Akaši-kaikjó óhaši
| Akaši-kaikjó óhaši | |
 Pohľad z lietadla | |
| Iné názvy | Most Akaši-kaikjó |
|---|---|
| Základné údaje | |
| Štát |  Japonsko |
| Mesto | Kóbe |
| Premosťuje | prieliv Akaši |
| Doprava | diaľnica (trasa Kóbe – Naruto) |
| Architekt | Honshu Shikoku Bridge Authority |
| Začiatok výstavby | 1988 |
| Koniec výstavby | 1998 |
| Otvorený | 5. apríla 1998 |
| Súradnice | 34°36′59″S 135°01′13″V / 34,616389°S 135,020278°VSúradnice: 34°36′59″S 135°01′13″V / 34,616389°S 135,020278°V |
| Parametre | |
| Typ | visutý most |
| Materiál | betón, oceľ |
| Dĺžka | 3 911 m |
| Max. rozpätie | 1 991 m |
| Šírka | 35,5 m |
| Výška nad terénom | 97 m |
| Výška pylónu | 282,8 m |
| Poloha | |
  Poloha v rámci Japonska
| |
| Commons | Akaši-kaikjó óhaši |
Akaši-kaikjó óhaši (doslova: Veľký most úžiny Akaši) je druhý najdlhší visutý most na svete. Prvenstvo držal do roku 2022 kedy ho prekonal most Çanakkale 1915. Spája mestá Kóbe na ostrove Honšú a Awadži na rovnomennom ostrove. Je súčasťou šesťpruhovej diaľnice Kobe-Awadži-Naruto, ktorá ako jedna z troch spája ostrovy Honšú a Šikoku. Prekonáva prieliv Akaši, ktorý sa intenzívne využíva na lodnú dopravu, preto bola navrhnutá táto konštrukčná technika.
V Akašijskej úžine sú časté tajfúny a zemetrasenia, dažďové zrážky dosahujú v priemere 23 cm ročne. Je navrhnutý tak, aby odolal vetru s rýchlosťou 285 km/h a zemetraseniu so silou 8,5 stupňa Richterovej stupnice. V prielive sú silné prílivové a odlivové prúdy. Pre svoju mohutnosť musel most vydržať všetky druhy záťaží a prírodných katastrof, zároveň musel pôsobiť esteticky a reprezentovať prefektúru Hjógo.
Celkové náklady na realizáciu diela predstavovali 500 biliónov ¥, návratnosť sa očakáva spoplatnením za prejazd. Poplatok je 2,3 ¥ a mostom prechádza približne 23 000 áut denne.[1] Spotrebovalo sa 1 250 000 ton betónu a 200 000 ton ocele.[2]
Výstavba[upraviť | upraviť zdroj]
S rozvojom oblasti v okolí vznikla požiadavka na rýchlu pozemnú dopravu a vhodné prepojenie ostrovov. V roku 1955 sa dve lode pokúšali preplávať prieliv počas búrky. Obe stroskotali a boli veľké straty na životoch. Pre obyvateľov sa tak most stal požiadavkou pre bezpečnú dopravu. Ekonomicky najvhodnejšie rozpätie stredného poľa bolo medzi 1 950 a 2 050 metrov, výsledné rozpätie 1 990 m bolo ovplyvnené geologickými a topografickými faktormi.[3] Z pôvodných plánov, ktoré počítali aj so železničnou traťou, zišlo. Cez most vedie iba diaľnica. Stavba mosta sa začala v roku máji 1988 a pre dopravu bol otvorený 5. apríla 1998. Počas výstavby museli stavitelia dbať na to, že prielivom sa prepravilo 1400 lodí denne.[2]
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Most tvorí 6 spojených priehradových nosníkov (v reze), mostovka, dve veže a dve mohutné betónové kotvenia lán na brehoch zálivu.
Výstavba začala rekultiváciou pobreží pri kotviacich základoch. Jednotlivé betónové kotvenia lán na brehoch majú kvôli rozdielnemu pôdnemu podložiu rozličnú veľkosť. To na strane ostrova Honšú má v priemere 85 metrov a je hlboké 61 metrov. Každé kotvenie na pobreží spotrebovalo 350 000 ton betónu.[4] Je to najväčší mostný základ na svete.[3]
Ako debnenie základov hlavných veží poslúžili obrovské oceľové komory valcového tvaru (kesóny). Do vody ich spustili v roku 1989. Sú vyššie ako 30 poschodová budova (65 metrov), majú 80 metrov v priemere a vážia 15 240 ton. Ich položením sa sprístupnilo morské dno veľké ako bejzbalové ihrisko. Boli ponorené do hĺbky 60 metrov a vyplnené 270 000 m³ špeciálneho (podmorského) betónu na tuhnutie pod vodou. Tento betón bol vyvinutý špeciálne k tejto výstavbe. Obsahoval výpary oxidu kremičitého aby sa zabránilo oddeleniu zložiek betónu.[2] Základy boli navrhnuté aby odolali zemetraseniu so stupňom 8,5 Richterovej stupnice. 17. januára 1995 zasiahlo oblasť zemetrasenie so silou 7,2 a jeho epicentrum bolo iba 10 km od nedokončeného mosta. Po následnom vyšetrovaní sa zistilo, že zemetrasenie predĺžilo most o 1,3 metra ale základy ani betónové kotvenia neboli poškodené.
Výstavba veží začala v roku 1992. Veže sú vysoké 298,3 m od hladiny mora, pre porovnanie Golden Gate Bridge má veže vysoké 230 m. Majú oceľové stĺpy zložené z 30 vrstiev, ktoré sú zložené z 3 prefabrikovaných blokov. Boli vyrobené na pevnine a na miesto ich dopravili nákladné lode. Po zdvihnutí sa mieste spojili vysoko pevnostnými skrutkami a zvarmi. Stĺpy boli spojené krížovými nosníkmi pre lepšiu veternú odolnosť.
V roku 1993 začala helikoptéra s naťahovaním pomocného aramidového lana. Na lano sa namontovala plošina, pomocou ktorej sa začalo s naťahovaním hlavných nosných káblov. Hlavné nosné káble sú ukotvené v kotvení na pobreží a prechádzajú cez vrcholy veží. Nosný kábel (jeden z dvoch) má priemer 1,122 m, je zložený z 36 830 vlákien a prenáša ťah 625 MN. Sú pradené z 290 prameňov (spolu dĺžky 300 000 km) pozinkovanej ocele, pričom každý prameň obsahuje 127 vlákien s priemerom 5,23 mm.[5] Ich vysoká pevnosť (1 765 Newtonov na mm2) umožnila použil iba jedno lano namiesto zdvojeného. Pomer klesanie lana:rozpätie lana 1:10 umožnil zredukovať výšku veží. Aby sa predišlo korózií zo slaného morského ovzdušia, prechádza suchý vzduch skrz medzery medzi prameňmi a odstraňuje tak nežiaducu vlhkosť. Veže a zavesené konštrukcie sú natreté vysoko účinným antikoróznym náterom. Kvôli okolitým lesom bola vybraná šedo zelená farba konštrukcií.[3]
Most má 6 polí (2x3). S rozpätím hlavného (centrálnych) poľa 1 991 m je najdlhším visutým mostom na svete. Krajné polia majú rozpätie 960 m čo umožnilo umiestniť kotvenie lán blízko pôvodných brehoch zálivu. Celková dĺžka mosta je 3 911 m. Celková výška veží je 298,3 m od hladiny mora a šírka 46,5 – 35,4; šírka mostovky 35,5 m. Pre potlačenie rezonancií sa na moste nachádza priamy tlmič kmitania s prídavnou hmotnosťou. Tento stabilizátor tvaru „rebra“ je umiestnený v strede pod mostovkou po celej dĺžke stredového poľa.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Schéma nosného kábla -
Schematický rez mosta -
Mostovka -
Priehradové nosníky
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Megastructures. National Geographic for Channel Five.
- ↑ a b c PARKYN, Neil. Sedmdesát divů světové architektúry. Bratislava : Slovart, 2003. ISBN 80-7209-462-9. (česky)
- ↑ a b c LANGMEAD, Donald; GARNAUT, Christine. Encyclopedia of Architectural and engineering feats. [s.l.] : [s.n.], 2001. ISBN 1-57607-112-X. (anglicky)
- ↑ Akashi Kaikyo Bridge [online]. [Cit. 2009-08-04]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Heavy Lifting: Supporting the Longest Suspension Bridge in the World [online]. 09-12-2008, [cit. 2009-08-04]. Dostupné online. (anglicky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Akaši-kaikjó óhaši
