Nábojovo viazaná štruktúra
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nábojovo viazaná štruktúra (ang. charge-coupled device; prekladané aj ako prvok/súčiastka/obvod s nábojovou väzbou/s väzbou nábojom, nábojovo viazaný prvok, nábojovo viazaná súčiastka), skratka CCD, je výraz pre techniku presunu elektrického náboja po ploche v elektronických (polovodičových) prvkoch. Náboj je prenášaný pomocou sústavy elektród, na ktoré sú privádzané navzájom posunuté hodinové signály.
Táto technika sa dnes využíva len v jedinom prvku, ktorý sa stal pre ňu synonymom - v plošných optických snímacích prvkoch (použitých v kamerách). Náboj ktorý vznikne po osvetlení vďaka vnútornému fotoelektrickému javu je postupne vysúvaný k okraju prvku kde je elektricky zosilnený a následne spracovaný.