Myers-Briggs Type Indicator

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Carl Gustav Jung, lekár, z ktorého teórii vyplýva osobnostný test MBTI.

Myers-Briggs Type Indicator (skr. MBTI, prekladané ako indikátor (osobnostných) typov (podľa) Myersovej a Briggsovej alebo typový indikátor (podľa) Myersovej a Briggsovej) je osobnostný test navrhnutý na identifikáciu osobnosti. Katharine Cook Briggsová a jej dcéra Isabel Briggsová Myersová vytvorili tento test počas 2. svetovej vojny v presvedčení, že tak vôbec po prvýkrát pomôžu ženám zaradiť sa v pracovnom procese na čo najefektívnejšie miesto a uspokojujúce z pohľadu zamestnávateľa i zamestnanca. Ich počiatočné pokusy neskôr prerástli až do vývoja tzv. dotazníka Myers-Briggs Type Indicator (MBTI), ktorý bol po prvýkrát oficiálne zverejnený v roku 1962. MBTI sa vtedy už zameriaval na bežné obyvateľstvo s dôrazom na prirodzene sa vyskytujúce odlišnosti pri jednotlivých typoch osobností.

Kritériá dotazníka vyplývajú z teórií Carla Junga a prvýkrát boli publikované v jeho knihe Psychologické typy v roku 1921. Test je často používaný v oblastiach pedagogiky, pri osobných pohovoroch a výberu zamestnancov, v manželských poradniach a pre osobný rozvoj.

Hodnotiaci model MBTI vďačí za svoj ohlas tomu, že pomáha porozumieť tomu, o čo sa jednotlivci pri svojej sebarealizácii usilujú, čo pokladajú za dôležité, ako sa rozhodujú či ako sa správajú k svojmu okoliu. Táto typológia vychádza z predpokladu, že ľudské správanie nie je náhoda a je možné ho predvídať. Na základe týchto pravidelností môžeme jednotlivé typy osobností a ich rozdielnosti usporiadať. Rozdielnosti sú úplne prirodzené a neznamenajú žiadnu úchylku alebo zvláštnosť. Výrok, že život je výsledkom pôsobenia vonkajších okolností, na ktoré nemáme vplyv, neobstojí.

Na hodnotenie slúži psychometrický dotazník navrhnutý tak, aby čo najpresnejšie zmeral psychologické preferencie ľudí s ohľadom na to, ako vnímajú svet vôkol seba a na základe čoho konajú rozhodnutia.

Kľúč na určenie typu[upraviť | upraviť zdroj]

Vnímanie okolitého prostredia
  • Extroverzia (E) - Extroverti intenzívne vnímajú okolie a sú zameraní na kontakt s ľuďmi a realitou, radi hovoria a vyjadrujú svoje pocity.
  • Introverzia (I) - Introverti sa dokážu sústrediť na maličkosti a hlavne na myšlienky a pocity. Nevyhľadávajú taký kontakt s okolím, ktorý im niekedy môže byť aj nepríjemný a radšej počúvajú, než aby sa zapojili do konverzácie. Radšej skôr premýšľajú, čo povedia, než aby zo seba chrlil nesúrodé informácie.
Získavanie informácií
  • Zmysly (S, Sensing) - Zmysly uprednostňujú fakty a súčasnú situáciu. Sú viac spriahnuté so skutočnosťou, radšej veci používajú, než aby sa zaoberali tým, prečo a ako fungujú.
  • Intuícia (N, Intuition) - Intuícia uprednostňuje myšlienky, teórie a fantáziu. Intuisti radi robia veci zakaždým inak, skúma, čo sa prečo a ako deje, a ako by sa to dalo robiť lepšie. Skôr ako prax a to, čo je, ich priťahuje budúcnosť a rôzne abstraktné teórie.
Spracovanie informácií
  • Myslenie (T, Thinking) - Lepšie pracujú s dátami a číslami ako s pocitmi a ľuďmi, bývajú neústupní a neohľaduplní. Myslenie vedie k lepšiemu riešením problémov a zakladá sa na číslach, faktoch a logike - pravdivý - nepravdivý, ak - potom.
  • Cítenie (F, Feeling) - Cítenie rozhoduje podľa pocitu z veci - viac alebo menej, lepšie - horšie. Citovo založení ľudia dávajú prednosť dohodám, často sú empatickí a radi robia ľuďom radosť.
Životný štýl
  • Úsudok (J, Judging) - Ľudia s dominantným usudzovaním inklinujú k postupným riešeniam a snažia sa rýchlo veci dokončiť. Radi si pred výletom naplánujú, ktoré pamiatky navštívia a vopred si rezervujú hotel.
  • Vnímanie (P, Perceiving) - Ľudia vnímajúci sa spoliehajú na subjektívnu mienku a nechávajú si všetky možnosti otvorené. Najlepšie sa im darí pod tlakom, v časovej tiesni, keď uz je posledná možnosť niečo urobiť.

Temperamenty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Idealisti (NF) - Pre idealistov je príznačné hľadanie samého seba, nájdenie ideálu. Bývajú výnimočne zdatní v práci s ľuďmi, sú empatickí a dokážu výborne uchopiť pocity. Snažia sa zlepšovať svoje okolie a spoločnosť. V ľuďoch a ich činoch vidia tie dobré, ostatným často skryté, stránky a motívy, občas na úkor objektívnosti.
  • Racionalisti (NT) - Racionalistom je vlastná túžba všetko spoznať a pochopiť. Ich myslenie je abstraktné a podobne ako u idealistov počíta s tým, čo by sa mohlo stať. Sú objektívni a pracovití, ich hojné zastúpenie je medzi vedcami a vo vysokých manažérskych pozíciách. Obdivujú myšlienky, jednoduchosť použitia a vysokú funkcionalitu.
  • Hráči / remeselníci (SP) - Hráči žijú predovšetkým tým, čo je práve teraz, čo bude ich teraz nemusí zaujímať. Rýchlo sa prispôsobujú novým prostrediam a situáciám a rovnako rýchlo sa učia novým zručnostiam. Na všetko si chcú siahnuť a stáva sa, že sú impulzívni a robia veci skôr, ako sa nad nimi zamyslia. Sú veľmi zruční a mávajú veľké umelecké nadanie.
  • Strážcovia / ochrancovia (SJ) - Strážcovia dozerajú na beh spoločnosti, udržujú tradície a snažia sa vo veciach udržať poriadok. Na rozdiel od idealistov a racionalistov uvažujú veľmi konkrétne a pracujú len s tým, čo majú k dispozícii. Nemajú príliš radi prekvapenia a vývoj vecí, ktorý nebol v pláne. Spoločensky bývajú konzervatívni a neradi vybočujú z davu. Sú radi, ak môžu niekomu pomôcť, dalo by sa povedať, že potrebujú byť potrebnými.

16 osobnostných typov[upraviť | upraviť zdroj]

  • ISTJ
  • ISTP
  • ISFJ
  • ISFP
  • INFJ
  • INFP
  • INTJ
  • INTP
  • ESTP
  • ESTJ
  • ESFP
  • ESFJ
  • ENFP
  • ENFJ
  • ENTJ
  • ENTP

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]