Moslimovia v Grécku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pomácka dedina v Trácii
Mahmud Dramali Paša

Toto je článok o moslimoch v Grécku.

Moslimské obyvateľstvo Grécka sa tradične označovalo ako Turci či Albánci, no okrem turečtiny a albánčiny používalo aj gréčtinu, bulharčinu a arumunčinu. Vo väčšine prípadov išlo o potomkov islamizovaného pôvodného obyvateľstva Grécka, teda Grékov, Arvanitov, Slovanov a Arumunov.

Grécky hovoriaci moslimovia[upraviť | upraviť zdroj]

Sami sa označovali ako Turci a tak ich vnímalo aj kresťanské grécke obyvateľstvo. Išlo o potomkov kresťanských Grékov, ktorí prestúpili na islam, uchovali si však svoj jazyk a tradície. Takéto obyvateľstvo sa nachádzalo na území celého Grécka, najviac sa však nachádzalo na území Makedónie a toto obyvateľstvo sa nazývalo Valaádi, obývalo dediny severozápadne od mesta Kozani. Veľké množstvo grécky hovoriacich moslimov obývalo Krétu a v 19. stor. toto obyvateľstvo mohlo tvoriť až 40 % krétskeho obyvateľstva. Menšia časť grécky hovoriacich moslimov žila aj na Peloponéze a v kraji Epirus (tu najmä vo väčších mestách ako Ioannina). Menšinu tvorilo toto obyvateľstvo aj na egejských ostrovoch. V roku 1923 sa krétski, macedónski a epirskí grécky hovoriaci moslimovia vysťahovali do Turecka, počas Grécko-tureckej výmeny obyvateľstva, obývajú najmä územie západného Turecka a mnoho z nich si dodnes udržalo grécky jazyk, hoci sami seba vnímajú ako Turkov. Časť moslimských Kréťanov sa usadilo v Sýrii ešte počas povstania kresťanských Kréťanov proti Turkom a dodnes si tu udržali grécky jazyk. Moslimovia z Peloponézu boli vyhnaní skôr, počas Gréckej vojny za nezávislosť v roku 1821 a ich potomkovia dnes žijú v meste Antalya.

Albánsky hovoriaci moslimovia[upraviť | upraviť zdroj]

Albánci (vtedy známi ako Arvaniti) prichádzali do Grécka a dnešného južného Albánska medzi 11.-16. stor. ako ortodoxní grécki kresťania. Keďže boli kresťania, sami sa označovali ako Gréci a v Grécku sa udržali dodnes. Po nastolení osmanskej nadvlády však mnohí z nich prestúpili na islam, uchovali si však svoj jazyk a dokonca aj arvanitskú identitu. Takto sa islamizovalo takmer celé albánske obyvateľstvo kraja Epirus. Veľa albánskych moslimov mal aj Peloponéz. Po roku 1923 sa väčšina z nich vysťahovala do Turecka, kde si dodnes uchovali svoj jazyk. Takzvaní Čamskí Albánci z gréckeho kraja Epirus boli Grékmi násilne vysťahovaní do Albánska po 2. sv. vojne, nakoľko ako partizáni bojovali za fašizmus.

Turecky hovoriaci moslimovia[upraviť | upraviť zdroj]

Takéto obyvateľstvo obývalo rôzne časti Grécka, vo väčšine prípadov sa jednalo o poturčených pôvodných obyvateľov. Iba Turci z kraja Tesália sem boli presídlení z anatólskeho mesta Konya ako roľníci, pričom sa tiež jednalo o už poturčené anatólske grécke obyvateľstvo. Turecké obyvateľstvo žilo najmä vo vačších mestách. V roku 1923 bola väčšina Turkov vysťahovaná do Turecka, jedine moslimské obyvateľstvo z gréckej Trácie tu mohlo ostať a tak tu tvoria dodnes moslimskú tureckú menšinu. Turci z Peloponézu či Tesálie však boli Grékmi vyhnaní počas a následne po Gréckej vojne za bezávislosť.

Slovanskí moslimovia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovanské obyvateľstvo obývalo sever dnešného Grécka (pozri Grécki Slovania), časť z nich tiež prestúpila na islam a to najviac v gréckej Trácii. Toto obyvateľstvo sa nazýva Pomáci, v Grécku žijú dodnes a sami seba označujú za Turkov. Ostatok slovanských moslimov sa v roku 1923 vysťahovalo do Turecka, kde slovanský jazyk prestali používať.

Arumunskí moslimovia[upraviť | upraviť zdroj]

Arumuni sú románske obyvateľstvo obývajúce určité časti severného Grécka. Najviac arumunských moslimov obývalo grécku Macedóniu, po roku 1923 sa presunuli do Turecka, najmä do oblasti tureckej Trácie, dnes však arumunský jazyk v Turecku neexistuje.

Súčaná situácia moslimov v Grécku[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodní Grécki moslimovia, obývajú spomínané územie Trácie a ide o slovanských Pomákov, tureckohovoriace obyvateľstvo a o Cigáňov. Všetci sa však označujú za Turkov, dochádza tu k dobrovoľnej turkifikácii a strate vlastného jazyka v prospech turečtiny, všetci však ovládajú aj gréčtinu. Turecky hovoriace moslimské obyvateľstvo obýva aj ostrov Rodos a Kos, ktoré v čase Grécko-tureckej výmeny obyvateľov patrili Taliansku dnes sa však ide len o pár stovák ľudí, nakoľko sa väčšina z nich dobrovoľne vysťahovala do Turecka, potom, čo ostrov pripadol Grécku.

Mnoho moslimov sa do Grécka dostalo v priebehu 20. stor. ako prisťahovalci z rôznych moslimských krajín, ako Albánsko či Pakistan. Koncentrujú sa najmä v Aténach. Funkčné mešity sa nachádzajú v moslimských dedinách v gréckej Trácii a mesta Xanthi, jedna stojí v Aténach, pričom bola postavená v 21. stor. a jedna sa nachádza na ostrove Rodos.

Vzťahy medzi kresťanmi a moslimami v Grécku[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti, počas osmanskej nadvlády nad Gréckom boli vzťahy medzi moslimami a kresťanmi napätá, v očiach Grékov bol každý moslim automaticky Turek a tak proti nim bojovali, často miestni zbojníci, klefti a armatoli. Moslim bol videný ako pôvodca národného útlaku a ponižovania, aj to je jeden z dôvodov, prečo povstaleckí Gréci v roku 1821 vyhnali celé peloponézske moslimské obyvateľstvo do Malej Ázie. Počas tejto vojny sa šírilo heslo Kalos Turkos, mono nekros (Dobrý Turek, iba mŕtvy)''. Grécka cirkev odmietala uznávať akékoľvek kresťansko-moslimské manželstvo, v prípade narodenia dietaťa, ktoré malo jedného z rodičov moslima ho cirkev odmietla pokrstiť a odovzdala ho do moslimskej tureckej výchovy. Tento dištanc je v Grécku cítiť aj dnes, hoci prvý pokrok bol dosiahnutý v 21. stor., kedy bola v Aténach postavená prvá mešita.

Známi moslimovia z Grécka[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ahmed I. – (1590 – 1617), Osmanský sultán, jeho matka bola Grékyňa
  • Ahmed III. – (1673 – 1736), Osmanský sultán, jeho matka bola Kréťanka
  • Ibrahim I. – (1615 – 1648), Osmanský sultán, jeho matka bola Grékyňa z ostrova Tinos
  • Mustafa Chazandar – vládca Tuniska v 19.stor., pôvodom Grék z ostrova Chios
  • Raghib Paša – premiér Egyptu v 19. stor., pôvodom Grék z ostrova Chios
  • Mahmud Dramali Paša – Turecký generál vyslaný proti rebelujúcim Grékom v roku 1821, ktorí ho nakoniec v bitke zabili, mal albánsky a grécky pôvod, pochádzal z gréckeho mesta Drama
  • Azis Tahir Ajdonati – Jeden z deklarantov albánskej nezávislosti od Osmanskej ríše, pôvodom Albánec z Epiru
  • Hüseyin Hilmi Paša – Posledný veľkovezír Osmanskej ríše do roku 1923, pôvodom Grék z ostrova Lesbos
  • Mustafa Denizli – bývalý turecký futbalista a tréner, pôvodom Grék z Kréty
  • Bergüzar Korel – turecká herečka, predstaviteľka Šehrezády Evlyaoglu v seriáli Tisíc a jedna noc (seriál), pôvodom Grékyňa.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dimitris Antoniou-Oi mousoulmanoi metanastes stin Ellada, 2003.