Mužská prostitúcia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Mužská prostitúcia je vykonávanie sexuálnych služieb mužom za odmenu. Osoba vykonávajúca mužskú prostitúciu sa oficiálne nazýva prostitút, alebo slangovo gigolo, mužská kurva, šlapka. Pokiaľ ide o profesiu mužského prostitúta a o profesionálne povolanie v tom prípade sa používa označenie sexworker. V českom homosexuálnom prostredí sa mladí mužskí prostitúti nazývajú motýlci.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Mužskú prostitúciu je možné rozdeliť na:

  • homosexuálnu mužskú prostitúciu (prostitút a aj jeho mužský okruh klientov je homosexuálne orientovaný)
  • homo-heterosexuálnu prostitúciu (prostitút je heterosexuálne orientovaný a mužský okruh klientov je homosexuálne orientovaný alebo naopak ale zriedka keď prostitút je homosexuálne orientovaný a ženský okruh klientov je heterosexuálne orientovaný)
  • heterosexuálnu mužskú prostitúciu (prostitút je heterosexuál a obsluhuje heterosexuálny ženský okruh klientov)

Definície homosexuálnej mužskej prostitúcie[upraviť | upraviť zdroj]

Homosexuálnu mužská prostitúcia je príležitostná alebo pravidelná ponuka a predávanie sexuálnych služieb mladistvým alebo dospelým mužom, ktorý za to od iného muža dostáva peniaze a/alebo iné materiálne hodnoty (potraviny, bývanie, odev), ktoré prispievajú na jeho živobytie. Táto ponuka sa uskutočňuje (polo-)verejne na rôznych miestach (ulica, stanica, park, bar, chatroom) alebo prostredníctvom reklamy v novinách, časopisoch, na teletexte alebo na internete.[1]

Pôvod a dejiny homosexuálnej mužskej prostitúcie[upraviť | upraviť zdroj]

V dávnych kultúrach museli kňazi, pravdepodobne z dôvodu ovplyvňovania energií, často predstupovať pred božstvo v ženských šatách. Takíto kňazi často slúžili homosexuálnej prostitúcii. Aj na Tahiti bola homosexuálna náboženská mužská prostitúcia; existovali tam takzvaní "bôžikovia neprirodzenej túžby". Takisto existujú správy o kňazoch v ženskom oblečení z územia Severnej Ameriky a Ázie. V klasickom Ríme bola homosexuálna mužská prostitúcia bohmi dovolená a vykonávaná pre bohov. Podporované bolo vykonávanie prostitúcie medzi rovnakým pohlavím aj prísnym oddelením pohlaví (napríklad čisto chlapčenské divadelné, športové a vojenské školy, internáty, kláštory), ktoré bolo v spoločnosti bežné na celom svete (Grécko, Rímska ríša, Čína). V každom väčšom meste existovali organizované chlapčenské verejné domy.[2]

Chlapci na telefón a pouliční prostitúti[3][upraviť | upraviť zdroj]

Pri vytváraní sociologických prieskumov a vedení psychosociálnych a zdravotníckych projektov je nutné zohľadniť rozlíšenie týchto dvoch skupín. Medzi týmito skupinami sa v odborných prieskumoch ukázal značný rozdiel.

Chlapci na telefón[upraviť | upraviť zdroj]

Chlapci na telefón (ang. callboy; nem. callboy) sú v priemere starší a finančne etablovanejší, aj keď ponúkajú podobné služby ako pouličný prostitúti. Pracujú samostatnejšie s vlastnou organizačnou štruktúrou pracovných podmienok. Ich prácu vyznačuje charakter dobrovoľne si zvolenej práce a ich životný štýl sa dá prirovnať k príslušníkom sociálne "strednej vrstvy", ktorú vyznačuje plánovanie do budúcnosti a istý komfort. Pôvod tejto skupiny sa zväčša vyznačuje dobrýmí životopisnými predpokladmi, t. j. stabilné rodinné zázemie, ukončené školské alebo odborné vzdelanie.

Pouliční prostitúti[upraviť | upraviť zdroj]

Pouliční prostitúti (ang. hustlers; nem. Stricher) tvoria heterogénnu skupinu. Nachádzame v nej široké vekové spektrum (hlavne aj tích najmladších); medzi motívmi a dĺžkou výkonu tejto práce sú veľké rozdiely; sexuálna identita je rôzna; sú v nej zastúpené najrôznejšie národnosti. Ide prevažne o chlapcov so sociálnymi a psychickými problémami zapríčinené komplikovanou minulosťou, chaotickým rodinným zázemím; sexuálne zneužívaním; alkoholom alebo užívaním drog; chýbajúcimi skúsenostami na trhu práce; konfliktom so zákonmi a ich všeobecnou situáciou vyplývajúcou z ich činnosti. Ich prácu vyznačuje pri stretnutiach na ulici a v rôznych lokáloch spontánnosť. Vedú prevažne životný štýl typu "z ruky do úst". Typického mladého muža by sme medzi nimi hľadali márne. Nedostatočná pripravenosť vážnejšie anylyzovať svoju činnosť vyznačuje nielen ich, ale aj mnohých ich klientov. Voči ponukám organizácií zaoberajúcimi sa pomocou pouličným prostitútov sa správajú odmietavo alebo konzumne. Pri trvalej pomoci ako sprostredkovanie pracovného miesta alebo ubytovania sa prajavuje ich neschopnosť plniť s touto pomocou spojené povinnosti.

Mužská homosexuálna prostitúcia vo filme[upraviť | upraviť zdroj]

V češtine:

V nemčine:

  • Simon Bischoff: Von Liebe Leben, Er Moretto[6]; Švajčiarsko/Nemecko, 1985 – polodokumentárny film s tematikou mužskej prostitúcie v Taliansku

V angličtine:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FINK, K., WERNER, W.: Stricher - Ein sozialpädagogisches Handbuch zur mann-männlichen Prostitution; Pabst Publishers; ISBN 3-89967-156-2 strana 18, v strede (po nemecky)
  2. FINK, K., WERNER, W.: Stricher - Ein sozialpädagogisches Handbuch zur mann-männlichen Prostitution; Pabst Publishers; ISBN 3-89967-156-2 strana 31, riadok 1 a nasl. (po nemecky)
  3. WRIGHT, M.T.: Prostitution, Prävention und Gesundheitsfoerderung, Teil 1: Männer ; ISBN 3-930425-49-1 (po nemecky)
  4. Česko-slovenská filmová databáza - Mandragora, prístup 16. február 2011
  5. Česko-slovenská filmová databáza - Not angels but angels, prístup 16. február 2011
  6. The Internet movie database - Er Morreto, prístup 16. február 2011 (po anglicky)
  7. Česko-slovenská filmová databáza - Mysterious skin, prístup 16. február 2011
  8. The Internet movie database - Cam chat, prístup 16. február 2011, (po anglicky)
  9. Česko-slovenská filmová databáza - Pink Narcissus, prístup 16. február 2011

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]