Motivačno-hygienická teória

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Motivačno-hygienická teória je dvojfaktorová teória Fredericka Herzberga, hoci pôvodne vznikla ako teória skúmajúca vnútorné uspokojenie počas práce, predsa najviac pozornosti získala svojimi dôsledkami súvisiacimi s motiváciou.

Herzberg si všíma dva druhy ľudských potrieb:

  • potrebu sebarealizácie - jej napĺňanie je späté s motivačnými faktormi (motivátormi) , uspokojenie týchto faktorov prináša relatívne dlhodobú spokojnosť; ich prítomnosť vedie k spokojnosti, a ich predchádzajúca absencia málokedy vyvolávala nespokojnosť (úspech, výkon, uspokojenie z práce, uznanie, zodpovednosť, pokrok, pracovný postup a osobný rozvoj)
  • potrebu eliminácie bolesti - Herzberg v súvislosti s touto potrebou hovorí o hygienických faktoroch, tieto sú späté s podmienkami práce; ich uspokojenie prináša len krátkodobý efekt, i keď ich prítomnosť nevedie k spokojnosti, ak chýbajú, vyvolávajú nespokojnosť (firemné benefity, pracovné podmienky, plat, dobré vzťahy s podriadenými a nadriadenými)


I keď nezávislú existenciu motivačných a hygienických faktorov mnohí popierajú, teória Fredericka Herzberga umožňuje jednak zlepšiť prežívanie práce zo strany zamestnancov, jednak dáva do rúk zamestnávateľov vhodné motivačné faktory a ich použitie zabezpečuje pomerne dlhodobú spokojnosť zamestnancov. Tiež upozorňuje na zhubné následky absencie hygienických faktorov.

Vznik tejto teórie zvýšil záujem o podnikovú psychológiu, na prácu obohacujúce programy, vzbudil aj záujem o vnútornú motiváciu.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]