Mária Alžbeta Habsbursko-lotrinská

	Mária Alžbeta Habsbursko-lotrinská
	Rakúska arcivojvodkyňa
Panovanie
Dynastia	Habsbursko-lotrinská dynastia
Biografické údaje
Narodenie	13. august 1743; Viedeň, Rakúsko
Úmrtie	22. september 1808 (65 rokov); Linec, Rakúsko
Rodina
Otec	František I. Lotrinský
Matka	Mária Terézia
Odkazy
	Mária Alžbeta Habsbursko-lotrinská; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Mária Alžbeta Habsbursko-lotrinská (* 13. august 1743 – † 22. september 1808) bola ako dcéra rakúskej panovníčky Márie Terézie a jej manžela, Františka I. Lotrinského, rakúskou arcivojvodkyňou. Bola považovaná za najkrajšiu dcéru Márie Terézie, čo chcela jej matka využiť pri sobášnej politike. Tak ako jej staršia sestra Mária Anna, ani Mária Alžbeta sa nikdy nevydala a po matkinej smrti sa stala opátkou v Ústave šľachtičných v Innsbrucku.

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Alžbeta sa narodila 13. augusta 1743 ako piata dcéra a šieste dieťa kráľovského páru. Bola pokrstená ako Mária Alžbeta Jozefa Johana Antónia Habsbursko-lotrinská.

Výchova a vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Alžbeta vyrastala v detskej časti paláca s ostatnými súrodencami. Mala k dispozícií svoje vlastné služobníctvo a na jej výchovu dozerala vychovávateľka. Výchova detí na cisárskom dvore podliehala prísnym pravidlám, ktoré stanovovala samotná Mária Terézia. Tá dbala najmä na správnu stravu, hygienu a dostatočný pohyb.

Mária Alžbeta sa štúdiu a vzdelaniu veľmi nevenovala. Vystriedalo sa u nej niekoľko vychovávateliek, ktorými boli grófky Belruptová, Heisterová, Erdödyová, a dokonca aj jeden vychovávateľ, gróf František Norbert Trauttmanndorf.

Sobášna politika[upraviť | upraviť zdroj]

Rovnako ako všetci jej súrodenci, aj Mária Alžbeta sa mala stať obeťou sobášnej politiky svojej matky. Uchádzal sa o ňu napríklad poľský kráľ Stanislav II. August Poniatowski, ale aj vojvoda Benedetto Maria, ktorý bol synom Karola Emanuela I. Sardínsko-piemontského.

Choroba a vstup do kláštora[upraviť | upraviť zdroj]

15. augusta 1767 zomrela jej sestra, Mária Jozefa, na kiahne. Mala sa vydávať za neapolsko-sicílskeho kráľa Ferdinanda I.. Krátko na to ochorela aj samotná Mária Alžbeta, ktorá dokonca dostala 29. októbra toho istého roku posledné pomazanie. Nakoniec sa jej však podarilo uzdraviť, no po chorobe zostala jej tvár pokrytá jazvami. To bol dôvod, prečo sa nikdy nevydala. Jej jedinou možnosťou bolo vstúpiť do kláštora. Tak sa nakoniec stala opátkou v Ústave šľachtičných v Innsbrucku.