Moravany nad Váhom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°36′10″S 17°51′50″V / 48.602778°S 17.863889°V / 48.602778; 17.863889
Moravany nad Váhom
obec
Moravany nad Vahom-Kastiel.jpg
Renesančný kaštieľ
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Piešťany
Región Považie
Nadmorská výška 175 m n. m.
Súradnice 48°36′10″S 17°51′50″V / 48.602778°S 17.863889°V / 48.602778; 17.863889
Rozloha 10,79 km² (1 079 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 322 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 215,2 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1348
Starosta Peter Hulman[3] (SMER-SD)
PSČ 922 21
ŠÚJ 507342
EČV PN
Tel. predvoľba +421-33
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Moravany nad Váhom
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.moravany.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Moravanec i Vážskomoravanec[4]
Portal.svg Slovenský portál

Moravany nad Váhomobec na Slovensku, ktorá sa nachádza pri ústí potoka Striebornica na vyvýšenej terase na ľavom brehu Váhu asi 5 km východne od mesta Piešťany.

V obci je súkromné múzeum veteránov Classic Car Museum.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Moravianska venuša v zbierkach SNM.

Podľa paleontologických a archeologických nálezov v chotári obce bolo na tomto území sezónne táborisko lovcov mamutov[5] a neskôr sídliskom volútovej a lengyelskej kultúry. Našli sa tu bohaté nálezy štiepaných kamenných nástrojov, zbraní, šperkov i štiepaných plastík.

V roku 1938 sa tu našla soška ženy vyrezávaná z mamutieho kla, Venuša z Moravian, ktorá býva datovaná do roku 22 800 pr. n.l.[6] Je to najstarší doklad výtvarného prejavu na Slovensku. Originál sošky sa nachádza v expozícii Klenoty dávnej minulosti Slovenska na Bratislavskom hrade.

Prvý písomný doklad o obci je z roku 1348 (Marwan).[6] Patrila panstvu Tematín. V 18. storočí tu bola kompa cez Váh. Zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo, pestovanie chmeľu a viniča, tkaním konopného plátna.[6] V obci bola papiereň, mlyn a tehelňa.[6]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Renesančný kaštieľ zo 16. storočia, neskôr zbarokizovaný. Roku 1881 do povalového priestoru vstavali tretie poschodie a na východnej strane pristavili vežu, na západnej kaplnku (1871-73) s renesančným zariadením z konca 16. storočia. V rokoch 1964-1970 bol obnovený. V anglickom parku pri kaštieli sú rozmiestnené plastiky slovenských i zahraničných umelcov.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Kaštieľ v Moravanoch nad Váhom
  • „Horný kostol“ je najstaršou pamiatkou obce. Nachádza sa na kopci uprostred cintorína. Kostol je pôvodne stredoveký. V roku 1756 bola k nemu pristavaná baroková kaplnka. Koncom 18. storočia bol klasicisticky prestavaný.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostol svätého Martina (Moravany nad Váhom)
  • „Dolný kostol“ Ružencovej Panny Márie pochádza z rokov 1866-73. Veža bola pristavaná v roku 1903.

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

V doline potoka Striebornica je malá vodná nádrž, okolo ktorej sa nachádza rekreačná oblasť. Na konci Výtockej doliny je malé krasové územie - Sokolie skaly. V severozápadnej časti obce je prírodná pamiatka Veľký jarok (sprašové rokliny), ktorá je významným paleontologickým náleziskom.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Vážskomoravanec v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J. Českoslovensé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Kapitola 2. Počiatky rodovej organizácie, s. 14.
  6. a b c d e KRUPA, Vladimír. Moravany nad Váhom. In: ŠÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. ISBN 80-969388-8-6. S. 139.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]