Moravsko-panónske legendy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Moravsko-panónske legendy (iné názvy: Panónsko-moravské legendy, Panónske legendy, Životy, Žitija, Životy Konštantína-Cyrila a Metoda, lat. Vitae) je súhrnné označenie staroslovienskych písomných pamiatok:

Patria k základným zdrojom informácii o začiatkoch rozvoja kresťanstva u nás a o dejinách Veľkej Moravy. Ich hodnovernosť ako zdrojov bola dokázaná.[1][pozn 1]

Oba texty sú zo štylistického hľadiska rozdielne (je aj pravdepodobné že nemajú rovnakého autora), ale úzko súvisia vecne (t.j. látkou a kompozične): Život Metodov totiž vynecháva alebo len stručne spomína udalosti, ktoré podrobne rozoberá Život Konštantínov a opačne (Život Metodov predovšetkým obsahuje aj udalosti medzi Konštantínovovou a Metodovou smrťou). Pre tento vecný súvis sa tieto samostatné texty zvyknú v odbornej literatúre preberať spoločne pod názvom Moravsko-panónske legendy (a podobne).[4]

Oba sú pôvodné diela, ktoré sú napísané podľa zákonitostí byzantskej hagiografie,[5] vysoká je ich jazyková a kompozičná hodnota, „Vysokú literárnu hodnotu a umelecké majstrovstvo uznali všetci skúmatelia týchto pamiatok.“[6] Moravsko-panónske legendy predstavujú pokračovanie literárnej činnosti Konštantína a Metoda a aj jej vrchol.[7] Oba životy vyzdvihujú a zdôrazňujú potrebu vzdelanosti.[8] Týmto sa odlišujú od diel podobného zamerania či už zo Západu alebo Východu.

Niektorí autori však upozorňujú, že výraz „legendy“ na označenie týchto textov nie je správny, lebo nevystihuje ich skutočný charakter.

Ďalšie podrobnosti pozri v príslušných dvoch článkoch.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Dvorník píše: „Overiť a dokázať hodnovernosť oboch staroslovanských životov bolo hlavným cieľom mojej knihy Les légendes de Constantin et de Méthode vues de Byzance. … Vierohodnosť oboch prameňov, o ktorých sa diskutovalo už od doby ich objavu je teraz uznávaná všetkými odborníkmi“.[2]
    Časť knihy Les légendes de Constantin et de Méthode vues de Byzance je možné nájsť slovenskom preklade v knihe:[3]
    • Ríša Veľkomoravská: sborník vedeckých prác / sostavil Ján Stanislav. V Prahe: Leopold Mazáč, 1933
      resp. jej druhom vydaní
    • Ríša Veľkomoravská. Praha: L. Mazáč, 1935

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. DVORNÍK, František. Byzantské misie u Slovanů. Preklad Vladimír Vavřínek. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1970. 393 s. (Historica.) S. 72. (po česky)
  2. Byzantské misie u Slovanů, s.316
  3. STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk 1: Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo.Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s. S. 169-170.
  4. HAVLÍK, Lubomír Emil (ed.). Magnae Moraviae fontes historici II. 1. vyd. Brno: Universita J. E. Purkyně v Brně - filosofická fakulta, 1967. s. 134. (po česky) [1]
  5. IVANOV, Sergej Arkaďjevič. Byzantské misie, aneb, Je možné udělat z "barbara" křesťana?. Preklad Michal Téra. 1. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 368 s. (Pro Oriente; zv. 16.) ISBN 978-80-87378-45-8. S. 143. (po česky)
  6. Starosloviensky jazyk 1, s. 171.
  7. AVENARIUS, Alexander. Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v 6. - 12. storočí: k problému recepcie a transformácie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 280 s. ISBN 80-224-0359-8. S. 94.
  8. ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. 1. vyd. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 341.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]