Nálevníky
| Nálevníky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
||||||||
| Tetrahymena thermophila | ||||||||
|
||||||||
| Vedecký názov | ||||||||
| Ciliophora | ||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Nálevníky (Ciliophora) je taxón, zvyčajne kmeň prvokov. Sú to eukaryotické jednobunkové organizmy, známych je asi 8000 druhov. Žijú väčšinou v sladkých vodách, menej často v morských. Ešte zriedkavejšie sú parazity alebo symbionty.
Na povrchu ich tela je pružná blana pelikula (kortex) s dosť zložitým systémom podpovrchových mikrotubulov. Telo je pokryté radom bŕv (cílií), ktoré sú u odvodených skupín špecializované (ciliálne deriváty). Brvy slúžia na pohyb, ale i priháňanie potravy k bunkovým ústočkám - cytostómu. Cytostóm je u primitívnejších druhov umiestnený na konci tela (apikálne) a má len obyčajnú ciliatúru. U odvodenejších je na chrbtovej strane (tzv. ventrálny) s rôzne špecializovanou ciliatúrou. Zvyšky potravy odstraňujú cez cytopyge – bunkový „anus“, ktorý je viditeľný len v čase defekácie. Cytoplazma je rozlíšená na vonkajšiu ektoplazmu a vnútornú endoplazmu. V ektoplazme sa nachádzajú vymrštiteľné útvary zvané trichocysty. V kľude majú fľaškovitý tvar, sú uložené tesne pod povrchom a v nebezpečenstve sa rýchlo vystrú. Slúžia na obranu a obsahujú toxickú alebo aspoň odpudivú substanciu. Za nepriaznivých podmienok (vyschnutie a pod.) sa trichocysty podieľajú na tvorbe cysty. Nálevníky majú 2 diferencované jadrá – väčšie jadro vegetatívne (makronukleus) a menšie generatívne (mikronukleus), ktoré je najdôležitejšie pri rozmnožovaní.
V minulosti sa nálevníky rozdeľovali podľa utvárania ciliatúry a polohy cytostómu. Moderné systémy sú postavené i na znakoch mikroštrukturálneho charakteru, zaradenie a systematický status niektorých skupín je preto pozmenený. Prvoky predstavujú podľa všetkého monofyletickú skupinu, čiže skupinu s jedným spoločným predkom. Je možné, že sa z nich vyvinuli všetky ostatné skupiny eukaryotických organizmov. Hľadanie súvislostí a dôkazov skutočnej príbuznosti prvokov k mnohobunkovým organizmom je však veľmi ťažké.
Obsah |
Vývoj [upraviť]
Predpokladá sa, že prvoky vznikli z organizmov podobných baktériám; samotný proces trval milióny rokov. O prvokoch sa dá hovoriť od tej doby, čo sa chromatínová hmota (u prokaryontov rozptýlená v cytoplazme) spojila do jedného útvaru – jadra. Prvoky boli zrejme dlhú dobu iba autotrofné, neskôr vznikajú saprobionty, parazity a predátory. Za východiskový typ pre fylogenézu samotných prvokov sa dnes považuje monadoidný bičíkatý organizmus na úrovni Chrysomonadina. Stratou bičíkov a stenšením pelikuly sa vysvetľuje vznik meňaviek; pričom všetky ostatné skupiny prvokov sa dajú odvodiť buď z bičíkatého (monadoidného) alebo z meňavkovitého (améboidného) morfologického typu.
Systém [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Zdroje [upraviť]
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
