Myjava (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennom okrese pozri Myjava (okres).
Myjava
mesto
Pohľad na mesto
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Myjava
Región Kopanice
Vodný tok Myjava
Nadmorská výška 325 m n. m.
Súradnice 48°44′57″S 17°33′52″V / 48,749167°S 17,564444°V / 48.749167; 17.564444
Rozloha 48,54 km² (4 854 ha) [1]
Obyvateľstvo 10 547 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 217,28 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1262
Primátor Ľubomír Halabrín[3] (HLAS-SD)
PSČ 907 01
ŠÚJ 504581
EČV (do r. 2022) MY
Tel. predvoľba +421-34
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Nám. M. R. Štefánika 560/4
907 14 Myjava
E-mailová adresa primator@myjava.sk
Telefón 034 / 690 72 10
Fax 034 / 621 25 97
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Myjava
Webová stránka: myjava.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Myjava (hist. Miava, nem. Miawa) je okresné mesto, ktoré sa nachádza v západnej časti Trenčianskeho kraja, 40 km od krajského mesta Trenčín.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Myjava leží v centrálnej časti Myjavskej pahorkatiny, na nive rieky Myjava, jej ľavostranného prítoku Cengelky a na spodných úsekoch plochých, k doline Myjavy mierne sklonených chrbtov. Myjavská pahorkatina susedí s Chvojnickou pahorkatinou, Borskou nížinou, Malými Karpatmi, Považským podolím a Bielymi Karpatmi. Ako samostatný podcelok sú v rámci vlastnej Myjavskej pahorkatiny vyčlenené Brančské bradlá. Od hlavného mesta Bratislavy je vzdialená približne 75 km. Nové Mesto nad Váhom je od Myjavy vzdialené asi 20 kilometrov východne a mesto Senica približne 17 kilometrov juhozápadne.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Myjava
    • Cengelka
    • Dlhé štvrte
    • Dolná štvrť
    • Hliníky
    • Horný pasienok
    • Jablonská
    • Kolónia
    • Kopánka
    • Padelky
    • Panské zeme
    • Pirte
    • Sekule
    • Smetanovci
    • Staromyjavská
    • Závršky
    • Zubková
    • Žaboškreky
  • Turá Lúka

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Geomorfologické a geologické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Z geomorfologického hľadiska sa kataster mesta Myjava spolu s mestskou časťou Turá Lúka nachádza v provincii Západné Karpaty a v oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Najväčšiu časť územia zaberá Myjavská pahorkatina. V jej juhovýchodnej časti sa nachádza oddiel Brančské bradlá a Malé Karpaty. Na západe a severe do územia zasahuje výbežok Bielych Karpát, oddiel Žalostinská vrchovina. Charakter územia je zväčša pahorkatinný, vo výbežku Bielych Karpát má charakter vrchoviny.

Pôdne podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska diferenciácie pôdneho krytu je katastrálne územie veľmi pestré. Na fluviálnych sedimentoch v oblasti nivy rieky Myjavy a jej prítokoch sa vplyvom povrchovej a podzemnej vody vytvorili nivné pôdy s rôznou hrúbkou pôdneho profilu, zrnitosťou a skeletnatosťou. Najrozšírenejšími subtypmi sú fluvizem typická a fluvizem glejová. V nižšej časti pahorkatiny s prevahou flyšového substrátu sa v dôsledku vlhšej mierne teplej až mierne chladnej klímy vytvorili fluvizeme stredne hlboké až hlboké, málo až stredne skeletnaté, zrnitostne stredne ťažké až ťažké. V katastrálnom území sa nachádzajú ako fluvizeme typické a fluvizeme pseudoglejové. V oblasti bradlového pásma sa vytvorili melanické pôdy – rendziny s vysokým obsahom skeletu, malou až strednou hrúbkou pôdneho profilu, prevažujúcou hlinitou až ílovohlinitou zrnitosťoua s obsahom karbonátov v celom profile a pararendziny s nižším obsahom skeletu. Vo vyšších častiach pahorkatiny a nižších častiach vrchoviny sa na podložných vápnitých pieskovcoch, ílovcoch a zlepencoch vytvorili hnedé pôdy. Najrozšírenejším typom sú kambizeme fluvizemné, typické a pseudoglejové s typickým tenkým humusovým horizontom. Ide o pôdy stredne hlboké, zrnitostne ľahké až stredne ťažké, so stredným až veľkým obsahom skeletu

Klimatické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska klimatických pomerov možno katastrálne územie zaradiť do mierne teplej klimatickej oblasti s horskou klímou a s malou inverziou teplôt. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8 °C. Priemerné ročné teploty v júli dosahujú 18 – 19 °C, v mesiaci január klasjú pod bod mrazu a dosahujú −3 až −3,5 °C. Počet letných dní (s teplotou viac ako 25 °C) je pomerne veľký, dosahuje hodnotu 50 dní v nižších polohách katastra, vo vyšších polohách je to 35 dní.

Počet dní s teplotami nad 0 °C v nižších polohách Myjavskej pahorkatiny je 295, vo vyšších polohách 280 dní. Priemerný počet dní s celodenným mrazom sa pohybuje od 30 do 45 dní. Počet dní s teplotami pod bodom mrazu v nižších polohách dosahuje 70 dní, vo vyšších polohách približne 85 dní. V katastrálnom území prevláda severné až severozápadné prúdenie vetrov. Priemerná maximálna rýchlosť vetrov dosahuje 60 km.h−1, v nárazoch 120 – 150 km.h−1. Najviac sa silné vetry vyskytujú v zime a na jar.

Hydrologické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Územie mesta z hľadiska zrážkovej činnosti možno zaradiť do oblasti mierne vlhkej s ročným úhrnom zrážok 650 až 700 mm. Uzavretosť Myjavskej pahorkatiny a Bielych Karpát spôsobuje, že maximum zrážok je v mesiacoch jún a júl (33,43 %), t. j. katastrálne územie vykazuje horský dažďový charakter. V záveternej časti má územie v priemere 93 daždivých dní, v náveternej časti približne 100 daždivých dní (viac ako 1 mm zrážok). Najmenší úhrn zrážok je v mesiacoch januármarec, len 18,2 % z ročného úhrnu. Trvalá snehová prikrývka sa na Myjavskej pahorkatine vyskytuje v priemere 52 – 60 dní.

Nerastné suroviny[upraviť | upraviť zdroj]

Z nerastných surovín sa v katastrálnom území mesta vyskytujú stavebný kameň, štrkopiesky a tehliarske suroviny. V súčasnom období sa v území využíva iba jedno ložisko tehliarskych surovín v južnej časti mesta.

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Centrum mesta
Centrum mesta

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

1. mája, 8. apríla, Bednárova, Bodnárova, Bradáčova, Brezovská, Buchlovská, Janka Cádru, Československej armády, Dolná, Dolná štvrť, Samka Dudíka, Duklianska, Gegeľovská, Goláňova, Gromovova, Hodžova, Horná, Hoštáky, Hurbanova, Hviezdoslavova, Jablonská, Jánošíkova, Javorinská, Komenského, Krajňanská, Krmanova, Zory Lackovej, Milana Marečka, Moravská, Námestie Milana Rastislava Štefánika, Nádražná, Novomestská, Pakanská, Partizánska, Pažického, Pažite, Pirte, Pri Lesíku, Priemyselná, Prostredná, Prvej SNR, Sládkovičova, Slovenského Národného Povstania – SNP, Staromyjavská, Generála Svobodu, Michala Šimonoviča, Štúrova, Tehelná, Továrenská, Trnovská, Trokanova, Petra Tvrdého, kpt. Miloša Uhra, Vajanského, Viestova, Zahradnícka, Závršky, Zuzky Zgurišky, Žaboškreky, U Zemanov

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka Myjava

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vodná nádrž Brestovec – u Petrášov je vodná nádrž vzdialená asi 3 km od centra mesta. V roku 2001 sa stala vodnou nádržou 3. kategórie a slúži prevažne ako zásobáreň úžitkovej vody pre areál SAM Myjava. Návštevníkmi je využívané hlavne na rybolov alebo prípadné opaľovanie sa v letných mesiacoch na jeho brehoch.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik a osídľovanie[upraviť | upraviť zdroj]

František Nádašdy

Rok založenia obce Myjava sa v mnohých zdrojoch uvádza ako rok 1586. Prvú osídľovaciu vlnu tvorili obyvatelia južného Slovenska, ktorí utekali pred nájazdmi Turkov. Druhá vlna osídľovania sa niesla v duchu oravsko-považskom. Pôvodní obyvatelia nemali nikdy ľahké životné podmienky, ktoré boli spojené s osídľovaním lesnej krajiny, formovali vzťah tunajšieho človeka ku kraju, obci a nakoniec aj cirkvi. Z tohto náboženstva na Hornom Uhorsku. Na Myjave sa zaslúžil o vybudovanie dodnes najstaršej stavby mesta – pôvodného evanjelického kostola, postaveného v rokoch 1697 – 1729. S jeho podporou vznikli aj nové cechy – ševcovský, tkáčsky a mäsiarsky. Položené boli aj základy najvýznamnejšieho myjavského cechu – cechu pytlikárov. Ten preslávil tunajších remeselníkov v celom Rakúsko-Uhorsku.

Vo svojom rukopise o farároch a rechtoroch Myjavy z konca 18. storočia Daniel Krman uvádza, že "Myjava založená byla medzi horami leta Páne 1586...". Uvádza teda založenie Myjavy v roku 1586 aj na pamätnej doske umiestnenej na novom chráme a vyhotovenej v roku 1701 alebo krátko po ňom. Bohužiaľ nie je zachovaná žiadna zakladajúca listina dediny Myjava, no všetky doklady, ktoré sa zachovali svedčia o tom, že k založeniu prišlo v 80-tych rokoch 16. storočia.

Daniel Krman

Ako symbol ukončenia náboženskej intolerancie, ktorá mala za následok odobratie myjavského evanjelického kostola v prospech rímskokatolíckej cirkvi, sa stal v roku 1785 novo vybudovaný evanjelický kostol. K nemu bola neskôr v roku 1856 pristavená veža, ktorá je dominantou mesta dodnes.

Slovenské národné obrodenie[upraviť | upraviť zdroj]

Jozef Miloslav Hurban

Myjava sa stala súčasťou stredoeurópskych a hlavne slovenských dejín v rokoch meruôsmych. Pod vplyvom J. M. Hurbana a ďalších národovcov sa zapojil takmer celý kraj Myjavskej pahorkatiny do národného oslobodzovacieho hnutia. Vyvrcholením bolo neskoršie prvé Slovenské národné povstanie, počas ktorého bola 19. septembra 1848 na verejnom zhromaždení ľudu na Myjave vyhlásená a prítomným ľudom potvrdená prvá Slovenská národná rada. Tá predstavovala prvý národný orgán v dejinách Slovákov. Bola predstaviteľkou politickej a vojenskej moci Slovenska. Dom pani Kolényovej, kde vtedajšia SNR zasadala, je súčasťou Múzea Slovenských národných rád.

Vysťahovalectvo[upraviť | upraviť zdroj]

Úpadok remesiel na konci 19. storočia, spojený s národnostným a hospodárskym útlakom, sa prejavil v tomto kraji vysťahovalectvom do USA a čiastočne i do Kanady a Argentíny. V Spojených štátoch sa Myjavský ľud usídľoval vo veľkomestách ako napríklad New York, Chicago, Pittsburgh, Cleveland, ale aj v menších mestách a mestečkách na východnom pobreží v štátoch New York a Pensylvánia. Strediskom s najväčším počtom vysťahovalcov sa však stalo mestečko Little Falls v štáte New York.

20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Nové storočie prinieslo na Myjavu čas postupného rozvoja. V roku 1937 sa začalo s výrobou armatúr, pre Myjavu tak typických. Pokračovanie rozvoja „Slovenskej armatúrky Myjava“ znamenalo, že tento podnik sa stal hlavným mestotvorným prvkom a najdôležitejším zamestnávateľov v okolí. Už nevyhovujúca infraštruktúra spred vojnového obdobia si vyžiadala kompletnú prestavbu mesta, vedenú vtedajšou vládnou stranou, ktorá natrvalo pozmenila tvár mesta. Popri výstavbe nových komunikácii, kanalizácie, bytovej výstavbe sa podarilo súbežne vybudovať školské, zdravotné a sociálne zariadenia, športový areál a modernú obchodnú sieť aj s mnohými službami.

Toto obdobie tiež prinieslo rozdelenie dovtedy fungujúcej, tzv. veľkej Myjavy. Týmto počinom z 1. apríla 1955 tak vznikajú nové obce Brestovec, Stará Myjava, Poriadie, Rudník, Jablonka a Polianka. Mestu Myjava bolo taktiež zbavené sídla okresu a stalo sa súčasťou vtedajšieho okresu Senica nad Myjavou (dnes iba Senica). Mesto sa postupne znova rozrastalo, a to hlavne zlúčením mesta s obcou Turá Lúka, ktoré sa uskutočnilo 1. januára 1980. Mesto Myjava sa dočkalo opätovného získania okresu v roku 1996. V súčasnosti už okresy vecne neexistujú, iba formálne.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Demografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

V meste Myjava k 31. decembru 2012 žilo 11 893 obyvateľov, z toho 5 715 mužov a 6 178 žien. Oproti roku 2011 nastal pokles o 90 obyvateľov. V roku 2005 z hľadiska demografického rozloženia je v predproduktívnom veku 13,41 % obyvateľstva v produktívnom 65,56 % a v poproduktívnom veku 21,03 % obyvateľstva. Hustota obyvateľov na 1 km² je 262. Pomer zastúpenia obyvateľov v predproduktívnom a poproduktívnom veku je nepriaznivý, mesto má demograficky degresívny vývoj. Ak porovnáme zastúpenie mužov a žien na základe demografickej štruktúry, je evidentné, že rozdiel medzi mužmi a ženami v poproduktívnom veku je výrazný v prospech žien a naopak v produktívnom veku je mierny v prospech mužov.

Demografické trendy[upraviť | upraviť zdroj]

Za obdobie rokov 1996 – 2006 má vývoj počtu obyvateľov klesajúcu tendenciu. Za posledných 10 rokov klesol počet obyvateľov o 449. Vychádzajúc z údajov možno skonštatovať, že v sledovanom období v každom roku zomrelo viac obyvateľov ako sa narodilo. Nepriaznivá situácia je aj v prírastku (úbytku) obyvateľstva sťahovaním. Za sledované obdobie len v rokoch 1996 a 1998 sa do mesta viac obyvateľov prisťahovalo ako odsťahovalo. Celkový prírastok v sledovanom období má záporné hodnoty. Podiel žien z trvale bývajúceho obyvateľstva tvorí v meste Myjava 51,7 %. Podiel žien v meste je teda približne na rovnakej úrovni ako na Slovensku.

Národnostné zloženie obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Počet obyvateľov: 12 330
Slováci
  
87,90 %
nezistení
  
10,32 %
ostatní
  
1,78 %

Jazykové zloženie obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov: 12 330
slovenčina
  
88,01 %
nezistení
  
10,34 %
čeština
  
1,17 %
ostatní
  
0,48 %

Religiózna štruktúra obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov: 12 330
luteráni
  
42,42 %
ateisti, nezistení
  
42,13 %
rímskokatolíci
  
13,03 %
ostatní
  
2,42 %

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Krmanov kostol, rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa, jednoloďová baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1697 – 1729. Kostol bol postavený ako evanjelický, vďaka miestnemu farárovi Danielovi Krmanovi. V roku 1723 bola realizovaná kostolná veža. V roku 1731, v rámci protireformácie, musel byť kostol odovzdaný katolíckym veriacim. V interiéri sa vykonali barokové úpravy a bol prefasádovaný. Menšie opravy boli vykonané v 19. a 20. storočia, ale podstatnejšie nezasiahli do charakteru stavby.[4] V interiéri sa nachádzajú murované empory. Fasády kostola sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. Vstup do kostola je riešený ako murovaná predsieň s trojuholníkovým štítom s nikou. Na budove je umiestnená pamätná tabuľa Danielovi Krmanovi. Z pôvodného fortifikačného múru odstráneného v roku 1946 zostala zachovaná vstupná brána do areálu s dekoratínou atikou.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1784 – 1785. V rokoch 1854 – 1856 bola pristavaná veža podľa projektu hodonínskeho staviteľa Volega, s tesárskou konštrukciou veže od F. Hollana. Obnovou prešiel v rokoch 1876, 1923, 1928 a v rokoch 1983 – 1985, kedy sa uskutočnila jeho komplexná obnova.[5] V interiéri sa nachádza murovaná empora. Fasády kostola sú členené kanelovanými pilastrami a segmentovo ukončenými oknami s dekoratívnymi frontónmi. Korunná rímsa má atypický zuborez. Veža členená nárožným kvádrovaním je v najvyššej časti oktogonálna s priebežnou ochodzou. Ukončená je barokovou helmicou s laternou.
  • Pamätník M. R. Štefánika, kubistická architektúra s reliéfmi a bustou generála z roku 1921. Autormi pamätníka sú architekt Č. Vořech a sochár R. Březa. Zo zadnej strany pamätníka je centrom plastický kalich smerom k evanjelickému kostolu. Ide o najstarší pomník M. R. Štefánika na Slovensku.
  • Pamätný dom pani Koléniovej, jednopodlažná päťpriestorová ľudová stavba na pôdoryse písmena L z prvej tretiny 19. storočia.[6] V roku 1848 tu sídlila Slovenská národná rada, ktorá organizovala boj Slovákov proti maďarizačnej politike. Dnes je múzeom Slovenských národných rád ako špecializovaná organizačná jednotka Slovenského národného múzea v Bratislave. Na pamätnej tabuli umiestnenej na tejto NKP je text M. Dohnányho z roku 1850: "V dome výbornej pani Koléničky založil sa prvý hlavný stan národných bojovníkov na Slovensku. Tu zasadali, bývali prvé hlasy a vodcovia povstania slovenského. Tu sa prijímali vyslanstvá okolitých obcí, vydávali rozkazy pod pečaťou a podpisom Slovenskej národnej rady. Stadiaľto sa rozprestierali príhlasy ku slovenskému národu. A tu sľubovali pokánie hriešnici a zradcovia národa slovenského".

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Amfiteáter Trnovce

Je charakteristická svojim kopaničiarskym nárečím, ktoré tak trochu pozabúda na mäkčene a ô. K charakteristikám Myjavy a vôbec celej kopaničiarskej oblasti patrí dominantné postavenie evanjelickej cirkvi a. v., čo je dedičstvom a tradícou Myjavy, Starej Turej, Brezovej pod Bradlom a okolitého kopaničiarskeho kraja.

Myjava je prezývaná aj „Metropola pod slamou“ podľa rovnomenného románu spisovateľky Zuzky Zgurišky. V časti Turá Lúka sa nachádza Gazdovský dvor, kde sa nachádza stála expozícia typickej kopaničiarskej usadlosti z konca 19. storočia.

Ľudová hudba má 8 členov. Zastúpenie má samozrejme aj staršia a mladšia generácia v súboroch Detský folklórny súbor Kopaničiarik a Folklórny súbor KOPA.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeum Slovenských národných rád bolo otvorené v roku 1968 pri príležitosti 120. výročia vzniku I. SNR, ktorá v revolučných rokoch 1848 – 49 po prvý raz zasadala práve na Myjave, a to v dome vdovy Anny Kolényiovej. Tento pôvodný dom bol zrekonštruovaný a napojený na nový pavilón podľa projektu Ing. arch. M. Kusého. Tým vznikla zaujímavá symbióza novej a starej architektúry. V átriu múzea sa nachádza súsošie K. Patakyovej Národ zobúdzajúci sa z poroby, vysoký bronzový reliéf R. Pribiša V čase poroby, bronzová plastika J. Kostku Väzba rokov a plastika Š. Belohradského Slovenská lipa. Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou.

Múzeum sa zameriava na dokumentáciu histórie jednotlivých Slovenských národných rád, ich činnosti, predstaviteľov a ďalších osobností slovenského národa až po dokumentáciu súčasnej NR SR ako najvyššieho reprezentatívneho zákonodarného a štátoprávneho orgánu. Popri tejto špecializácii zabezpečuje aj dokumentáciu dejín podbradlansko-podjavorinského regiónu. K problematike dejín SNR sa viaže aj zbierkový fond múzea a je jej venovaná aj hlavná expozícia múzea. Je umiestnená v dostavanom pavilóne pri dome Anny Kolényiovej, kde 19. septembra 1848 po prvý raz zasadala I. Slovenská národná rada. Okrem stálej expozície ku ktorej patrí aj expozične stvárnený pôvodný Dom Anny Kolényiovej sa tiež múzeum prezentuje príťažlivými krátkodobými výstavami. Múzeum svojou expozíciu „Múzeum M. R. Štefánika v Košariskách“ prezentuje život a dielo generála Dr. Milana Rastislava Štefánika.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Myjavská Cimbalovka vznikla v roku 1992 z bývalých členov ľudovej hudby folklórneho súboru Kopaničiar z Myjavy. Základ repertoáru tohoto hudobného telesa tvoria piesne z rázovitého Kopaničiarskeho kraja, Moravsko-slovenského pomedzia, ale i ľudové piesne tanečného charakteru, skladby z oblasti vážnej hudby a piesne z iných regiónov Slovenska. Ľudová hudba sa zúčastňuje domácich i zahraničných podujatí (Nemecko, Švajčiarsko, Taliansko, Česko atď.).

Folklórny súbor Kopaničiar je dlhoročným šíriteľom a uchovávateľom krásnych tradícií myjavského folklóru, ktorý sa prejavuje svojimi charakteristickými temperamentnými znakmi. Tanečný prejav súboru je typicky rytmický a veľmi náročný. Súborová základňa pozostáva z troch zložiek: tanečnej, speváckej a hudobnej. V tomto súbore sa počas jeho existencie vystriedali stovky členov a v súčasnosti ma približne 30 členov, z toho ľudová hudba má 8 členov. Zastúpenie má samozrejme aj staršia a mladšia generácia v súboroch detský folklórny súbor Kopaničiarik a folklórny súbor KOPA.

Kapela Street Spirit – punkrock.

Podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Súsošie Zbratanie
  • Vysoký bronzový reliéf V čase poroby od akademického sochára R. Pribiša
  • Súsošie Národ zobúdzajúci sa z poroby je od K. Patakyovej
  • Plastika Väzba rokov od J. Kostku v átriu vonkajšieho nádvoria pred Múzeom SNR
  • Pamätná tabuľa venovaná národnému buditeľovi učiteľovi M. Šimonovičovi je na dome, v ktorom žil a umrel.
  • Pomník M. Šimonoviča (otca Z. Zgurišky) na Hornom cintoríne. Autorom je akakedemický sochár R. Březa.
  • Pamätník generála M. R. Štefánika
  • Pamätník SNP na Námestí M. R. Štefánika.
  • Pamätná tabuľa s textom Daniela Krmana ml. o vzniku Myjavy nad bočným vchodom do rímskokatolíckeho kostola. Pamätník tvorí busta s tabuľou textu jeho poslednej vôle.
  • Pamätník obetiam 1. svetovej vojny je v Turej Lúke.
  • Súsošie Zbratanie od akademického sochára Š. Belohradského, venovaný obetiam 2. svet. vojny. Nachádza sa v centre mesta.
  • Pamätná tabuľa Milana Marečeka, básnik, na ulici ktorá nesie jeho meno.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi dominujúce znaky Myjavy a jej okolia patrí tiež folklór a tradične „Myjavské folklórne slávnosti“ konané v mesiaci jún, a taktiež výroba skvelej domácej slivovice.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločenský dom

Medzi ubytovacie zariadenia v meste patrí už dlhoročne v prevádzke penzión Spoločenský dom, ktorý ponúka zrekonštruované izby a apartmány, Hotel Štefánik alebo Penzión Rosy. Takisto je k dispozícii možnosť ubytovania sa v Gazdovskom dvore v časti mesta Turá Lúka.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

  • PKO Trnovce
PKO Trnovce

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V školskom roku 2007/2008 boli v meste Myjava v prevádzke 4 materské školy ktoré navštevovalo v 16 triedach 326 detí. Priamo v meste sa nachádzajú 2 základné školy s 1 201 žiakmi v 53 triedach. Jedna je s rozšírením vyučovaním cudzích jazykov a druhá so športovými triedami. V časti Turá Lúka sa nachádza ďalšia základná škola v jednej budove spolu s materskou školou. Počet detí v materskej škole sa za posledných 5 rokov znížil o 30,3 %, počet žiakov v základnej škole sa znížil o 24,3 %. Niektoré zariadenia školskej infraštruktúry sú v zlom technickom stave, dôsledkom čoho fungovanie týchto zariadení sprevádzajú vysoké náklady na prevádzku. Vzhľadom na neustály pokles počtu detí a žiakov tento fakt spôsobuje neustály tlak na racionalizáciu siete základných a materských škôl. Okrem tohto problému je pomerne vysoká i morálna a fyzická zastaranosť technických zariadení a nedostatok moderných technológií, ktoré sú potrebné vo vyučovacom procese. V meste Myjava sa nachádza i špeciálna základná škola.

Sieť materských a základných škôl dopĺňa Základná umelecká škola s hudobným, výtvarným a literárnym odborom a Centrum voľného času s rôznymi záujmovými krúžkami.

Stredné školstvo v meste vykazuje nízku efektívnosť vzdelávacieho systému, ktorý nedokáže flexibilne reagovať na potreby trhu práce, aj preto došlo po roku 2000 k niekoľkým spájaniam stredných škol pod jednu organizáciu. V meste je zriadené gymnázium a stredná priemyselná škola, ktorá je nástupnickou organizáciou iných, zrušených stredných odborných škôl a učilíšť.

Zoznam škôl v meste:[7][upraviť | upraviť zdroj]

ZŠ Myjava na Štúrovej ul. 18

Materské školy:

  • Materská škola Hoštáky 12
  • Materská škola Bradáčova 30
  • Materská škola SNP 1

Základné školy:

  • ZŠ Myjava, Viestova 1
  • ZŠ Myjava, Štúrova 18
  • ZŠ s MŠ, Turá Lúka 103
  • Základná umelecká škola, Partizánska 17
  • Špeciálna základná škola, Továrenská 68

Stredné školy:

  • Gymnázium Myjava, Jablonská 5
  • Stredná priemyselná škola Myjava, SNP 8
    • Združená stredná škola je bývalá škola v Myjave, ktorá existovala od roku 2004 zložením zo Združenej strednej školy poľnohospodárskej a Stredného odborného učilišťa strojárskeho[8], ktoré mali dlhoročnú tradíciu za socializmu. Neskôr bola škola premenovaná na Strednú odbornú školu, od roku 2013 je už súčasťou SPŠ.[9]

Zdravotníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Nemocnica s poliklinikou Myjava (NsP) bola vybudovaná v roku 1954. Od 1. októbra 2002 získala nemocnica od ministra zdravotníctva štatút „nemocnice s poliklinikou II. typu“ a od 1. januára 2003 prešla zriaďovateľská funkcia nemocnice z ministerstva zdravotníctva na Trenčiansky samosprávny kraj. Nemocnica je jediným komplexným zdravotníckym zariadením v juhozápadnej časti Trenčianskeho kraja. V dvoch poliklinických pavilónoch sídlia ambulancie praktických lekárov a odborných lekárov. V hlavnej budove je sústredených 8 lôžkových oddelení s kapacitou 210 lôžok, ktoré poskytujú pre pacientov zdravotnú starostlivosť na jedno, dvoj a trojlôžkových izbách. Má dobudované pracoviská spoločných vyšetrovacích a liečebných lôžok. K dispozícii je záchranná zdravotná služba s nepretržitou prevádzkou. V areáli nemocnice je pristávacia plocha pre leteckú záchrannú službu. Dialyzačné stredisko, verejná lekáreň a viaceré súkromné ambulancie dopĺňajú komplexné zdravotnícke služby.

V súčasnosti Nemocnica s poliklinikou Myjava ako príspevková organizácia je právnickou osobou, ktorá je na rozpočet VÚC zapojená príspevkom. Hlavná činnosť NsP je zameraná na plnenie úloh v oblasti preventívno-liečebnej starostlivosti v nasledovnom rozsahu: ústavná zdravotná starostlivosť, ambulantná starostlivosť – primárna a špecializovaná, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky a záchranná zdravotná služba.

Dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov mesta ďalej zabezpečuje 40 samostatných ambulancií, z toho 4 ambulancie praktického lekára pre deti, 5 pre dospelých, 9 stomatologických ambulancií, 2 gynekologické a 15 ambulancií lekára špecialistu taktiež tu je aj pracovisko počítačovej tomografie. Pre obyvateľov je k dispozícii sieť 5 lekární.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Železničný viadukt

Mesto svojou polohou je komunikačne prepojené na severno-južný dopravný koridor juhozápadného Slovenska. Cestnú sieť na území mesta tvoria cesty II. triedy č. 581 a č. 499, ktorá je spojnicou do Česka s dĺžkou 10,1 km a cesty III. triedy a miestne komunikácie s dĺžkou 27,57 km.

Nachádzajú sa tú dve autobusové stanice – hlavná autobusová stanica a Jednota. Verejná doprava je zabezpečovaná SAD Trnava, a.s. a SAD Trenčín, a.s. Mestskú hromadnú dopravu v Myjave zabezpečuje SAD Trenčín, prevádzkareň Nové Mesto nad Váhom, ktorá poskytuje svoje služby prostredníctvom autobusov.

Cez mesto prechádza aj železničná trať č. 121, ktorá spája Nové Mesto nad Váhom s Veselím nad Moravou a okolité kopaničiarske obce.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci Trenčianskeho kraja plní funkciu terciárneho centra zabezpečujúceho vyššiu a špecifickú obslužnú infraštruktúru pre obyvateľov všetkých obcí okresu Myjava.

Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Elektrická energia, plyn a teplo[upraviť | upraviť zdroj]

Myjava je zásobovaná elektrickou energiou z transformovne RZ 110/220 kV s inštalovaným výkonom 2x25 MVA, ktorá je vybudovaná na okraji extravilánu. Na nadradený systém 110 kV je transormovňa prepojená linkami č. 8825 Senica – Myjava a č. 8501 Myjava – Nové Mesto nad Váhom. Mesto je napojené 22 kV linkami vzdušnými a káblovými, na ktoré sú napojené stožiarové a murované trafostanice VN/NN.

V súčasnosti sa v meste na verejné osvetlenie využívajú úsporné žiarivkové svietidlá, ktoré sú umiestnené na podperných bodoch vzdušnej sekundárnej siete.

Mesto je tiež zásobované zemným plynom. Podľa SODB v roku 2001 bolo na plyn zo siete napojených 83,88 % trvale obývaných bytov. Cez riešené územie prechádzajú vysokotlakové plynovody Nové Mesto nad Váhom – Liešte a Senica – Myjava, na ktoré je mesto napojené cez dve regulačné stanice.

Územie mesta je zásobované teplom decentralizovaným spôsobom. Bytová zástavba a väčšie areály v meste sú zásobované teplom z 15 vlastných okrskových, resp. blokových kotolní, rodinné domy sú vykurované vlastnými kotlami zemným plynom alebo lokálnymi vyhrievacími telesami.

Telekomunikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto má vybudovanú verejnú telekomunikačnú sieť, ktorej správcom je Slovenské telekomunikácie a.s.. V roku 2005 bolo pripojených na túto sieť 2 679 hlavných telefónnych staníc, z toho 2 054 bolo bytových, čo predstavuje 50,4 % v rámci okresu Myjava. Oproti roku 2004 bol zaznamenaný pokles o 80 hlavných telefónnych staníc (ŠUSR). Okrem toho je mesto pokryté signálom mobilných operátorov Orange Slovensko, a.s., T – Mobile, a.s. a O2 Telefonica. Mestom je vedený diaľkový OPTO kábel.

Vodné hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Zásobovanie pitnou vodou je riešené dvoma verejnými vodovodmi. Pitná voda je do mesta privádzaná zo skupinového vodovodu zo zdroju Fajnory o výdatnosti 100 l.s-1 a z dvoch zdrojov s čerpacími stanicami Stanovisko a Mosnáci. Ich výdatnosť je 5 l.s-1. Voda je dopravovaná do vodojemu v lokalite Smrtiaca o kapacite 2 000 m³. Na tento vodojem je ešte napojený jeden vodojem o kapacite 500 m³ v lokalite Dolná Štvrť. Zo severu je do mesta privádzaná voda zo skupinového vodovodu zo zdroja Čachtice o výdatnosti 160 l.s-1, odkiaľ je dopravovaná do vodojemu o kapacite 800 m³ v lokalite Horný pasienok. Celková kapacita vodojemov je 3 300 m³, ktoré sú navzájom prepojené vodovodným potrubím DN 250 mm. V roku 2005 bola spotreba pitnej vody v meste Myjava 796 tisíc m3, z toho domácnosti spotrebovali 393 tisíc m3.

Mesto má vybudovanú verejnú kanalizačnú sieť. Odvádzanie a čistenie odpadových, splaškových vôd je riešené čistiarňou odpadových vôd pod mestskou časťou Turá Lúka v najnižšej časti na brehu rieky Myjava, kde je aj čistiareň vybudovaná. Vyčistené odpadové vody z čistiarne sú vypúšťané do rieky Myjava. Množstvo vypúšťaných splaškových vôd do kanalizácie korešponduje s množstvom odobratej pitnej vody.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Epicentrom športového diania na Myjave je viacúčelový športový areál, v ktorom sa nachádzajú: letné kúpalisko, krytá plaváreň s výukovým bazénom, futbalový štadión (areál futbal. klubu), futbalové ihrisko (škvára, tráva + tribúna), zimný štadión s umelou ľadovou plochou, mestská športová hala, malá športová hala, sauna, solárium, fittnescentrum, kolkáreň a biliardový klub. Myjava má svoj mestský športový klub TJ Spartak Myjava. V súčasnosti sa TJ Spartak Myjava delí na tieto športové kluby: Basketbalový oddiel SPARTAK Myjava – Futbalový klub TJ 1920 Spartak Myjava, Volejbalový oddiel SPARTAK Myjava, šachový oddiel (3.liga) – (skup. Trenčiansky región), RT VŠ (rekreačná telovýchova, cvičenia, aerobic, tanec), stolnotenisový oddiel, Karate klub Seigokan Myjava, KARATE TJ, Klub slovenských turistov pri TJ SPARTAK Myjava pešia turistika a cykloturistika – turistický oddiel Myjava. Biele Karpaty poskytujú dobré podmienky na lyžiarsku turistiku a to hlavne na svahoch hlavného hrebeňa. Zjazdové lyžovanie je sústredené do dvoch veľkých lyžiarskych stredísk na Veľkej Javorine a v rekreačnom stredisku Stará Myjava s umelým zasnežovaním a možnosťou nočného lyžovania. V letných mesiacoch je tu možnosť oddychu v podobe osvieženia sa vo vodnej nádrži Stará Myjava. Terén je vhodný aj na beh na lyžiach. Trasy sú totožné s letnými turistickými trasami. Bežecké trate nie sú upravované, ale v zime je urobená stopa po hlavnom hrebeni až po železničnú stanicu Vrbovce. V okolí Myjavy je viacero prevádzok agroturistiky s možnosťou jazdy na koni.

Dnes sa Spartak Myjava nachádza v najvyššej futbalovej lige mužov (Fortuna liga) a bojuje s mužstvami z miest ako napríklad Bratislava, Košice, Žilina či Trenčín. Mužstvá juniorských družstiev sú zárukou pokračovania myjavského futbalu. Mladší a Starší žiaci hrajú I. ligu, Mladší dorast, ako aj Starší dorast hrajú v II. lige.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Adresár škôl [online]. myjava.sk, [cit. 2016-11-25]. Dostupné online. Archivované 2016-11-26 z originálu.
  8. HOLIČ, Libor. Združená stredná škola Myjava - História školy [online]. 2005, [cit. 2016-11-25]. Dostupné online.
  9. Stredná priemyselná škola Myjava - história školy [online]. spsmyj.edupage.sk, [cit. 2016-11-25]. Dostupné online.
  10. Oľga Sýkorová | Slovenské národné divadlo [online]. [Cit. 2024-01-13]. Dostupné online.
  11. WWW.COSMOTRON.SK, IPAC: Cosmotron Slovakia, s r o-; ÚSTAV, Slovenský filmový. Sýkorová, Oľga, 1918-1976 [online]. www.skcinema.sk, [cit. 2024-01-13]. Dostupné online.
  12. Odkazy na zaujímavé linky Archivované 2015-07-20 na Wayback Machine „Webová stránka partnerskej obce Jánošík v Srbsku“

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]