Náboženské spory o knihách Harry Potter

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hrad Rokfort v zábavnom parku Universal Orlando na Floride, USA

Náboženské spory o sérií kníh Harry Potter od J. K. Rowlingovej vznikli kvôli obvineniam, že príbeh obsahuje okultný alebo satanistický podtext. Postavili sa proti nej mnohí protestanti, katolíci a ortodoxní kresťania, ako aj niektorí šiitski a sunnitskí moslimovia.

Reakcie na tieto obvinenia pochádzajú z viacerých kruhov. Podľa zástancov ságy má Harry Potter s okultizmom spoločné len veľmi málo, a vychádza skôr z rozprávok ako sú Popoluška či Snehulienka, alebo z diel C.S. Lewisa a J.R.R. Tolkiena, autorov známych svojimi fantastickými románmi silne poznačenými kresťanstvom. Ďalším názorom je, že dielo vôbec neodkazuje na akékoľvek konkrétne náboženstvo, a tak sa ho netýkajú žiadne náboženské debaty. Každopádne sa autorka J. K. Rowlingová považuje za kresťanku, a na viditeľné prepojenia s kresťanstvom býva poukazované v poslednej knihe série - Harry Potter a Dary smrti.

V Spojených Štátoch vyústili žiadosti o zákaz kníh do verejných právnych výziev, ktoré sa často odvolávali na skutočnosť, že čarodejníctvo je štátom považované za náboženstvo, a prítomnosť týchto kníh na pôde verejných škôl porušuje odluku cirkvi od štátu. Odmietavo sa postavili aj ortodoxné cirkvi v Bulharsku a Grécku a kritické stanovisko vyjadrili tiež predstavitelia a spisovatelia katolíckej viery. Knihy boli zakázané v súkromných školách Spojených Arabských Emirátov a kritizované vládne-riadenou tlačou v Iráne.

Nie všetky náboženské odozvy na Harryho Pottera však boli negatívne. Ako poznamenáva Rowlingová: "Najmenej toľko, ako boli knihy z teologického hľadiska napádané, boli aj vyzdvihované a prinášané do kazateľníc - čo je pre mňa najzaujímavejšie – niekoľkými odlišnými vierovyznaniami."

Kresťanský pohľad[upraviť | upraviť zdroj]

Evanjelický[upraviť | upraviť zdroj]

Mnoho kritiky pochádza z kresťanských evanjelických hnutí, najmä tých so sklonmi k fundamentalizmu – s presvedčením, že údajná pohanská tématika je nebezpečná pre deti. Paul Hetrick, hovorca americkej evanjelickej organizácie Focus On The Family zdôvodňuje opozíciu voči knihám: "Obsahujú síce nejaké hodnotné výklady lásky, odvahy a konečného víťazstva dobra nad zlom; avšak tieto pozitívne posolstvá sú zaobalené čarodejníctvom skrz ktoré sú podávané, a ktoré je priamo odsúdené v Písme.“ V tomto duchu bolo dielo Harry Potter objektom minimálne troch upaľovaní kníh. Rovnakými argumentami pokračovali Chick Publications, keď v r. 2002 vytvorili komiks „Nervózna čarodejnica“ (“The Nervous Witch”), v ktorom bolo vyhlásené, že „knihy o Potterovi otvárajú bránu, ktorá privedie nespočetné milióny detí do pekla.“ V r. 2007, Jacqui Komschlies napísal v časopise Christianity Today článok porovnávajúci Harryho Pottera k jedu na potkany zmiešanému s pomarančovou malinovkou. „Vyberáme z nášho sveta niečo vražedné, a používame to na čosi, čo niektorí nazývajú 'čisto literárnym prostriedkom'.”

Medzi kresťanskými fundamentalistami je bežné tvrdenie, že Harry Potter predstavuje náboženstvo Wicca, a jeho čítanie v štátnych školách je v rozpore s Odlúčením cirkvi od štátu v Spojených Štátoch. Školská advokátka Victoria Sweeny vo svojej reakcii na súdny prípad Laury Mallory povedala, že ak by mali zo škôl vymiznúť všetky knihy obsahujúce čarodejnice, museli by zakázať Macbeth a Popolušku.

Jeremiah Films, kresťanská spoločnosť zaoberajúca sa výrobou videí známa hlavne zverejnením Clintonových kroník vydala DVD s názvom Harry Potter: Witchcraft Repackaged (Novozabalené čarodejníctvo), v ktorom sa uvádza: „V Harryho svete, pitie zvieracej krvi dáva silu, diabolská ľudská obeť a Harryho mocná krv nesie nový život, posadnutie diablom nie je nebezpečné, a veci ako prechádzanie ohňom, kontakt s mŕtvymi, rozhovory s prízrakmi a inými vo svete duchov, a ďalšie veci, sú normálne a prijateľné.“

V r. 2001 evanjelický novinár Richard Abanes, ktorý napísal niekoľko titulov argumentujúcich proti novým náboženstvám ako Mormónstvo, vydal polemický text v štýle podobnom spomínanému videu - Harry Potter and the Bible: The Menace Behind the Magic (Harry Potter a Biblia: Hrozba v pozadí mágie). V neskorších úpravách tu začlenil aj kontrasty medzi Harry Potterom a knihami C. S. Lewisa a J. R. R. Tolkiena, ktoré očividnejšie vychádzajú z kresťanstva. Abanes v rozhovore pre CBN.com povedal: „Jeden z najjednoduchších spôsobov ako zistiť, či je vo fantastickej knihe alebo filme svet skutočnej mágie, je otázka: Mohlo by moje dieťa nájsť v knižnici či kníhkupectve informácie, ktoré mu umožnia zopakovať to, čo vidia vo filme či knihe? Keď sa pozriete na mágiu a fantáziu príbehov Narnia alebo Pán Prsteňov, vidíte že nie je skutočná. Nemôžete ju napodobniť. V Harry Potterovi však nájdete zmienky o astrológií, jasnovidectve a numerológií. Bez problémov si o nich v knižnici či obchode môžete zohnať knihy, a začať tieto veci skúmať a praktizovať.“

Spory inšpirovali najmenej dve internetové fámy: V r. 2001 publikovali americké satirické noviny The Onion článok s názvom „Harry Potter rozdúchava satanizmus medzi deťmi“, ktorý hovorí, že „popredný kňaz satanizmu“ opísal Harry Pottera ako „pre nás úplný dar z nebies“. Článok bol použitý v reťazovom liste rozposielanom medzi kresťanmi ako „dôkaz“ ich názorov. Ďalší rok zverejnili v National Post podobne parodický článok v satirickom stĺpečku Post Mortem, v ktorom sa píše „Rowlingová – alebo čo by sa jej už odteraz malo pripisovať, Pani J. K. Satan - povedala, že ako jedného sivého dňa sedela v kaviarni, uvažujúc nad svojím prázdnym a nezmyselným životom, dostala nápad. „Darujem seba – svoje telo a dušu – Temnému Pánovi. Za odmenu dostanem nesmierne bohatstvo a moc nad úbohými a slabými ľuďmi sveta. A stalo sa!“ Tento článok sa takisto dostal do reťazových listov, a na webe bol predkladaný ako „pravda“.

V roku 2009 tvrdil bývalý tvorca prejavov prezidenta Georga Busha, Matt Latimer, že počas Bushovej administratívy „ľudia v Bielom dome“ odmietli udeliť Rowlingovej Prezidentskú Medailu Slobody, pretože jej knihy „podnecujú čarodejníctvo“.

Aj keď existujú evanjelickí kresťania, ktorí považujú Harryho Pottera za prepojenie so satanizmom, podľa prieskumov je tento názor zastávaný len menšinou. Sedem percent Američanov ktorí o knihách počuli k nim má negatívne stanovisko, 52 % má na ne pozitívny názor a zvyšných 41% je nerozhodných. Na porovnanie je 33% Američanov identifikovaných ako evanjelikov a 39% ľudí doslovne verí Biblii. V r. 2001 cirkev Alamogordo Christ Community Church v Novom Mexiku spálila stovky kópií kníh Harryho Pottera. Jack Brock, vedúci cirkvi, povedal, že tieto knihy sú ohavnosťou, pretože inšpirujú deti k študovaniu temnej mágie. Spolu so svojimi zástancami priznal, že žiadnu z kníh nikdy nečítal. Venezuelský vedec Ferando Baez v štúdií o histórií cenzúry a ničení kníh hovorí: „Je viac spôsobov ako zničiť knihu; po odmietnutí povolenia na pálenie kníh mestom, Reverend Douglas Taylor v Lewistone, Maine, zvolal niekoľko každoročných zhromaždení, na ktorých strihal knihy Harryho Pottera nožnicami.“

Niektorí evanjelici vyjadrili knihám podporu: evanjelická autorka Connie Neal vo svojich knihách hovorí, že knihy Harry Potter kážu kresťanské hodnoty a dali by sa použiť pri výchove ku kresťanským princípom. Mike Hertenstein z časopisu Cornerstone v jednom článku používa výraz Muklovia, označujúci v knihách nečarodejníkov, na popísanie kresťanov bez predstavivosti. Christianity Today v januári 2000 publikovali editoriál vyzdvihujúci dielo ako „Knihu Cností“, v ktorom potvrdzujú, že „ i keď je moderné čarodejníctvo vskutku zavádzajúce vábivé falošné náboženstvo, pred ktorým musíme naše deti chrániť“, nereprezentujú ho knihy o Potterovi, ktoré predkladajú „úžasné príklady súcitu, vernosti, odvahy, priateľstva a dokonca sebaobetovania“. Príslušník Talianskeho Metodizmu Peter Ciaccio analyzoval vzťah medzi Rowlingovej dielom a kresťanskou teológiou s tvrdením, že Harry Potter je pozitívnym výsledkom spojenia židovsko-kresťanskej tradície s ďalšími dôležitými zložkami západného kultúrneho dedičstva (hlavne keltskými, severskými a klasickými).

Katolícky[upraviť | upraviť zdroj]

Katolícka cirkev nezaujala ku knihám žiadne oficiálne stanovisko, ale mnohí katolíci, vrátane predstaviteľov Rímskej kúrie, cirkevnej hierarchie a iných oficiálnych orgánov prezentovala na vec rôzne pohľady.

Začiatkom r. 2001 arcibickup v Sydney George Pell o knihách príležitostne písal vo svojom pravidelnom stĺpci v The Sunday Telegraph, kde im vyjadril pochvalu za zobrazovanie hodnôt „hlboko spätých s kresťanstvom“. Vo svojej knihe Be Not Afraid ocenil knihy ako oplývajúce „veľkou dávkou morálnej pravdy“ a predstavujúce „dobrú niť“.

V r. 2003 Otec Peter Fleetwood, kňaz pôsobiaci v Pápežskej rade pre kultúru, knihy podporil komentárom na tlačovej konferencii oznamujúcej vydanie Jesus Christ the Bearer of the Water of Life – A Christian reflection on the „New Age“. Ako odpoveď na otázku, či sa má na mágiu prezentovanú v Harry Potterovi pozerať v rovnakom svetle ako na hnutia New Age, pred ktorými v dokumente varuje, povedal: „Ak som správne pochopil úmysly autorky Harryho Pottera, tak tieto knihy pomáhajú deťom rozlišovať medzi dobrom a zlom. A je v tom veľmi zrozumiteľná.“ Dodal, že Rowlingová je „kresťanka presvedčením, spôsobom života, a dokonca štýlom písania.“ Tieto slová poňali médiá ako schválenie kníh od katolíckej cirkvi, s rozšírením aj od vtedajšieho pápeža Jána Pavla II., hoci žiaden dôkaz nehovorí o tom, žeby pápež knihy oficiálne schválil.

Taktiež v r. 2003 prefekt Kongregácie pre náuku viery, kardinál Joseph Ratzinger – ktorý sa neskôr stal pápežom Benediktom XVI.. - dostal od nemeckej autorky rukopis knihy kritizujúcej Harryho Pottera. V súkromnom liste jej vyjadril poďakovanie: „Je dobré, že osvetľujete pre ľudí knihy Harryho Pottera, pretože nepatrne a nepovšimnute zvádzajú a hlboko narušujú kresťanstvo v duši pred tým, ako stihne správne dospieť.“ Tiež jej odporučil zaslať kópiu knihy Fleetwoodovi v Rade ore kultúru. V ďalšom liste jej dal zvolenie na zverejnenie prvého listu. Kvôli týmto listom od Ratzingera spred jej zvolenia sa predpokladá, že pápež mal voči ságe Harry Potter negatívny postoj [1].

Kritika tiež pochádza od jedného z oficiálnych exorcistov rímskej archidiecézy, otca Gabriela Amortha, ktorí verí, že „za Harry Potterom sa skrýva znamenie pána temnoty, diabla.“ Ďalej pre Daily Mail povedal, že knihy falošne rozlišujú medzi bielou a čiernou mágiou, zatiaľ čo v skutočnosti medzi nimi rozdiel neexistuje; „pretože z mágie vždy vyvstane diabol.“ Podľa Amortha môžu mať knihy nepriaznivý vplyv na deti, vzbudujúc v nich záujem o okultizmus.

Pred vydaním knihy Harry Potter a Polovičný princ v r. 2005, Peter Fleetwood, v tom čase slúžiaci na Biskupskej konferencii, poskytol rozhovor Vatikánskemu rádiu. V ňom znovu obhajoval pozitívny názor na knihy a uviedol, že listy kardinála Ratzingera mohli napísať členovia kongregácie s podpisom prefekta. Okrem toho povedal, že jeho a Amorthove názory sú len konfliktnými osobnými postojmi medzi kňazmi.

Filmové adaptácie ohodnotila Konferencia katolíckych biskupov Spojených štátov pre film a vysielanie známkami „A-II“ alebo „A-III“, čo znamená, že ich obsah nie je považovaný za morálne neprístojný. Biskupská konferencia označila film Harry Potter a Väzeň z Azkabanu za jeden z 10 najlepších filmov roku 2004, a Harry Potter a Dary smrti časť 1 za jeden z najlepších filmov roku 2010.

Vatikánske noviny L'Osservatore Romano venovali rozprave o tejto veci celú stránku vydania zo 14. - 15. januára 2008. Esejista Paolo Gulisano tvrdil, že príbehy Harryho Pottera nesú lekcie lásky a seba-obety, ale profesor Edoardo Rialti opísal Harryho Pottera ako „zlý typ hrdinu“, a povedal, že „napriek niekoľkým pozitívnym hodnotám, ktoré sa dajú v knihách nájsť, je základom príbehu myšlienka, že čarodejníctvo je pozitívne a násilná manipulácia vecí a ľudí vďaka poznaniu okultného je výsadou vybraných vyvolených: účel svätí prostriedky, pretože vybraní zasvätenci, intelektuáli, vedia ako ovládať temné sily a meniť ich na dobro... Toto je obrovská závažná lož, pretože je to to staré gnostické pokušenie mýliť si spásu a pravdu s tajnými znalosťami.“ V júli 2009 však L'Osservatore Romano vyzdvihovali morálku šiesteho filmu, Harry Potter a Polovičný princ tvrdiac, že vo filme je zreteľne ohraničené dobro a zlo, a je jasné, že správne je dobro, a tiež sa dá vyrozumieť, že byť na dobrej strane si niekedy vyžaduje námahu a obete. Ďalej je jasne ukázané, že „hľadanie nesmrteľnosti symbolizované Lordom Voldemortom bolo morálne nesprávne.“

Francúzsky kruh Tradicionalistických katolíkov vydal podrobnú kritickú štúdiu série Harry Potter spolu so zmienkami o démonológií s názvom Harry Potter a Rád temnoty.

Ortodoxný[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2002 vydalo predstavenstvo Gréckej ortodoxnej cirkvi v Trácií vyhlásenie, v ktorom odsudzuje knihy Harry Potter ako satanistické, „zoznamujúce ľudí so zlom, čarodejníctvom, okultizmom a démonológiou.“ Vyhlásenie tiež kritizovalo domnelé podobnosti medzi Harrym Potterom a Ježišom Kristom, tvrdiac: „Niet pochýb, že Harry bol vytvorený na obraz mladého spasiteľa. Po jeho narodení sa ho snažia zabiť, stále je obeťou nespravodlivosti, ale vždy dokáže nadprirodzene zvíťaziť a zachrániť ostatných. Zamyslime sa, kto iný […] bol nespravodlivo súdený Boh?“ V júni 2004, onedlho po tom, ako bol bulharský herec Stanislav Ianevski obsadený do úlohy Viktora Kruma vo filmovej adaptácií Harry Potter a ohnivá čaša, Bulharská ortodoxná cirkev vydala titulok na svojich oficiálnych novinách, v ktorom píše, že „mágia nie je detská hra“ a že cirkevný snem navrhol, aby sa každý štvrtok konali v kostole v Sofii špeciálne liturgie na vyliečenie ľudí postihnutých kúzlami, alebo posadnutých zlými duchmi. Po celom meste boli vyvesené pamflety s tvrdením, že keď recitujete zaklínadlo z Harryho Pottera, „je to akoby ste sa modlili k zlu“, a že „Boh nenávidí mágiu“.

Ruský ortodoxný diakon Andrei Kuraev však vo svojej knihe z r. 2003 Harry Potter v cirkvi: Medzi vykázaním a úsmevom obhajuje názor, že knihy nie sú nebezpečné. Medzi jeho argumenty patria: podobnosť medzi Harry Potterom, tradičnými rozprávkami a literárnou klasikou ako Ílias, ktoré nikto nenazýva „satanistické“; ďalej rozdiely medzi mágiou v príbehoch a skutočnými okultnými praktikami; a zahrnutie kresťanských hodnôt ako pokora, láska, obetovanie, a výber správneho pred ľahkým. Cituje ďalších významných ortodoxných kňazov a cirkevných predstaviteľov ako M. Kozlova a S. Pravdoliubova, ktorí jeho názor podporujú.

Americký ortodoxný kresťan a spisovateľ John Granger analyzoval knihy v pozitívnom svetle. Obhajoval ich v knihe „Hľadanie Boha v Harry Potterovi“ (Looking for God in Harry Potter), kde tvrdí, že knihy nepropagujú okultizmus, pretože v nich mágia neslúži na vyvolávanie nejakého druhu démona či ducha. Poukazuje na kritické rozlišovanie medzi druhmi mágie - dáva do protikladu mágiu invokačnú – vyvolávaciu, kde sa zvolávajú duchovia aby plnili rozkazy, a inkantačnú – 'zariekavaciu', kde pomocou vyrieknutia stanovenej frázy slov použijete silu z nešpecifikovaného zdroja. Granger hovorí, že témy lásky víťaziacej nad smrťou a rozhodnutia sa pre správnu vec namiesto ľahšej, sú naozaj v súlade s kresťanstvom, Rowlingová - predkladajúca materialistickému svetu myšlienku, že existuje aj niečo viac ako to, čo je viditeľné, robí veľkú službu pre kresťanstvo.

Anglikánsky[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2000 dekan Canterburskej katedrály odmietol povoliť v jeho kostole natáčanie filmu Harry Potter so slovami, že nie je vhodné, aby sa kresťanský kostol používal na propagovanie pohanstva. Namiesto nej s natáčaním súhlasila Gloucesterská katedrála; jej dekan, reverend Nicholas Bury, priznal, že je obdivovateľom Harryho Pottera: „Myslím si, že v týchto knihách je nádherný tradičný príbeh pre deti – a výborne napísaný. Je aj zábavný, vzrušujúci a užitočný, jednoducho ten typ príbehu, ktorý by si mali rodiny rady čítať.“ Toto rozhodnutie však podnietilo aj mnoho rozhorčených listov do miestnych novín – Gloucester Citizen. Ako hovorí jeden kaplán - „Áno, určitá nespokojnosť sa vyskytla. Zvlášť u jedného muža, zarytého evanjelika, ktorý písal a sťažoval sa, že sa nepatrí robiť také veci. Podľa mňa sa to netýkalo až tak filmu, ale skôr samotného faktu, že sa vôbec filmuje.“ Durhamská katedrála povolila natáčanie až pre dva filmy zo série.

Cantenburský arcibiskup George Carey potom pozitívne hodnotil film Harry Potter a kameň mudrcov vo svojom novoročnom posolstve na rok 2002, a označil ho za „skvelú zábavu“ a film, ktorý „kladie veľmi vážne otázky“ ohľadne morálky.

V júni 2007 vydala anglikánska cirkev 48-stranovú knihu Mixing it up with Harry Potter, v ktorej sa používajú paralely z kníh na výchovu k viere 9-13 ročných detí. Podľa jej autora, pracovníka kentskej mládeže Owena Smitha: bolo snahou vytvoriť paralely medzi udalosťami vo svete Harryho Pottera, a svetom, v ktorom sa snažia hlásať evanjelium medzi mladými ľuďmi. „Tvrdiť, ako niektorí, že tieto knihy priťahujú mladých k okultnému, sa mi javí ako zloprajnosť voči Rowlingovej, a tiež ako podceňovanie schopnosti detí a mladých rozlišovať skutočné od vymysleného.“

Islam[upraviť | upraviť zdroj]

Množstvo moslimských vedcov tvrdí, že mágia v knihách je v rozpore s moslimským učením. Duchovní predstavitelia tohto náboženstva vytvorilo niekoľko online vyhlásení (f atva), v ktorých dehonestujú Harryho Pottera ako ne-islamského.

V školách po celých Spojených arabských emirátoch boli v r. 2002 knihy Harryho Pottera zakázané. Hovorca tamojšieho ministerstva školstva sa vyjadril, že ich fantazijné a magické prvky sú v rozpore s islamskými hodnotami. Napriek zákazu v školách sa zákaz predaja kníh v arabských kníhkupectvách neplánuje.

V auguste r. 2007 polícia v Karachi v Pakistane našla a zneškodnila výbušninu umiestnenú v aute pri nákupnom centre, kde sa o niekoľko hodín malo začať spustenie poslednej knihy Harryho Pottera do predaja. Následne sa uvedenie odložilo. Miestny policajt uviedol: „Nie sme si zatiaľ istí, či bola kniha cieľom útoku, ale táto spojitosť sa nedá vylúčiť.“

V Iráne sú knihy Harry Potter voľne k dispozícií, pričom sa vo vydaní z 26. júla 2007 štátom-riadených novín Kayhan (ktoré majú väzby na iránskeho najvyššieho predstaveiteľa, Ayatollaha Ali Khameneiho) objavil článok, ktorý kritizuje iránske Ministerstvo kultúry a poradenstva islamu kvôli schváleniu distribúcie kníh Harry Potter. Editorial tvrdil, že kniha „obsahuje deštruktívne slová a vety, ktoré sú v protiklade s hodnotami [Islamskej republiky]”, že letisková ochranka zlyhala, keď „dôverovala americko-britskému vydavateľovi, ktorý pracuje so sionistami, ako sú vo Warner Bros“ a že knihy sú „sionistický projekt, na ktorý sionisti míňajú miliardy dolárov“. V r. 2009 preložil Inštitút pre výskum médií Blízkeho východu (MEMRI) dokumentárny film islamskej televízie o sérií filmov Harry Potter, ktorý uvádza: „Vytváranie nových príbehov založených na mýtoch o čarodejníctve a uctievaní diabla bolo vždy nástrojom používaným súčasnými sionistami, a po ktorom znovu siahli počas posledných rokov, viditeľnejšie ako kedykoľvek predtým - pričom cielili na nevinné deti a mládež.“

Populárne vedecké stránky Muslim Matters však knihy aj filmy vnímajú pozitívne.

Judaizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Veľa prominentných rabínov opísalo knihy Harry Potter, slovami jedného z nich ako „sila k dobru“. V r. 2005 sa na Univerzite v Reading konala diskusia nad tým, či má Harry Potter „yiddishe neshama“, alebo židovskú dušu. Sir Jonathan Sacks, hlavný rabín Spoločenstva národov, tvrdí že „v spoločnosti, kde sú adolescenti predčasne dospelými, a dospelí sú trvalo adolescentmi, Harry Potter znovuvytvoril detstvo – čím dokázal, že sa nemusíte zapredať, aby ste očarili.“

Rozhodnutie uviesť v Izraeli posledný zväzok série Harryho PotteraHarry Potter a Dary smrti - o druhej hodine v sobotu ráno rozhnevalo izraelských rabínov, keďže uvedenie pripadlo na čas židovského Sabatu, kedy sú obchodné záležitosti zakázané.

Výzvy k zákazu[upraviť | upraviť zdroj]

Zahrnutie kníh do verejných a školských knižníc bolo často spochybňované kvôli ich zameraniu na mágiu, hlavne v Spojených Štátoch, kde sa umiestnili na 7. pozícií v zozname kníh najviac žiadaných o zákaz v amerických knižniciach medzi rokmi 1990 a 2000, i napriek tomu že prvýkrát boli vydané v r. 1998. V r. 1999 sa o zákaz Harryho Pottera žiadalo 23 krát v 13 štátoch. Podľa americkej asociácie knižníc (ALA) patria medzi knihy s najväčším počtom žiadostí o zákaz v 21. storočí. ALA však vo všeobecnosti udáva, že opozícia voči Harry Potterovi v Spojených štátoch slabne – v z vrchola rebríčku najspochybňovanejších kníh v amerických školách v predchádzajúcich rokoch sa od r. 2003 už nedostala medzi prvých desať. Humanistický komentátor Austin Cline tento pokles pripisuje zavedeniu možnosti „opt-out“, čím môžu rodičia svojim deťom zamedziť čítanie kníh, ktoré si neprajú.

Reakcie na kritiku[upraviť | upraviť zdroj]

Wicca[upraviť | upraviť zdroj]

Mnoho wiccanov a ďalších reagovalo na obvinenia, že Harry Potter obsahuje prvky náboženstva Wicca tým, že autori tejto kritiky si pod pojmom Wicca predstavujú spletenec viacerých rôznych spirituálnych praktík, ktoré nemajú veľa spoločného. Zdôrazňujú tiež rozdiely medzi wiccanskou mágiou, ktorá je invokačná a pochádza z moci božstiev, a mágiou zobrazenou v Harry Potterovi - čisto mechanickým používaním kúziel bez vyvolávania akýchkoľvek entít. Wiccanská recenzia na dokument Harry Potter: Witchcraft repackaged poukazovala na to, že prvky „komunikovanie s mŕtvymi a duchovným svetom, čarodejníctvo, kliatby, okultné symboly, čierna mágia a posadnutie diablom“ - citované ako dôkaz, že Harry Potter zobrazuje Wiccu – nie sú súčasťou wiccanskej viery.

Aj keď postavy v knihách občas vykonávajú veštecké praktiky ako čítanie z krištáľovej gule alebo astrológia, nie sú výnimočnou alebo ústrednou súčasťou Wiccy, a v príbehu sú vnímané s rezervou a povýšením. Profesorka veštenia je podľa spisovateľky Christine Schoeffer „zahmlená, zasnená, zarosená šarlatánka“, ktorej sa posmievajú študenti aj ostatní profesori. Vo svete Harryho Pottera, ako tvrdí Shoefferová, „celá tradícia intuitívneho veštenia ...je diskreditovaná“.

Analýza komiksu Jacka Chicka „The Nervous Witch“ (Nervózna čarodejnica) od webovej stránky religioustolerance.org uvádza, že hlavná hrdinka kričí, ako sa dostala do „Remesla“ (znamená Wicca) „Skrz knihy o Harrym Potterovi! Chceli sme mať jeho moc... a tak sme privolali duchov sprievodcov. Potom k nám prišli.“ - pričom sprevádzajúci duchovia sa nevzťahujú k čarodejníctvu v Harry Potterovi, a nevyvolávajú ich vyznávači Wiccy; patria k hnutiu New Age.

Okultná vs. fantazijná a rozprávková mágia[upraviť | upraviť zdroj]

Tvrdenia o tom, že Harry Potter zobrazuje okultné praktiky, prezentované vo Witchcraft Repackaged, boli ostro kritizované. Kresťanský spisovateľ Stephen D. Greydanus píše, že mágia v knihách Harry Potter nie je rituálnou invokačnou mágiou Wiccy či okultizmu, ale rovnaká, „fantazijná“ mágia, aká sa vyskytuje v dielach J. R. R. Tolkiena a C. S. Lewisa; „Pri porovnaní je mágia Rowlingovej rozhodne očividnejšie imaginárna, a dokonca vzdialenejšia od reálneho sveta, ako mágia Tolkiena alebo Lewisa; a podobne ako tá ich, nepredstavuje žiadnu hrozbu priameho napodobňovania.“ Redaktor Christianity Today Charles Colson tvrdí, že mágia v Harry Potterovi je „rýdzo mechanická, v protiklade s okultizmom. Teda - Harry a jeho priatelia zosielajú kliatby a kúzla, veštia z krištáľovej gule a menia sa na zvieratá – ale nevytvárajú kontakt s nadprirodzeným svetom. Nepatrí k druhu skutočného čarodejníctva, ktorý odsudzuje Biblia.“ Austin Cline podotýka: „Knihy Harry Potter jednoducho nie sú o Wicce, aká sa momentálne vyznáva. J. K. Rowlingová skúmala jej praktiky a použila niekoľko prvkov, aby dodala svojim knihám závan reality, ale aj ona aj Wicca čerpajú z rovnakého zdroja starých tradícií a legiend, takže sa nedalo vyhnúť podobnostiam. Tie určite nie sú znakom, že knihy majú „indoktrinovať“ ľudí Wiccou ako náboženstvom."

Podľa Connie Neal, „v prvých štyroch knihách je 64 zmienok o čarodejníctve, ale musíte ich vnímať spolu s kontextom, aby ste vedeli, že nepoučujú o kúzlach a čarodejníctve. Veľa kritikov ktorí si ich prečítali, sa už predtým rozhodlo, že je v nich zlo. Vzali si lupu a rýpali do nich, zjednodušujúc ich literárnym redukcionizmom, aby našli to, čo hľadali. Mohli by ste si zobrať Dickensovu Vianočnú koledu a spraviť s ňou to, čo títo ľudia urobili s Harry Potterom, je to smiešne.“

V roku 2001 taliansky odborník na vznikajúce náboženské hnutia Massimo Introvigne kritizoval fundamentalistický podnet nedôverovať fantázií. „Fundamentalisti odmietajú, alebo dokonca ničia všetky výtvory súčasnej populárnej kultúry, pretože ich metódy produkcie, jazyky a štýl nie sú priamo pochádzajúce z kresťanstva. Väčšina detí chápe, že mágia sa používa v rozprávkach a fantastickej beletrii ako starobylý jazyk, a že je to fikcia a nie skutočnosť. Ak vypustíme používanie mágie ako spôsobu vyjadrenia, tak by sme mali byť fundamentalistickí až do konca a byť proti príbehom Marry Poppins, Peter Pan a Spiaca krásavica, a trvať na tom, aby Popoluška nosila burku."

Sekularizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšou reakciou na tvrdenie, že knihy prezentujú vyznávanie čarodejníctva ako náboženstva – ktoré zastávajú ako kresťanskí kritici kníh, ako aj ich zástancovia – je názor, knihy žiadne náboženstvo akýmkoľvek spôsobom nezobrazujú. Okrem oslavy Vianoc a Veľkej noci, a kňaza, neprináležiaceho žiadnemu určenému náboženstvu, ktorý viedol pohreb Dumbledora a svadbu Weasleyovcov, sa v knihách žiadne náboženské praktiky nevyskytujú. Lindy Beam z organizácie Focus on the Family vo svojom editoriáli knihy kritizuje: „Duchovné zlyhanie Harryho Pottera nie je v narábaní s nadprirodzenými temnými silami, ale v tom, že nám žiadne nadprirodzené sily vôbc nepredstavuje. Tieto príbehy nie sú plné čarov, ale sekularizmu.“ Ateisti a sekularisti si knihy pochvaľovali kvôli ich rázne nenáboženským náhľadom. Mika LaVaque-Manty z liberálnej webstránky Left2Right poznamenáva: „Náboženstvo v knihách nehrá žiadnu úlohu. Nie je v nich žiadna cirkev, ani iné náboženské inštitúcie, nikto sa v nich nemodlí ani nemedituje a dokonca aj pohreby majú nenáboženský charakter.“ Pred vydaním poslednej siedmej knihy, Lev Grossman v článku „Kto zomrie v Harry Potterovi? Boh“ tvrdí, že „Harry Potter žije vo svete zbaveného náboženstva alebo akéhokoľvek druhu spirituality. Žije obklopený duchmi, ale nemá sa ku komu modliť – aj keby k tomu mal sklony, čo nemá.“ Grossman pokračuje porovnávaním rozdielov medzi Harry Potterom s inými, zjavne viac nábožensky podfarbenými fikciami akými sú Lewisove Kroniky Narnie a Tolkienov Pán prsteňov.

Rowlingovej odozva[upraviť | upraviť zdroj]

Boy and HP Books.jpg

J. K. Rowlingová opakovane poprela, že by jej knihy navádzali deti k čarodejníctvu. V rozhovore so CNN v r. 1999 povedala: „Tieto knihy som absolútne nezačala písať preto, aby som podnecovala deti k čarodejníctvu. Je mi to trochu smiešne, lebo tá myšlienka je pre mňa absurdná. Stretla som sa s tisíckami detí, a ani raz ku mne dieťa neprišlo so slovami „Pani Rowlingová, som tak rada že som tieto knižky čítala, lebo teraz sa chcem stať čarodejnicou".“

V rozhovore počas Donny & Marie Show v r. 1999 Rowlingová povedala: „Samozrejme, že máte úplne právo - ako každý rodič, čo som aj ja - rozhodovať o tom, čo budete predkladať svojim deťom. Nemáte právo rozhodovať, čo sa bude predkladať deťom všetkých ostatných. Takto to vnímam ja.“

„Vyznávači Wiccy si myslia že som tiež čarodejnica“, povedala Rowlingová pre Entertainment Weekly v r. 2000. „Nie som.“

„Ľudia deti neskutočne podceňujú .“ odpovedala Rowlingová na polemiky v dokumentárnom filme Harry Potter a ja z r. 2001. „Oni vedia, že je to fikcia. Myslím, že ak sa niekto snaží niečo presadzovať z takého stanoviska, rozumná argumentácia naňho neplatí. Bola by som prekvapená, keby niekto z nich tie knihy vôbec čítal.“

Kresťanstvo v knihách Harry Potter[upraviť | upraviť zdroj]

Zatiaľčo mnohí charakterizujú knihy ako sekularistické alebo satanistické, veľa spisovateľov vrátane samotnej Rowlingovej sa snažili preukázať, že knihy zobrazujú kresťanské myšlienky. Rowlingová sa počas písania Harry Pottera zúčastnila kongregácie Škótskej cirkvi, a jej najstaršia dcéra Jessica bola v tejto viere pokrstená. „Ja sama chodím do kostola“ povedala Rowlingová, „Neberiem žiadnu zodpovednosť za pomätencov patriacich k môjmu náboženstvu.“ V r. 2000 na otázku novinára Maxa Wymana z The Vancouver Sun, či je kresťanka, odpovedala: „Áno, som, čo zrejme nábožensky založených ľudí uráža oveľa viac, ako keby som povedala, že si myslím, že neexistuje Boh. Vždy, keď odpovedám na otázku viery v Boha, poviem áno, pretože verím, ale nikto sa nikdy nepýtal na niečo bližšie, čo mi vlastne vyhovuje, pretože ak by som sa o tom veľmi rozširovala, myslím si že inteligentntý čitateľ, či by mal 10 alebo 60, by dokázal uhádnuť čo sa v knihách ďalej stane.“

O svojej viere povedala: „Osobne si myslím, že sa dá v knihách vidieť. Rokfort je ale samozrejme škola viacerých vyznaní.“ Rowlingová tvrdí, že bola pri písaní obozretná, aby nepodfarbovala príbeh príliš náboženským podtónom, a aby jedno náboženstvo nebolo vyzdvihovanejšie ako ostatné. Morálny význam je podľa nej „oslepujúco zrejmý“. Kľúčom bola pre ňu voľba medzi správnym, a ľahkým krokom, „pretože tak začína tyrania – keď sú ľudia apatickí a vydávajú sa ľahšou cestou, kým sa odrazu neocitnú vo veľkých problémoch.“ Po vydaní poslednej knihy v rozhovore pre MTV povedala: „Pre mňa boli náboženské paralely vždy zreteľné, ale nikdy som o tom nechcela hovoriť príliš otvorene, pretože podľa mňa by to mohlo ľuďom, ktorým ide o príbeh, ukázať, kam smeruje.“

J. K. Rowlingová

V r. 2007 popísala Rowlingová svoje náboženské zázemie v rozhovore pre holandské noviny De Volkskrant:

„Oficiálne som bola vychovávaná v anglikánskej cirkvi, ale v rodine som bola skôr za divocha. Doma sme sa o viere nerozprávali. Môj otec ani sestra neverili v nič. Mama občas zašla do kostola, väčšinou však cez prázdniny. Ja som bola nesmierne zvedavá. Od svojich 13-14 rokov som chodila do kostola sama. Všetko, so sa tam hovorilo bolo pre mňa veľmi zaujímavé, a verila som tomu. Keď som prišla na univerzitu, bola som už kritickejšia. Začínala ma odradzovať samoľúbosť nábožensky založených ľudí, a do kostola som chodievala čoraz menej. Teraz som späť v bode, v ktorom som začala: áno, som veriaca. A áno, chodím do kostola. Do protestantského kostola tu v Edinburghu. Môj manžel bol tiež vychovaný ako protestant, ale pôvodne vo veľmi striktnej škótskej skupine, v ktorej sa nemôže spievať a hovoriť.“

Rowlingová sa niekoľkokrát o svojej viere vyjadrila mnohoznačne. V r. 2006 v rozhovore pre časopis Tatler povedala: „ Ako u Grahama Greena, aj moja viera je niekedy o tom, či sa mi viera vráti. Je to pre mňa dôležité.“ V britskom dokumentárnom filme JK Rowling: A year in the Life na otázku, či verí v Boha, odpovedala: „Áno. Je pravda že s tým bojujem; nemôžem predstierať, že nemám o veľa veciach pochybnosti, vrátane tejto, ale povedala by som, že áno.“ Na otázku, či verí v posmrtný život povedala: „Áno, myslím že verím.“ V rozhovore pre španielske noviny El País z r. 2008 Rowlingová povedala: „K náboženstvu ma to veľmi ťahá, ale zároveň pociťujem veľkú neistotu. Žijem v stave stále sa meniaceho duchovného prúdu. Verím v trvalosť duše.“

Rowlingová a Inklingovia[upraviť | upraviť zdroj]

Rowlingová býva kresťanskými spisovateľmi prirovnávaná k Inklingom – skupine, kde patrili C. S. Lewis, J. R. R. Tolkien a Charles Williams – ktorí skúmali témy kresťanstva a smrteľnosti v súvislosti s fantáziou. Dave Kopel, citujúc knihu Johna Grangera, vyberá paralely medzi Rowlingovej a Lewisovým používaním kresťanských symbolov, ako napr. levy, jednorožce a jelene. Dielo porovnáva k Lewisovej kresťankej alegórií: „Vo vyvrcholení Tajomnej komnaty Harry zostúpi do podzemia, stretáva sa s dvoma prisluhovačmi zla (Voldemortom a gigantickým hadom), pred smrťou ho ochráni viera v Dumbledora (Boh/Otec zobrazený s bradou), stane sa záchracom panny (Virginia Weasly), a triumfálne vystúpi späť. Je to Pokrok Pútnika (náboženská alegória, 1678) pre nové publikum.“ (Tento výrok vznikol pred Rowlingovej ozrejmením, že celé meno Ginny Weasleyovej je Ginevra, nie Virginia.)

Iní kresťanskí autori vidia Rowlingovej narábanie s mágiou menej prijateľné ako v dielach Tolkiena a Lewisa. Steven D. Greydanus v eseji „Harry Potter vs. Gandalf“ píše, že v príbehoch Tolkiena a Lewisa je mágia viazaná k cudzím krajom s vlastnými pravidlami, zatiaľčo Rowlingovej svet existuje súčasne pri našom – čo považuje za nesprávne: „Lewis dáva dôraz na to, aby jasne vyjadril, aké zlé, nebezpečné a nezlúčitelné s kresťanstvom je hocijaké pokúšanie sa o mágiu v našom svete.“ John Andrew Murray podobne pozoruje, že Rowlingovej dielo zobrazuje mágiu ako prírodnú silu, s ktorou sa dá narábať, zatiaľčo Lewis a Tolkien ju ponímajú ako dar prepožičaný od vyššej moci: „Napriek povrchovým podobnostiam sú od seba svety Rowlingovej a Lewisa vzdialené ako východ od západu. Rowlingová deťom predstavuje svet, kde sú čary 'neutrálne', a moc nad nimi závisí iba od šikovnosti čarodejníka. V Lewisovom svete je Boh ako autorita nielen uznávaný, ale aj oslavovaný – je to svet, ktorý je naplnený jeho dobrom a ochranou.“

Rowlingovej postoj k Inklingom, najmä k Lewisovi, prešiel zmenou: V roku 1998, v jednom z prvých rozhovorov povedala, že má v Lewisových knihách celoživotnú záľubu. „Dokonca aj teraz, keby som mala po ruke jednu z kníh Narnia, pokojne by som si ju znova začala čítať.“ V neskorších rozhovoroch však vyjadrila iný názor. „Ako dieťa som Lewisove knihy milovala,“ uvádza v Sydney Morning Herald, 2001, „bola som do nich tak ponorená, že mi ani nenapadlo, že by Lewis chcel o niečom kázať. Keď si ich čítam teraz, zisťujem že jeho skrytý odkaz nie je veľmi skrytý.“ V rozhovore s Levom Grossmanom v r. 2005 povedala:„V Lewisovej Poslednej bitke príde časť, keď Susan, staršie dievča, už nevstupuje do Narnie, pretože sa začne zaujímať o rúže. V podstate sa stane nábožensky ľahostajnou kvôli tomu, že objavila sex. Toto mi veľmi vadí.“

„Nemala som v úmysle nikoho konvertovať na kresťanstvo.“ povedala pre Time v roku 2007, „Nepokúšala som sa robiť to, čo C. S. Lewis. Je určite možné žiť veľmi morálny život bez viery v Boha, a myslím, že je aj úplne možné žiť život v ktorom konáte zlo, a pritom veriť v Boha.“

V súvislosti s Tolkienom Rowlingová v roku 2000 povedala: „Hobita som nečítala, kým som nenapísala prvú knihu, aj keď Pána Prsteňov som čítala keď som mala 19. Myslím si, že ak nerátam samozrejmý fakt, že obaja pracujeme s mýtami a legendami, podobnosti sú úplne povrchné. Tolkien vytvoril úplne novú mytológiu, čo by som o sebe nikdy netvrdila. Na druhej strane si myslím, že mám lepší humor.“

Kresťanské obrazy v Daroch smrti[upraviť | upraviť zdroj]

Viacero komentátorov upriamilo pozornosť na poslednú knihu Harry Potter a Dary smrti. V augustovom vydaní Newsweek z roku 2007 Lisa Millerová píše o Harrym, ktorý zomrie a následne znova ožije, aby zachránil ľudstvo - ako Kristus. Poukazuje aj na názov kapitoly, v ktorej sa to udeje - „King's Cross“ (Kráľov kríž – názov želez. stanice) – ako možnú narážku na kríž Krista. Taktiež spomína scénu, kde je Harry dočasne mŕtvy, s upriamením sa na to, že Harry sa ocitne v prostredí podobnom nebu a hovorí s postavou s otcovským charakterom, „ktorého nadprirodzené schopnosti sú sprevádzané hlbokým posolstvom lásky“. Millerová tvrdí, že pre tieto paralely je ťažké uveriť, že príbeh je založený na satanizme. V podcaste stránky The Leaky Cauldron – PotterCast, epizóda 115 „Tie Smrteľné Dary“ so zakladateľom lexikónu Harryho Pottera Stevom Vander Arkom, sa objavila špekulácia, že Dary sú paralelou k Svätej Trojici.; Harry príjme smrť ako to urobil Ježiš, obaja vstanú z mŕtvych a porazia Diabla/Voldemorta. Jeffrey Weiss v The Dallas Morning News dodáva, že bibický citát „Ako posledný nepriateľ zničená bude smrť“, ktorý je zobrazený na hrobe Harryho rodičov, odkazuje na Kristovo vížazstvo nad smrťou na konci sveta. Citát na Dumbledorovej rodinnej hrobke - „Kde sú tvoje poklady, tam bude aj tvoje srdce.“ - je z Matúšovho evanjelia 6:21, a hovorí o tom, ktoré veci v živote majú skutočnú hodnotu. „Sú to veľmi britské knihy.“ povedala Rowlingová na konferencii Open Book v októbri 2007: „A tak bolo účelné, že Harry na náhrobkoch nachádzal citáty z Biblie, aj keď si myslím, že tie dva konkrétne citáty na hroboch v Godrickovej úžľabine, ...takmer symbolizujú celý príbeh.“

Dary smrti začínajú párom epigrafov – jeden od vodcu Kvakerov Williama Penna, a jeden od Aischylovych Cheofór. „Mala som radosť z toho, že som vybrala tieto dva citáty, pretože jeden je pohanský a druhý pochádza z kresťanskej tradície.“ Uviedla Rowlingová. „Vedela som, že to budú tieto pasáže už od vydania Komnaty. Vždy som vedela, že ak ich použijem v siedmej knihe, perfektne tým vystupňujem dej. Ak sa na koniec hodili, znamenalo to, že som došla tam, kam som chcela. Proste to celé v nich vidím, je v nich všetko.“

Raymond Keating tiež hovorí o niekoľkých kresťanských motívoch poslednej knihy v článku v Newsday, so záverom, že „Pán prsteňov a Narnia sa dajú čítať bez vnímania náboženských prvkov. Ešte viac to platí aj o Harry Potterovi. Napriek tomu sú v nich kresťanské zmienky prítomné.“ Kresťanský komentátor Jerry Bowyer sa vyjadril o Rowlingovej „fundamentalistických pranierovačoch“: „V nachádzaní kresťanstva v príbehoch Harryho Pottera cirkev tak zlyhala, pretože o samotnom kresťanstve vie tak málo. Vlastné príbehy evanjelií, rôzne metafory a postavy Starého Zákona a Prorokov, ich ozveny počas posledných dvoch tisícročí kresťanskej literatúry a umenia sú z veľkej časti rozsiahlym radom amerického kresťanstva neznáme.“ K Rowlingovej presvedčeniu, že diskutovaním o jej vierovyznaní môže dôjsť k prezradeniu vývoju deja, poznamenal: „Tentoraz s ňou nesúhlasím; nemyslím si že títo kritici by uhádli koniec. Väčšina z nich nedokáže spoznať koniec príbehu ani potom, ako bol povedaný.“

Nancy Carpentier Brownová vo svojom kladnom hodnotení ságy – The Mystery of Harry Potter: A Catholic Family Guide – píše: „Po pochovaní pozostatkov Divookého Moodyho Harry „to miesto označil vydlabaným malým krížikom v kôre stromu.“ Keby boli naozaj wiccani, nevydlabali by pentagram? Keď má Harry konečne možnosť postaviť sa proti Voldemortovi (Tomovi Riddlovi) a príležitosť ho zabiť, pozastaví sa a dá mu šancu, so slovami: „Prejav trochu ľútosti.“ Dať človeku možnosť sa očistiť, uvedomiť si svoje hriechy prejavom ľútosti – toto v príbehu predstavuje kresťanský námet.“

Chrisopher Hitchens ohľadne úlohy náboženstva v knihe Harry Potter a Dary smrti vníma zjavný sekularizmus, s tvrdením, že Harry a Hermiona oplývajú určitou morálnou cnosťou, ale takisto pritom vyjadrujú ignoráciu voči kresťanským myšlienkam.

Dumbledorova sexuálna orientácia[upraviť | upraviť zdroj]

19. októbra 2007 Rowlingová prednášala v Carnegie Hall v New Yorku. Keď sa jej fanúšik opýtal, či bol Albus Dumbledore – v knihe múdra mentorská postava - „ktorý veril v nepremožiteľnú silu lásky, niekedy sám zamilovaný“, Rowlingová odpovedala: „Ak mám pravdivo odpovedať... vždy som Dumbledora brala ako homosexuála. … Dumbledore sa zamiloval do Gellerta Grindelwalda, a o to väčšmi bol zhrozený, keď sa ukázalo, čo je Grindelwald zač. ...zamilovanie nás môže veľmi oslepiť … táto úžasná osobnosť Dumbledora priťahovala, a strašne sklamala.“

Toto vyjadrenie sa stretlo s nadšením publika. „Keby som vedela, že vás to tak poteší, oznámila by som vám to už pred rokmi!“ povedala Rowlingová. Počas vystúpenia o tri dni neskôr v Toronte odpovedala na otázku o Dumbledorovom odhalení tým, že o jeho sexualite bola rozhodnutá „už od začiatkov. Pravdepodobne ešte pred vydaním prvej knihy.“

Kresťania, kritickí voči Harry Potterovi aj homosexualite, reagovali na toto odhalenie ostro. Kresťanský autor Berit Kjos píše: „Moja prvá reakcia bola - „Ďakujem ti Pane“, pretože nám to pomôže ukázať ostatným, že tieto knihy nie sú vhodné pri ilustrovaní kresťanstva. Prezradenie, že Dumbledore je homosexuál, mi pomáha pri hlásaní mojej myšlienky. Takisto pomáha aj kresťanom, ktorí sa zaoberajú myšlienkou používania Harryho Pottera v kostoloch, keďže je týmpádom jasné, že nebolo myslené, aby boli tieto knihy v súlade s kresťanstvom, že Rowlingová nie je kresťanským rozprávačom. Začlenila do nich prvky, ktoré sú v rozpore s bilbickým odkazom.“

Laura Mallory v americkej sieti ABC reagovala na Rowlingovej vyhlásenie: „Mojím želaním je, aby sa rodičia prebrali, aby sa ten jemný spôsob - ktorým je táto myšlienka prezentovaná ako neškodná fantázia - vyjavil taký, akým v skutočnosti je: je to nenápadná indoktrinácia protikresťanských hodnôt... Homosexuálny životný štýl škodlivý. Je to lekársky dokázané.“ Linda Harvey, prezidentka organizácie Mission: America – ktorá sleduje homosexuálnu agendu namierenú na deti, ako aj pohanstvo medzi americkou mládežou, zverejnila svoj názor na WorldNetDaily otázkami: „Dovolíme, aby naše deti verili, že je úplne v poriadku, keď je riaditeľom akejkoľvek školy homosexuál? … Nájdu niektorí spôsob, ako znovuzaradiť homosexualitu niekam inam ako medzi „ohavnosti“, za čo ju považuje Písmo? Stane sa niečím viac ako smutným postihnutím, niečím, do čoho sa „zlí zástanci cirkvi“ navážajú s podlými úmyslami?“

„Je veľkým sklamaním, že autorka musela z jednej svojej postavy spraviť gaya.“ povedala Roberta Combsová, prezidentka Americkej Kresťanskej Koalície. „Nie je to dobrý vzor pre naše deti, ktoré majú knihy a filmy naozaj veľmi rady. Podporujú homosexualitu.“ Týždeň po odhalení kresťanská stanica CBN žiadala o zakázanie kníh.

Rowlingovala túto tému komentovala v rozhovore s BBC: „Dá sa podľa homosexuality súdiť morálka človeka? Podľa mňa je smiešne, že si túto otázku kladieme v 21. storočí. Ku kresťanským fundamentalistom som nikdy nemala blízko.“

John Granger na svojom blogu zachytil negatívne reakcie niektorých kresťanov. „Prezentácia daného odhalenia médiami ako Rowlingovej podpora homosexuality a proti-náboženskú agenda bola ako vytrhnutá zo zápisníka Rity Skeeterovej, a súčasťou ich nekonečnej kampane presvedčiť verejnosť, že pani Rowlingová je nepriateľom ich nepriateľa – menovite cirkvi; trpiteľské a sklamané reakcie na tieto správy od mnohých kresťanských čitateľov boli taktiež v súlade s klasickým vzorcom vojny medzi kultúrami, a zachovávali pritom premrštené vnímanie slova gay. Výraz „Dumbledore je gay“ nie je o nič viac výzvou k homosexualite, alebo narušením kresťanskej ortodoxnej viery, ako bol Kameň mudrcov „vstupnou bránou k temnej mágií.“

Fantasy autorka katolického vierovyznania Regina Doman napísala esej obraňujúcu riaditeľa - „In Defense of Dumbledore“, v ktorej tvrdí, že knihy sú v skutočnosti podporou katolíckeho učenia o homosexualite, pretože Dumbledorov vzťah s temným čarodejníkom Grindelwaldom očividne vedie k hrozným dôsledkom, keď sa sám začne zaujímať o temnú mágiu, zanedbáva svoje povinnosti voči svojej mladšej sestre, a nakoniec spôsobí jej smrť.

Hoci Rowlingová vyhlásila, že „Dumbledore je moja postava, a ako o svojej postave mám o ňom právo vedieť to, čo o ňom viem a hovoriť, čo o ňom hovorím“, mnoho komentátorov má za to, že Rowlingovej tvrdenie nemá žiadnu váhu, keďže nikde v knihách nie je Dumbledorova homosexualita naznačená. „Pani Rowlingová si môže myslieť, že Dumbledore je gay,“ povedal novinár New York Times Edward Rothstein „ale nie je dôvod, aby si to myslel niekto ďalší.“ Podľa Johna Marka Reynoldsa z univerzity Biola, zakladateľa Torrey Honors Institute, „nie je spôsob, ako možno tento „fakt“ o Dumbledorovi vyčítať z kníh. Nie je tam, nie je podstatný, a Rowlingovej názory na jej postavy majú teraz len historický význam.“ Iní pochybovali že Rowlingovej tvrdenie bolo naozaj pôvodným úmyslom, a niektorí ho považujú za pokus o získanie publicity. Americký spisovateľ Orson Scott Card jej odhalenie kritizoval ako „hrozne pokrytecké“, s vyjadrením, že „namiesto oboznamovania nás s postavou ako homosexuálom aby sme ju pochopili, nás týmto faktom ovalí na konci, ako keby byť gay predstavovalo len nejakú spomienku.“

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Religious debates over the Harry Potter series na anglickej Wikipédii.