Murrákuš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Murrákuš
(مراكش)
Marocké mesto
MoroccoMarrakech townfromhill.jpg
Pohľad na mesto
Blason.Marrakech.png
Erb
Prezývka: Perla juhu
Štát Maroko Maroko
Provincia Murrákuš
Región Murrákuš-Tánsíft-Al-Hawz
Nadmorská výška 466 m n. m.
Súradnice 31°38′S 8°0′Z / 31.633°S 8.000°Z / 31.633; -8.000
Rozloha 6,2 km² (620 ha)
Obyvateľstvo 903 589 (2009)
Hustota 145 740,16 obyv./km²
Vznik 1070
Primátor Omar El Jazouli
Časové pásmo ZEČ (UTC+0)
 - letný čas ZELČ (UTC+1)
Poloha mesta Marakeš v rámci Maroka
Red pog.svg
Poloha mesta Marakeš v rámci Maroka
Wikimedia Commons: Marrakech
Webová stránka: http://www.almarrakchia.net/

Murrákuš alebo tradične po slovensky aj Marrákeš (arab. مراكش - prepis zo spisovnej arabčiny Murrákuš (uvádza sa ale aj Marrákuš [1] a zriedkavo [2] Murrákiš), prepis z miestneho nárečia M(a)rrákš/M(e)rrákš; fr. Marrakech [vyslov. marakeš]) je marocké sídelné kráľovské mesto rozprestierajúce sa na úpätí pohoria Atlas, je hlavným mestom rovnomennej provincie.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Marrákeš založil 7. mája 1070 Abú Bakr ibn Umar. Pri pravdepodobne samovražednom teroristickom útoku na kaviareň rušného námestia obľúbeného aj medzi turistami Džámiʻ al-Fanáʻ v Marrákeši dňa 28. apríla 2011 zahynulo 17 ľudí.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Botanická záhrada Jardin Majorelle[3][upraviť | upraviť zdroj]

Jardin Majorelle

Príbeh záhrady sa začal po skončení prvej svetovej vojny. Vtedajšie územie Maroka sa v spredvojnovej Zmluve vo Fese medzi sultánom Mulai Abd al-Hafizom a Francúzskom, rozdelelilo na protektorát Francúzke Maroko a protektorát Španielske Maroko. Francúzky maliar Jacques Majorelle, syn známeho francúskeho návrhára secesného nábytku Louisa Majorella z Nancy, sa v tej dobe, v čase francúzskej nadvlády usadil v francúzsko-marockom Marrákeši, aby sa zotavil so srdcových potiaží. V roku 1924 si na predmestí centra mesta zriadil vedľa svojho domu záhradu. Maliar si pri každej príležitosti zo svojich ciest prinášal rastliny a zo svojej záhrady vytvoril pestrý zemský raj. Svoju záhradu založil v nekľudnom čase vážnych povojnových povstaní berberských kmeňov v susednom protektoráte Španielske Maroko. Tieto povstania sa vtedy rozširovali aj do susedného Francúzskeho Maroka. Iné umenie tohto maliara v dnešnej dobe už upadlo do zabudnutia - až na jeho záhradu, ktorá je jeho vrcholným umeleckým výtvorom a kreatívnym majstrovským kúskom. Špeciálny odtieň sýtej, žiaracej, tmavej, kobaltovo modrej farby, ktorú vo svojej záhrade veľmi hojne používal, je pomenovaný podľa neho ako majorelle blue. Záhrada bola verejnosti sprístupnená v roku 1947. Jacques Majorelle sa po automobilovej nehode v roku 1962 vrátil do Francúzska, kde na následky zranení zakrátko umrel. Po jeho smrti jeho predstava svetovej záhrady na ďalších dvadsať rokov zarástla.

V roku 1980 záhradu odkúpil slávny francúzsky módny návrhár Yves Saint Laurent so svojím ex-priateľom a neskorším manželom, podnikateľom a filantropom Pierrom Bergém. V roku 1997 Pierre Bergé založil nadáciu pod menom The Majorelle Trust, ktorej úlohou je starostlivosť o prevádzku. Medzičasom zdivočenú záhradu dali vo viacerých etapách doporiadku. Módny návrhár svoju inšpiráciu pre noblesné dámske kolekcie často čerpal zo záhrady svojho marockého domicilu.

Na rozlohe o niečo menšej ako 1,3 hektára medzi studničkami, fontánkami a jazierkami rastú rastliny zo všetkých piatich kontinentov. Sú to napríklad systematicky vysadené palmy, malé, stredné alebo veľké kaktusy, pestro kvitnúce bugénvily, bambusy a banánovníky; kombinácia stromov s jednoročnými kvetináčovými výsadbami. V roku 1999 rozmanitá flóra záhrady obnášala 300 rôznych druhov, väčšinou kaktusov. Z fauny tam prebýva niekoľko druhov vtáctva, z toho niektoré druhy špecifické pre región pohoria Atlas. Hustý porast je domovom drozda čierneho či konipasa. Zo stromov sa za sprievodu zurčiacej vody fontán ozýva štebot bylbylov a ľúbozvučný spev slávikov, v početných rybníkoch sa kúpu vrabce a po chodníkoch poskakujú rôzne druhy sýkoriek. Návšetvníkom nad hlavami hrkútajú hrdličky.

V roku 2000 sa v botanickej záhrade zaviedlo moderné automatické zavlažovanie, ktoré v presných časových odstupoch rastlinám dávkuje optimálne množstvo vody. O faunu a flóru sa odvtedy stará 20 stálych zamestnancov nadácie - záhradníkov, ktorím sa podarilo Jardin Majorelle zveľadiť na jednu z najkrajších záhrad Maroka vôbec. Potom ak sa Yves Saint Laurent v roku 2002 stiahol z módneho biznisu, býval vo svojej vile Majorelle natrvalo. Po jeho smrti v Paríži, boli jeho spopolnené pozostatky prevezené do Maroka a v prítomnosti jeho priateľov a spolupracovníkov rozsypané medzi ružami v záhrade pri jeho dome. V zadnej časti záhrady za bambusovou výsadbou stojí betónový pomík, ktorý pripomína umelcovu pamiatku. Vstupenku do botanickej záhrady je možné zakúpiť si priamo pri kamennej vstupnej bráne. Od známeho námestia Džámiʻ al-Fanáʻ sa k Jardin Majorelle dá prejsť pešo, sú to približne dva kilometre smerom na sever.

Múzeum islamskej kultúry Marrákeš (Jardin Majorelle)[upraviť | upraviť zdroj]

Vila Majorelle, dnešné Islamské múzeum umenia Marrákeš.

V extravagantnom, kubistickom, na majorellovo modro nafarbenom dome je v súčasnosti Islamské múzeum umenia Marrákeš, ktoré funguje pod záštitou Jeho Výsosti Kráľa Mohameda VI. a vystavuje niekoľké obrazy a striedavo početné kostýmy módneho designéra Yvesa Saint Laurenta. Vonkajšia hra farieb, sýto zelený porast v kontraste s majorellovo modrou fasádou domu a fialovovými bugenvílami pokračuje v kontraste dňa a noci v interiéri múzea. Po prvej bielej, svetlej miestnosti naplnenej pestro farebnými obrazmi vysiacimi na stenách nasleduje ďalšia tmavá sála, čierna miestnosť s inštaláciou hviezdnej oblohy na strope a popri zrkadlami obložených stenách stojacimi figurínami mladých umelohmotných dám oblečených v tých najexkluzívnejších kostýmoch z osobných kolekcií Yvesa Saint Laurenta. V strede sály sú ostrožiariacimi reflektormi ožiarené vitríny, v ktorých stoja ako balóny nafúknuté večerné róby z tých najvyberanejších textílií. Yves Saint Laurent o Marrákeši povedal: “Keď som objavil Marrákeš, bol to pre mňa mimoriadny šok. To mesto mi vdýchlo farbu.” Výstava drahocenných kostýmov z jeho osobnej kolekcie je rozdelená podľa miestností do štyroch tématických skupím pod názvami: Marocká pasia; Marocká inšpirácia; Africké sny a Farby Maroka. Popri šatách tam sú vystavené aj rôzne umelecké predmety ako keramika, šperky a obrazy pôvodného majiteľa domu Jacquesa Majorella. V dnešnej dobe je táto botanická záhrada a jej múzeom jedným z turistických magnetov mesta. Ročne múzeum a záhradu za vysokými múrmi, ktoré ju oddeľujú od typického rušného arabského centra navštívi približne 650 000 návštevníkov. Vstupné do múzea sa kupuje priamo na pokladni vo vile.

Ekonomika a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Významným ekonomickým odvetvím mesta je popri obchodovaní, farbiarskych remeslách, tkaní kobercov hlavne turizmus. Marrákeš je dôležitý dopravný uzol. Neďaleko mesta sa nachádza medzinárodné letisko Marrákeš-Menara.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. napr. tu: http://ksng.gugik.gov.pl/pliki/zeszyty/zeszyt_03.pdf
  2. napr tu: http://looklex.com/e.o/marrakech.htm
  3. http://www.jardinmajorelle.com/ Oficiálna stránka, prístup 17. január 2014

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]