloir du Goûter), ktorým je potrebné prejsť na ďalšie rebro. Traverz v dĺžke cca 70 m je istený oceľovým lanom. Traverz kuloára je nebezpečný pre sústavne padajúce kamene rôznej veľkosti. Kuloár sa prechádza jednotlivo, a čo najrýchlejšie, aby nebolo ohrozených viac osôb. Po prechode kuloára pokračuje výstup rebrom najskôr po jeho pravej a neskôr po ľavej strane. Skala je lámavá a je tu množstvo vystupujúcich a zostupujúcich osôb. Výstup je vyznačený mužíkmi, miestami sú umelé stupy a oceľové lano. Oceľovým lanom je zaistený i najstrmší úsek v závere pod Chatou Goûter. Chata patrí zastrešujúcej organizácii horolezeckých spolkov Club Alpin Français, má 100 lôžok a je otvorená od júla do polovice septembra. Stále prístupná je jedna miestnosť so 16-timi lôžkami.

Chata Goûter – útulňa Vallot 4 362 m (3 hod.)[upraviť | upraviť zdroj]

Od chaty po širokom ľadovcovom hrebeni juhovýchodne pod úpätie ľadovcovej steny, ktorou sa vystupuje k vrcholu Dôme du Goûter (4 304 m). Nasleduje mierny zostup po širokej pláni do sedla Col du Dôme (4 237 m). Potom začína stúpanie na severozápadný hrebeň Mont Blancu. 125 výškových metrov nad sedlom, vľavo od cesty, je na malej skale útulňa Vallot. Útulňa patrí organizácii Club Alpin Français, má 25 lôžok so starými dekami. Je nepretržite otvorená bez vykurovania.

Útulňa Vallot – vrchol Mont Blancu 4 807 m (2 hod.)[upraviť | upraviť zdroj]

Výstup pokračuje po hrebeni, v ktorom sú krátke výšvihy na vedľajšie štíty Mont Blancu, La Grande Bosse (4 513 m) a La Petite Bosse (4 547 m). V závere po ľavej strane skaly Tournette sa vystupuje strmo na asi 100 metrov dlhý, exponovanejší vrcholový hrebeň, ktorým po spravidla dobre vyšľapanej stope vedie na rozľahlý vrchol Mont Blancu.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ^ Pohorie Veľký Kaukaz, s vrcholmi vyššími ako Mont Blanc, sa nachádza na politickej mape Európy, ale v geograficky a kultúrne patrí viac do Ázie. Okrem Kaukazu je Mont Blanc najvyšším bodom Európy.
  2. ^ Časy výstupu a popis trasy cez Dôme du Goûter, je spracovaný podľa horského vodcu Jozefa Zábojníka.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]