Ďumbier (vrch)
| Ďumbier | |
| vrch | |
|
Pohľad z Krúpovej hole
|
|
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Žilinský, Banskobystrický |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Nadmorská výška | 2 043 m n. m. |
| Súradnice | |
| Geologické zloženie | žula |
| Najľahší výstup | z Chaty gen. M. R. Štefánika |
|
Poloha v rámci Slovenska
|
|
|
Poloha v rámci Žilinského kraja
|
|
| Freemap.sk: mapa | |
Ďumbier je najvyšší vrch Nízkych Tatier, ktorý má výšku 2 043,4 m n. m. a nachádza sa v hlavnom hrebeni medzi Krúpovou hoľou (1 927,5 m n. m.) a Králičkou (1 785 m n. m.).
Obsah |
Opis [upraviť]
Na severe sa javí ako mohutný vysokohorský masív s 500 m vysokými stenami, piliermi a žliabkami do ľadovcových kotlov v koncoch Bystrej a Ludárovej doliny. Miernejšie južné svahy pokrýva pole žulových balvanov. V severných kotlinách sa vyskytujú kamzíky a svište.
Z vrcholu Ďumbiera je veľmi dobrý veľký kruhový rozhľad na prakticky všetky pohoria stredného a severného Slovenska.
Dejiny [upraviť]
Vo svahoch sa v minulosti intenzívne ťažila železná ruda, zlato a antimonit. Pozostatky tejto činnosti sú viditeľné takmer vo všetkých údoliach.
Počas 2. svetovej vojny prebehli na svahoch boje medzi slovenskými partizánmi a sťahujúcimi sa Nemcami. Na pamiatku týchto bojov a ťažkého prechodu Nízkych Tatier partizánmi v zime roku 1944 postavili pri neďalekej chate M. R. Štefánika pomník padlým partizánom.
Prístup [upraviť]
- po
značke od Chaty gen. M. R. Štefánika cez Krúpovu hoľu (1 927,5 m n. m.)
Národná prírodná rezervácia Ďumbier [upraviť]
Bola vyhlásená v roku 1973 s rozlohou 2 043,76 ha. Rozprestiera sa na vrchole Ďumbiera v hlavnom hrebeni a na severnom svahu v záveroch dolín. Územie tvorí glaciálny reliéf na žulovom podklade[1].
Referencie [upraviť]
- ↑ SAŽP. Ďumbier (vrch) v štátnom zozname osobitne chránených častí prírody SR [online]. Liptovský Mikuláš : Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, 1. júl 2002. Dostupné online. (po slovensky)
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďumbier (vrch)
|
||||||||||||||||||||