Montanizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Montanizmus je učenie starokresťanskej sekty, ktorú v polovici 2. stor. po Kr. založil vo Frýgii Montanus (Montan).

Montanus vystúpil ako prorok veštiaci skorý príchod konca sveta. Montanisti verili, že vtedy bude zoslaný z neba Nový (božský) Jeruzalem, v ktorom sa dostane odmeny tým, ktorí uveria v Montanovo proroctvo. Malo k tomu dôjsť vo frýgickom mestečku Pepuza.

Montanisti boli nespokojní s laxnou morálkou svojich kresťanských súčasníkov, hlásali prísne dodržiavanie mravných predpisov. Kto sa proti nim previnil, nemohol už dosiahnuť spasenie ani pri úprimnej ľútosti, iba ak by sa nad ním zmiloval Boh.

Zavrhovali aj druhé manželstvo ako cudzoložstvo. Najvýznamnejším hovorcom montanistov sa stal v druhej fáze svojej pôsobnosti kartáginský spisovateľ Tertullianus.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.