Mosad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Mosad (hebr. המוסד למודיעין ולתפקידים מיוחדים, Ha-Mosad le-Modi’in u-le-Tafkidim Mejuchadim, dosl. Organizácia pre výzvedné a špeciálne úlohy) je tajná spravodajská služba Izraela. Za oficiálny dátum vzniku sa považuje 1. apríl 1951. Do pôsobnosti Mosadu patrí zber spravodajských informácií, tajné operácie a čiastočne protiteroristická činnosť.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Pred vznikom Izraela bolo jeho územie pod mandátnou správou Spojeného kráľovstva. Na tomto území žilo vedľa seba arabské a židovské obyvateľstvo v neustálom napätí. Britské jednotky mali za úlohu udržiavať poriadok a paralyzovať zárodky konfliktov, takže boli oboma stranami považované za jednotky okupačné. V roku 1929 vznikla na území Palestíny Židovská agentúra (Jišuv), ktorej súčasťou bolo niekoľko tajných organizácii, ktoré potrebovali dôležité spravodajské informácie pre svoju činnosť. Preto hlavná vojenská zložka Jišuvu – Hagana, vytvorila informačnú službu ŠajŠerut Jedi’ot. Úlohou Šaj bolo zbierať informácie pre operácie vedené Haganou a poskytovať informácie pre vedenie Jišuvu, aby mohlo politicky a vojensky obchodovať s izraelskými arabmi, arabskými krajinami a predstaviteľmi dohliadajúcich mocností. 29. novembra 1947 Spoločenstvo národov (súčasné OSN) schválilo plán rozdelenia územia Palestíny. 15. mája 1948 po ukončení britskej mandátnej správy vznikol štát Izrael. Vznik Izraela a napadnutie spojenými arabskými armádami (Prvá arabsko-izraelská vojna) vyústilo do vytvorenia prvých spravodajských služieb. 7. júna 1948 premiér David Ben Gurion zvolal člena politického oddelenia Židovskej agentúry – Reuvena Shiloaha a šéfa Šaj – Isser Beeriho. Stretnutie prinieslo založenie prvých štátnych spravodajských služieb.

Citát z Gurionovho denníka týkajúci sa spravodajských služieb :

  • Vojenská informačná služba – vytvorená generálnym štábom, vedená Isserom Beerim a Vivianom ( Haim Hertzog ). Shai bude zodpovedná za bezpečnosť, cenzúru a kontrašpionáž.
  • Vnútorná informačná služba pod vedením Isser Harela a Yosefa Yizraela.
  • Zahraničná informačná služba pod vedením Reuven Shiloaha. Do konca vojny bude podriadená ministerstvu obrany a neskôr možno ministerstvu zahraničia.

Reuven Shiloah sa stal šéfom politického oddelenia ministerstva zahraničia a poradcom ministra zahraničia pre špeciálne úlohy. Zameriaval sa hlavne na zahraničnú politickú situáciu, na formovanie spojenectiev s nearabskými štátmi napríklad s Tureckom a zachraňovanie židovského majetku v zahraničí a jeho prenesenie do Izraela. Časť Shai vedená Haim Ben Menahem začal pracovať v zahraničí v lete 1947. V júni 1948, keď bolo založené politické oddelenie, Arthur Ben Natan bol vyslaný do Paríža prebrať Ben Menahemove kontakty. Toto operačné oddelenie, ktoré dostávalo konečnú podobu bolo nazývané Da'at (poznanie). Ben Gurion zásadne odmietal zverejnenie existencie bezpečnostnej a spravodajskej služby. Tak teda politické oddelenie definované ako “ zahraničná politická informačná služba“ sa stalo nezávislou a tajnou agentúrou, ale stále bolo vedené pod ministerstvom zahraničia. To znamenalo, že ciele služby, úlohy, rozpočet a vnútorné vzťahy nemohli byť legislatívne podchytené. V apríli 1949 bola sformovaný najvyšší riadiaci výbor pod vedením Reuvena Shiloaha. Jeho členovia neskoršie známi ako VARASH boli zahrnutí do Shin-Bet, ktorý vznikol z Shai, politického oddelenia, vojenského spravodajského oddelenia a izraelskej polície.

V júli 1949 Reuven Shiloah za podpory Davida Ben Guriona navrhol zriadenie centrálnej inštitúcie pre organizáciu a koordináciu spravodajskej a bezpečnostnej služby. 13. decembra 1949 Ben Gurion schválil zriadenie “Inštitúcie pre koordináciu“ – Mosad. Mosad začal pracovať po záštitou ministerstva zahraničia. S cieľom zlepšiť operačné schopnosti Mosadu Ben Gurion v marci 1951 schválil finálnu reorganizáciu. Bolo ustanovené nezávislé, centrálne vedenie na riadenie všetkých zahraničných spravodajských úloh. Mosad sa stal súčasťou kancelárie premiéra a začal reportovať priamo premiérovi.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Centrála Mossadu sídli v Tel Avive. V čele Mossadu stojí riaditeľ, ktorý je priamo zodpovedný premiérovi, pretože Mossad nepodlieha kontrole izraelského parlamentu (Kneset). V Mossade pracuje približne 1600 zamestnancov. Mossad je civilná služba a nepoužíva vojenské hodnosti. Aj napriek tomu je medzi zamestnancami veľa dôstojníkov. Svoje hodnosti ale získali pri službe v Izraelských obranných silách (IOS).

Organizačné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Mossad sa celkovo skladá z ôsmich oddelení. Aj keď niektoré detaily o vnútornej organizácii zostávajú neznáme, niektoré z nich už prenikli na verejnosť :

  • 1. Oddelenie Plánovanie a koordinácia operácii
  • 2. Oddelenie Zber informácii je najväčšie. Zodpovedá za špionážne operácie, riadi operačných dôstojníkov a agentov.
  • 3. Oddelenie Politická činnosť a styky zodpovedá za styky s vybranými tajnými službami a so štátmi, s ktorými nemá Izrael normálne politické vzťahy.
  • 4. Oddelenie Ľudské zdroje, financie, logistika a bezpečnosť
  • 5. Oddelenie Výcvik
  • 6. Oddelenie Výskum
  • 7. Oddelenie Špeciálne operácie plánuje a vykonáva atentáty, polovojenské operácie, sabotáže a psychologické operácie
  • 8. Oddelenie Technika

Prehľad riaditeľov[upraviť | upraviť zdroj]

Chronologický prehľad šéfov Mosadu od založenia po súčasnosť:

Akcie Mosadu[upraviť | upraviť zdroj]

Úspešné operácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • nájdenie a zajatie nacistického vojnového zločinca Adolfa Eichmanna tímom agentov Mosadu 11. mája 1960 v Argentíne
  • krádež plánov francúzskeho bojového lietadla Mirage III, ktorá pomohla Izraelu k vývoju vlastného lietadla Kfir
  • vražda nacistického vojnového zločinca Herberta Cukursa v roku 1965 v Uruguai, kde pricestoval z Brazílie
  • pomoc pri úteku a záchrane rodiny irackého pilota Munir Redfa, ktorý v roku 1966 utiekol s lietadlom MiG-21 do Izraela
  • získanie kľúčových tajných informácii o egyptskom letectve pre operáciu Focus – preventívny vzdušný útok na začiatku šesť dňovej vojny
  • odstránenie piatich raketových člnov vo francúzskej lodenici Cherbourg, ktoré boli zaplatené Izraelom, ale neboli doručené v dôsledku francúzskeho embarga v roku 1969
  • spravodajská podpora pre operáciu Bulmus 6 – útok špeciálneho komanda na egyptský radar na malom ostrove Green Island
  • vražda členov komanda Čierny september, ktorí boli zodpovední za masaker izraelských športovcov na OH 1972 v Mníchove
  • spravodajská podpora operácie Spring of Youth v roku 1973
  • spravodajská podpora čílskej tajnej služby pri vražde bývalého čílskeho ministra Orlanda Leteliera a jeho družky Ronni Karpen Moffitt v roku 1976
  • vražda Wadie Haddada, vodcu Organizácie za oslobodenie Palestíny v roku 1978
  • vražda Zuhayr Muhsina, vodcu As-Sa'iqa v roku 1979
  • operácia Sphinx – získanie dôležitých informácii o irackom jadrovom reaktore. V apríli 1979 Mosad zničil 60 percent komponentov jadrového reaktora. Neskôr v roku 1981 bol reaktor zničený po izraelskom leteckom útoku
  • podpora operácie Moses – imigrácia etiópskych židov do Izraela v roku 1984
  • únos jadrového technika Mordechai Vanunu v Taliansku v roku 1986 potom, čo ho z Anglicka vylákala agentka Cheryl Bentov
  • Tunis Raid – vražda Abu Jihada, člena Fatah v roku 1988
  • pomoc pri evakuácii židov z vojnového Sarajeva do Izraela v roku 1992
  • vražda Fathi Shqaqi, vodcu palestínskeho Jihadu v roku 1995
  • vražda Izz El-Deen Sheikh Khalila, vodcu Hamasu v roku 2004

Neúspešné operácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • vražda nevinného marockého čašníka Ahmeda Bouchikiho v Lillehameri v roku 1973. Agenti si ho pomýlili s jedným z vodcov Čierneho septembra Ali Hassan Salemehom. Šesť agentov Mossadu bolo zatknutých
  • zadržanie dvoch agentov Mossadu v Jordánsku v roku 1997, ktoré malo podpísanú mierovú zmluvu s Izraelom. Cieľom agentov bolo zavraždenie vodcu Hamasu Sheikh Khaled Mashala prostredníctvom jedu. Izrael bol donútený poskytnúť protijed a prepustiť okolo 70 palestínskych väzňov za vydanie jeho agentov, ktorým hrozil trest smrti za pokus o vraždu

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]