Morský vánok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Morský vánok (bríza) je typ vetra častý pri moriach, oceánoch alebo väčších vodných hladinách. Analogicky sa dá prirovnať k menšiemu monzúnu.

Celá cirkulácia vetra medzi pobrežím a morom je spôsobená vyrovnávaním tlaku, ktorý spôsobuje pohyby vzdušných más.

Morský vánok je bežný hlavne cez deň. Slečné svetlo svieti na vodnú hladinu a na pevninu. Z fyzikálnych vlastností vody vychádza, že má väčšiu tepelnú kapacitu a dlhšie sa zohrieva. Preto sa pevnina zohreje skôr a sála teplo, ktoré zohrieva vzduch nachádzajúci sa nad ňou. Tento zohriaty vzduch stúpa do väčších výšok odkiaľ sa pohybuje smerom nad vodnú hladinu. Nad pevninou vzniká tlaková níž. Vietor nad morom postupne stráca svoju teplotu a preto klesá opäť dole k vodnej hladine. Nad vodnou hladinou tak vzniká tlaková výš. Z dôvodu vyrovnávaniu tlakov tento už ochladený vietor smeruje opäť k pevnine (do tlakovej níže), kde sa zohrieva a cirkulácia sa opakuje.

Tento vietor pociťujeme ako chladnejší vánok, ktorý fúka od mora, oceánu alebo inej väčšej vodnej plochy.

Morskyvanok.jpg

Po západe slnke sa prestáva zohrievať vodná plocha a pevnina a vzniká tzv. pobrežný vánok