Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Výročná poštová známka s hlavnou budovou univerzity.

Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova (rus. Московский государственный университет имени М. В. Ломоносова) alebo po slovensky Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova, skratka МГУ – MGU, je najstaršia a najväčšia univerzita v Rusku. Bola založená 25. januára 1755 na žiadosť cárovnej Alžbety Petrovny a od roku 1940 nesie meno ruského prírodovedca Michaila Lomonosova, ktorý sa angažoval pri jej zakladaní.

V súčasnosti (údaje z roku 2004) na nej študuje približne 31 000 študentov a 7 000 doktorandov, počet profesorov a ostatných vedeckých pracovníkov je cez 9 000. Počet absolventov, ktorí získali Nobelovu cenu, je 11 (z celkového počtu 18 ruských vedcov ocenených touto medailou). Univerzita má 29 fakúlt, 15 vedecko-výskumných ústavov a viac ako 350 katedier. Súčasným rektorom univerzity je matematik Viktor Antonovič Sadovničij.

V roku 2008 sa Moskovská univerzita nachádzala na 70. mieste podľa Akademického hodnotenia univerzít sveta a 183. mieste v hodnotení svetových univerzít podľa Times Higher Education[1].

História univerzity[upraviť | upraviť zdroj]

Olejomaľba budovy univerzity z roku 1798.

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Univerzita bola založená podpísaním dekrétu 25. januára (podľa starého kalendára 12. januára) 1755 královnou Alžbetou Petrovnou. Plán Michaila Lomonosova na založenie univerzity v Moskve cárovnej predniesol knieža Suvarov, otvárací ceremoniál prebehol 26. apríla (pri príležitosti korunovačných slávností). Oba tieto dni (25. január a 26. apríl) sú významnými dňami univerzity.

Spočiatku mala univerzita tri fakulty: filozofickú, právnickú a lekársku. Štvrtá fakulta – teologická, častá súčasť klasických univerzít, chýbala. Spoločný základ bola filozofia a humanitné vedy, možnosť štúdia medicíny a práva bola až po absolvovaní základu. Vyučovanie prebiehalo v latinskom, alebo v ruskom jazyku. Knižnica, otvorená v roku 1756, bola jediná voľne prístupná knižnica v Rusku.

18. a 19. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Počas Napoleonovej invázie do Ruska bola univerzita obsadená a vyrabovaná – knižnica, archív, múzeum a laboratórne prístroje boli celkom zničené. Po vojne bola založená verejná zbierka pre obnovu vybavenia laboratórií a knižnice. Ruskí vzdelanci prispeli vlastnými knihami, zbierkami, manuskriptami, ako aj finančnou pomocou na obnovu materiálového vybavenia. Už v roku 1815 bolo v knižnici viac ako 7 500 zväzkov.

V druhej polovici 19. storočia vďaka priemyselnej revolúcii vznikla potreba vzdelávania aj v technických oboroch. Univerzita postupne otvárala fakulty histórie, matematiky a fyziky. Koncom 19. storočia boli založené múzeá histórie a slobodných umení, polytechnické, zoologické a antropologické múzeum, ako aj botanická a zoologická záhrada.

20. storočie a súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Po októbrovej revolúcii v sedemnástom roku postupne prešlo financovanie univerzity na štát, čím sa stalo štúdium dostupnejšie pre širšie masy. Zmena režimu však vyvolala hromadný odchod profesorov a pokles kvality vzdelávania.

Počas veľkej vlasteneckej vojny boli profesori a študenti presunutí do Ašchabadu a Sverdlovska, naspäť sa vrátili v roku 1943. Za vojnových podmienok prebiehal výskum nových typov výbušnín, uránu, ako aj výroba novších máp a objavenie ložísk ropy a volfrámu pre potreby Červenej armády. Absolventi právnickej fakulty sa zúčastnili v úlohe žalobcov na Norimberskom procese.

Po vojne bol vybudovaný nový univerzitný komplex na Vorobiových gorách. V roku 1992 vydal prezident Ruskej federácie dekrét, ktorý upravil status univerzity ako samosprávneho objektu.

Kampus[upraviť | upraviť zdroj]

Moskovská univerzita disponuje vyše 600 budovami, vrátane mrakodrapu na Vorobiových gorách. Celý univerzitný kampus zaberá plochu asi 205,7 ha. Architektom povereným pre vytvorenie projektu mrakodrapu bol Lev Vladimirovič Rudnev. Komplex univerzity je vysoký 239,9 m a v čase jeho dokončenia bol najvyššou stavbou sveta s výnimkou USA.

Univerzitný kampus tvorí súbor stavieb, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti hlavnej budovy a sú prísne symetricky rozmiestnené pozdĺž stredovej osi. Táto os pokračuje až do aleje Slávy, ktorá je lemovaná sochami najväčších vedcov Ruska. Súčasťou komplexu je internát, ktorý poskytuje až viac ako 6 000 izieb.

Fakulty univerzity a ostatné pracoviská[upraviť | upraviť zdroj]

Fakulty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Fakulta mechaniky a matematiky
  • Fakulta počítačovej matematiky a kybernetiky
  • Fakulta fyziky
  • Fakulta chémie
  • Fakulta biológie
  • Fakulta bioinžinierstva a bioinformatiky
  • Fakulta pedológie
  • Fakulta geológie
  • Fakulta geografie
  • Fakulta materiálových vied
  • Fakulta medicíny
  • Fakulta histórie
  • Fakulta filológie
  • Fakulta filozofie
  • Fakulta ekonomiky
  • Fakulta práva
  • Fakulta žurnalistiky
  • Fakulta psychológie
  • Fakulta sociológie
  • Fakulta cudzích jazykov
  • Fakulta verejnej správy
  • Fakulta pedagogiky
  • Fakulta politológie
  • Fakulta vojenstva
  • Fakulta umenia
  • Vyššia škola obchodu
  • Inštitút ázijských a afrických štúdií

Výskumné ústavy a centrá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Výskumny ústav mechaniky
  • Skobeľcinov ústav jadrovej fyziky
  • Šterbergov astronomický ústav
  • Belozerského biologicko-fyzikálny ústav
  • Výpočtové centrum
  • Bogoľubov ústav mikrosveta
  • Ústav sociálnych vied
  • Inštitút pre komplexný matematický výskum
  • Aňuchinov výskumný inštitút múzeum antropológie
  • Inštitút svetových kultúr
  • Rusko-nemecké centrum vedy a kultúry
  • Centrum intenzívnej výučby jazykov
  • Medzinárodné laserové centrum
  • Kolomogorov výskumný inštitút

Ostatné[upraviť | upraviť zdroj]

  • Múzeum geovied
  • Múzeum zoológie
  • Múzeum histórie MGU
  • Akademická knižnica MGU

Známi absolventi[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Po dokončení bola hlavná budova univerzity na Vorobjových horách siedma najvyššia budova na svete.
  • 57 metrový vrchol veže je zakončený hviezdou ozdobenou ušami z pšenice.
  • Univerzita bola najvyššia budova v Európe až do roku 1988, keď bola prekonaná MesseTurmom. Dnes stále patrí medzi jednu z najvyšších v Európe.
  • Vnútri v budove je veľká 1500 sedadlová poslucháreň, 19 konferenčných sál, 140.učební, 6000 izieb pre študentov, študentský klub, knižnica, veľa vedeckých laboratórií, poľnohospodárske múzeum, bazén a rôzne športové haly.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.topuniversities.com - Lomonosov Moscow State University (Online) prístup 10.1.2009

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Terranova, A.:Mrakodrapy. SLOVART 2004, str. 67 – 69
  • Hocker, Ch.:Architektura. Computer Press, a.s. 2004, str. 153

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • www.msu.ru – oficiálna stránka univerzity (po rusky), (po anglicky), (po nemecky), (po francúzsky)
Prekonala stavbu Najvyššia budova Európy Bola prekonaná stavbou
Žiloj dom na Koteľničeskoj naberežnoj
(Moskva, Rusko)
176 m
Moskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova
1953 – 1990
240 m
Messeturm
(Frankfurt nad Mohanom, Nemecko)
256,6 m