Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tabuľa na Oravskom hrade

Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky je na Slovensku nehnuteľná či hnuteľná vec vyhlásená Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, ktorá je významným dokladom historického vývoja, životného spôsobu a prostredia spoločnosti od najstarších dôb po súčasnosť, ako prejavy tvorivých schopností a práce človeka z najrôznejších odborov ľudskej činnosti pre ich historické, umelecké, vedecké a technické hodnoty, a ktoré majú priamy vzťah k významným osobnostiam a historickým udalostiam.

História vzniku pamiatkovej starostlivosti[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku 1940 nastalo zvýšenie počtu sledovaných pamiatok. Vyvolalo to akútnu potrebu vybrať z mnohotisícového pamiatkového fondu to najhodnotnejšie. Výber najreprezentatívnejších a najhodnotnejších pamiatok Slovenska uskutočnil roku 1960 Slovenský úrad pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Predsedníctvo SNR 27. februára 1961 prijalo uznesenie č. 24, ktorým sa 23 pamiatkových objektov vyhlásilo za národné kultúrne pamiatky. Tento zoznam nie je ani dnes konečný.

Základné pojmy[upraviť | upraviť zdroj]

Zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu definuje Národnú kultúrnu pamiatku ako hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Ak ide o archeologický nález, kultúrnou pamiatkou môže byť aj neodkrytá hnuteľná vec alebo neodkrytá nehnuteľná vec, zistená metódami a technikami archeologického výskumu.

  • Pamiatkový fond je súbor hnuteľných a nehnuteľných vecí vyhlásených za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.
  • Pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.
  • Ochrana pamiatkového fondu je súhrn činností a opatrení zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu, využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.

Ochranu pamiatkového fondu zabezpečujú orgány štátnej správy:

Vyhlasovanie národnej kultúrnej pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatkový úrad vypracuje návrh na vyhlásenie veci za národnú kultúrnu pamiatku z vlastného podnetu alebo na podnet právnickej osoby alebo fyzickej osoby. Na návrh Pamiatkového úradu vyhlasuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú vec, ktorá má pamiatkovú hodnotu, za národnú kultúrnu pamiatku.

Evidencia národných kultúrnych pamiatok[upraviť | upraviť zdroj]

Zákonom NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu sa zmenil systém evidencie pamiatkového fondu.

  • register hnuteľných kultúrnych pamiatok
  • register nehnuteľných kultúrnych pamiatok
  • register pamiatkových rezervácií
  • register pamiatkových zón

Podľa zákona NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu sa kultúrne pamiatky a národné kultúrne pamiatky zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok považujú za národné kultúrne pamiatky. Pôvodná kategória Národných kultúrnych pamiatok sa s ohľadom na tradície a dokumentovanie tohto javu zachová iba ako údaj v príslušnom registri ústredného zoznamu. Tieto pamiatky tvoria aj teraz významnú časť pamiatkového fondu. Ide o:

  • 69 nehnuteľných pamiatok, alebo ich súborov
  • 3 hnuteľné (dielo majstra Pavla v Levoči, dielo Szilassyho a diecézna knižnica v Nitre) pričom diecézna knižnica sa stala súčasťou knižničného fondu, ktorý je chránený podľa zákona o knižniciach.
  • Evidenciu pamiatkového fondu členíme aj podľa ďalších hľadísk, napr.:
    • územné rozdelenie (kraje, okresy, mesta, obce a katastre),
    • druhové členenie (architektúra, zvlášť ľudová architektúra, archeológia, historická zeleň, technické pamiatky, pamiatky histórie a výtvarné pamiatky),
    • členenie podľa typu (kostoly, meštianske domy, kaštiele, hrady a pod.)
  • Okrem prehľadov podľa určitého rozdelenia dlhodobo sledujeme aj tieto údaje:
    • stavebno – technický stav pamiatok
    • vlastníctvo - vlastnícku formu
    • nárast, resp. úbytok pamiatkového fondu.
  • Druhové členenie národných nehnuteľných kultúrnych pamiatok:

Počet nehnuteľných pamiatkových objektov k 1. januáru 2007 je 13 212.

    • pamiatky architektúry pamiatkových objektov - 7 738
    • archeologické pamiatky - 360
    • pamiatky histórie - 1 386
    • historická zeleň - 340
    • ľudová architektúra - 1 833
    • pamiatky vedy a techniky – 449
    • výtvarné pamiatky - 1 005

Ústredný zoznam pamiatkového fondu[upraviť | upraviť zdroj]

K 1. 1. 2007 eviduje Ústredný zoznam pamiatkového fondu Slovenskej republiky

Ochrana národnej kultúrnej pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.

Ochrana kultúrnych pamiatok prináša obmedzenia predovšetkým ich vlastníkom. Okrem povinnosti dáva súčasná legislatíva vlastníkom kultúrnych pamiatok aj určité výhody a úľavy.

Vlastník kultúrnej pamiatky má právo požiadať krajský pamiatkový úrad o bezplatné poskytnutie odbornej a metodickej pomoci, požiadať obec a ministerstvo o finančný príspevok alebo o poskytnutie štátnej pomoci na zachovanie pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky,... Vlastník kultúrnej pamiatky je povinný vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky, užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou, umožniť zamestnancom orgánu oprávneným osobám vstupovať do priestorov nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, alebo im predložiť hnuteľnú kultúrnu pamiatku na dokumentačné účely a výskumné účely, zabezpečiť osobitnú ochranu kultúrnej pamiatky,...

Každý je povinný správať sa tak, aby svojím konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok a základnú ochranu pamiatkových území.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jankovič, V. a kolektív: Pamiatky na Slovensku. Bratislava, Obzor 1978.20 – 21
  • Jankovič, V. a kolektív: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku. Martin, Osveta 1984.7 – 11
  • Nábělek, F.: Encyklopédia Slovenska IV. Zväzok. Bratislava, Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1980.38
  • Zákon NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu
  • Zákon SNR č.27/1987 Z.z. o štátnej pamiatkovej starostlivosti

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]