Montmorillonit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Montmorillonit
Montmorillonit
(Na,Ca)0,3(Al,Mg)2Si4O10(OH)2·nH2O
Všeobecné informácie
Trieda Silikáty
Zaradenie VIII/H.19-20
Rok objavenia 1847
Pôvod názvu podľa franc. obce Montmorillon
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava monoklinická
Bodová grupa 2/m
Priestorová grupa C2/m
Mriežkové param. a=5,17 Å
b=8,94 Å
c=9,95 Å
β=99,9 °
V=453,04
Z=1
Morfológia
Habitus zemitý, masívny, mikrokryštalický
Optické vlastnosti
Farba(y) biely, šedý, žltý, žltohnedý, zelenohnedý
Farba vrypu biely
Lesk matný, zemitý
Pleochroizmus trichroizmus
X=bezfarebný
Y=bezfarebný
Z=bezfarebný
Priesvitnosť priesvitný až opakný
2V 5-30 ° (vypočítaný 0,24 °)
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 1,5-2
Hustota 2-2,7 kg.dm−3
Štiepateľnosť dokonalá podľa {001}
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Montmorillonit je minerál kryštalizujúci v monoklinickej sústave, chemicky hydratovaný zásaditý kremičitan sodíka, vápnika, horčíka a hliníka - (Na,Ca)0,3(Al,Mg)2Si4O10(OH)2·nH2O. Patrí do skupiny smektitu (ílových minerálov).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Montmorillonit sa vyskytuje v kompaktnej podobe, kusový, zrnitý alebo drobivý. Má bielu, sivobielu, žltkastú alebo hnedastú farbu. Vryp montmorillonitu je biely. Kusový montmorillonit je nepriehľadný minerál s matným leskom. Na dotyk býva takmer mastný. Pre jeho schopnosť pohlcovať rádioaktivitu sa používa pri skladovaní rádioaktívneho odpadu.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká hlavne v íloch, sopečných tufoch. Je hlavnou súčasťou tzv. bentonitových ílov.

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Montmorillonit má schopnosť až niekoľkonásobne zväčšiť svoj objem prijímaním vody do svojej štruktúry.

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]