Mururoa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 21°50′00″J 138°55′00″Z / 21.833333°J 138.916667°Z / -21.833333; -138.916667
Mururoa
(Moruroa)
atol
Moruroa atoll.JPG
Snímok atolu Mururoa od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 21°50′00″J 138°55′00″Z / 21.833333°J 138.916667°Z / -21.833333; -138.916667
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka 28 km, Severo-západ
Šírka 11 km
Hĺbka 40 m
Rozloha 148 km² (14 800 ha)
 - súše 15 km² (1 500 ha)
Prístup Nepovolený
Lagúna otvorená
Vstup do lagúny splavný
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Red pog.svg
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Wikimedia Commons: Mururoa
Mapa atolu Moruroa

Mururoa (aj Moruroa, Mururura alebo Aopuni) je atol ležiaci v Tichom oceáne, ktorý je súčasťou Francúzskej Polynézie. Jeho poloha je asi 1250 km juhovýchodne od Tahiti. Administratívne patrí pod územný celok Tureia, do ktorého patria aj atoly Fangataufa, Tematangi a Vanavana.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď Polynézania si odovzdávajú z generácie na generáciu informáciu o tom, že tento atol v ich reči nazývali Hiti-Tautau-Mai, neexistuje žiaden solídnejší záznam o trvalom osídlení atolu.

Z Európy ako prvý navštívil atol kapitán Philip Carteret na HMS Swallow v roku 1767, iba niekoľko dní po tom, ako objavil Pitcairnov ostrov. Carteret pomenoval Mururou "Bishop of Osnaburgh Island".[1] Od roku 1792 tento atol bol známy ako Matildina skala, pretože tu stroskotala anglická veľrybárska loď Matilda.[1] V roku 1826 atol navštívil Frederick William Beechey.[1]

Pokusné atómové výbuchy[upraviť | upraviť zdroj]

Do širšieho povedomia sa dostal spolu s neďalekým atolom Fangataufa najmä ako francúzska atómová strelnica, na ktorej boli uskutočnené pokusné atómové výbuchy francúzskych atómových bômb. Francúzsko ich tu v rokoch 19661996 testovalo takmer dve stovky, čo vyvolalo vlnu odporu nielen v samotnej Polynézii, ale aj na celom svete. Správy o presnom počte pokusných výbuchov sa líšia medzi 175 and 181.[2][3]


Francúzsko tu svoje testy presunulo po tom, čo bývalá severoafrická kolónia Alžírsko vyhlásila samostatnosť. Francúzsko v roku 1963 odmietlo dohodu o zákaze atmosferických pokusných výbuchov atómových zbraní. Nukleárne explózie v atmosfére otvorene kritizoval napr. laureát Nobelovej ceny mieru Albert Schweitzer a odsúdila ich v júni 1972 aj historicky prvá konferencia OSN o životnom prostredí.[4]

V rovnakom roku začala protesty proti atómovým pokusom na Mururoa čerstvo vzniknutá organizácia Greenpeace. Nový Zéland a Austrália podali obvinenia proti Francúzsku na medzinárodný súd v Haagu pre obmedzovanie slobody navigácie, letectva a výskumu. V novembri 1973 Francúzsko na rokovaní Valného zhromaždenia OSN ohlásilo ukončenie atómových výbuchov v atmosfére.

Postihnutie obyvateľov v okolí[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdia francúzskych vedcov ukázala, že v okolí sa zvýšil výskyt rakoviny štítnej žľazy. Výskum založený na 239 prípadoch rakoviny v oblasti prebiehal tri roky a ukázal, že iba asi desatina prípadov rakoviny štítnej žľazy je priamo spôsobená testami atómových zbraní.[5]

Environmentálne dopady skúšok[upraviť | upraviť zdroj]

Dlhodobé pozorovanie vykazuje neklamné známky toho, že atol sa kvôli masívnemu narušeniu atómovými výbuchmi prepadá a rozpadáva. V súčasnosti funguje už len 11 z celkovo 20 namontovaných senzorov, inštalovaných pre sledovanie geomorfologických a geologických zmien. Biologické dopady sú tak rozsiahle a zložité, že je veľmi obtiažne ich zhrnúť do jednoznačného súhrnného celku. Navyše fauna a flóra oblasti nebola pred skúškami dlhodobo alebo podrobne preskúmaná, teda je veľmi obtiažne spoľahlivo určiť, čo je dôsledkom skúšok a čo prirodzeným vývojom.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c DOUGLAS, Ngaire; DOUGLAS, Norman. Pacific Islands Year Book. [s.l.] : Pacific Publications, 1989. Dostupné online. ISBN 978-0-207-16114-8. (anglicky)
  2. STANLEY, David (3 December 2004). Moon Handbooks South Pacific. David Stanley. ISBN 978-1-56691-411-6.
  3. Mururoa. How safe are the French tests?. Australian Broadcasting Corporation.
  4. ŠUTA, Miroslav. 20 let od útoku na Rainbow Warrior - Francouzští atentátníci zůstali ve vězení jen 2 roky [online]. Britské listy, 11. júl 2005, [cit. 2010-02-27]. Dostupné online. (po česky)
  5. Jaderné testy zhoršily zdraví domorodců [online]. Aktuálně.cz, 4.8.2006, [cit. 2010-02-27]. Dostupné online. (po česky)
  6. NUCLEAIRE - Moruroa réclame 'le droit de savoir' (French). La Depeche. (1 April 2012). prístup: 22 July 2012.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]