Národná rada Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Národná rada Slovenskej republiky
VIII. volebné obdobie
ŠtátSlovensko Slovensko
Moczákonodarná (legislatíva), ústavodarná
Typjednokomorový parlament
Vedenie
Predseda     Peter Pellegrini (HLAS – SD)
Podpredsedovia
     Andrej Danko (SNS)
     Michal Šimečka (PS)
Zloženie
Počet poslancov150 (zoznam)
Politické subjekty
     SMER – SD (42)
     PS (32)
     HLAS – SD (27)
     SLOVENSKO + + (16)
     KDH (12)
     SaS (11)
     SNS (10)
Voľby
Volebný systém
pomerný volebný systém s volebným kvórom 5 % a otvorenými kandidátnymi listinami
Posledné voľby
30. september 2023
História
Založenie• Vianoce 1943 ako SNR (Vianočná dohoda)
1992 – zmena SNR na NR SR (rozdelenie Česko-Slovenska)
Predchádzajúci orgánSlovenská národná rada
Prvá Slovenská národná rada
Miesto zasadania
Budova NR SR, Bratislava
Externé odkazy
Web stránkyhttps://www.nrsr.sk
Wikimedia CommonsNárodná rada Slovenskej republiky
(multimediálne súbory)
Politika na Slovensku
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová

Predseda NR SR: Peter Pellegrini

Predseda vlády SR: Robert Fico
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
SMER – SD · HLAS – SD · SNS
Opozícia
PS · SaS · SLOVENSKO · KDH
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023
2023 · od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
2023 – 2027
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989· 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.· 1992 (fed.· 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Uznesenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u
Budova NR SR z vyhliadky na Moste Slovenského národného povstania. Autorom stavby je Peter Puškár.
Busta Alexandra Dubčeka od Ľudmily Cvengrošovej
Reštaurácia Parlamentka nad Dunajom
Rokovacia sála Národnej rady SR

Národná rada Slovenskej republiky (skrátene Národná rada SR, príp. len Národná rada, akronym NR SR) je jediný ústavodarnýzákonodarný orgán Slovenskej republiky.

Je orgánom štátnej moci a od jej primárneho postavenia v republike je odvodené postavenie ostatných štátnych orgánov. Ako volený orgán reprezentuje suverenitu štátu a ľudu. Plní závažnú úlohu pri budovaní Slovenskej republiky ako moderného a demokratického štátu. Poslanci národnej rady sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním. Počet poslancov je 150 a ich funkčné obdobie trvá štyri roky.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Národná rada odvodzuje svoju tradíciu od historicky prvej Slovenskej národnej rady,[1] ktorá bola založená 16. septembra 1848 vo Viedni pod vedením Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta ŠtúraMichala Miloslava Hodžu (sídlo v Myjave). Z ústavnoprávneho hľadiska za svoje prvé funkčné obdobie považuje vznik Slovenskej národnej rady ako vrcholného orgánu domáceho slovenského odboja počas druhej svetovej vojny. SNR 1. septembra 1944 deklarovala prevzatie zákonodarnej, výkonnej a vládnej moci na Slovensku.[2]

Pod názvom Národná rada Slovenskej republiky vystupuje od 1. októbra 1992,[1] tesne pred vznikom samostatného Slovenska.

Pôsobnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky

Pôsobnosť Národnej rady je určená jej ústavným postavením v systéme výkonu moci. Člení sa na

  • pôsobnosť v oblasti zákonodarstva
  • pôsobnosť v oblasti kontroly
  • pôsobnosť v oblasti tvorby štátnych orgánov
  • pôsobnosť v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky.

Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj voľbami, ktorá jej patrí podľa osobitných predpisov (zákon SNR č. 80/1990 Zb. o voľbách do SNR v znení neskorších predpisov).[3]

Zákonodarná pôsobnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Národná rada prerokúva a uznáša sa na ústave, ústavných zákonoch, ostatných zákonoch a kontroluje ako sa dodržiavajú. Svojimi právnymi normami realizuje vzťahy vznikajúce vo všetkých oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života Slovenskej republiky.

Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, prerokúvaní a ich forme upravujú legislatívne pravidlá tvorby zákonov, publikované v Zbierke zákonov SR pod č. 19/1997 Z. z.[4]

Zákonodarnú iniciatívu majú výbory, poslanci národnej rady a vláda Slovenskej republiky. Zákonodarný proces sa v národnej rade realizuje prostredníctvom troch čítaní, z ktorých popri hlasovaní je ťažiskové druhé čítanie vo výboroch a na schôdzi národnej rady. V prvom čítaní po všeobecnej rozprave, v ktorej sa nepredkladajú návrhy na zmeny národná rada

  • vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie,
  • zastaví pokračovanie v rokovaní o návrhu zákona,
  • postúpi návrh zákona do druhého čítania.

V druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. Podanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je podmienené súhlasom najmenej 15 poslancov.

V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívno-technických a jazykových chýb. Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môže predložiť najmenej 30 poslancov. V treťom čítaní národná rada návrh zákona schvaľuje.

Zákonodarný proces v národnej rade podrobne upravuje desiata časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (§ 67 až § 97).[5]

Kontrolná pôsobnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Štátne orgány, ktoré národná rada kreuje alebo pri kreácii spolupôsobí sú jej zodpovedné. Svoju kontrolnú pôsobnosť uplatňuje predovšetkým voči vláde Slovenskej republiky a jej členom,

  • vyslovuje súhlas s Programovým vyhlásením vlády SR, ktorý je podmienkou ďalšej činnosti vlády a kontroluje jeho plnenie
  • schvaľuje štátny rozpočet a štátny záverečný účet, vrátane kontrolných správ
  • rokuje o dôvere vláde alebo jej členom.

Kontrolná právomoc národnej rady vo vzťahu k vláde je aj v oprávnení poslancov podávať interpelácie, podnety a pripomienky. Adresáti sú povinní zákonom predpísaným spôsobom odpovedať. Ak je rokovacím dňom národnej rady štvrtok, zaradí sa vždy na jej program o 14.00 hodine „Hodina otázok“. Na rokovacom bode „Interpelácie a Hodina otázok“ sú povinní byť prítomní všetci členovia vlády.

Národná rada schvaľuje rozpočty iných právnických osôb, ktoré kreovala a prerokúva ich plnenie.

Prerokúva správy Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, o výsledkoch jeho kontrolnej činnosti a správy Národnej banky Slovenska o menovom vývoji a výsledku jej hospodárenia.

Kreačná pôsobnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Kreačná pôsobnosť národnej rady znamená právo vytvárať vlastné orgány, štátne orgány a spolupôsobiť pri tvorbe iných štátnych orgánov. V súlade s uvedeným:

  • volí a odvoláva v tajnom hlasovaní predsedu a podpredsedov národnej rady
  • zriaďuje a ruší svoje výbory, osobitné kontrolné výbory a komisie, určuje ich počty, volí a odvoláva ich predsedov a členov
  • zákonom zriaďuje a ruší ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy
  • volí kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR a generálneho prokurátora SR
  • národná rada volí a odvoláva iných funkcionárov, ak to ustanoví zákon.

Podrobnosti o podávaní návrhov, o voľbách a odvolávaní uvedených funkcionárov upravujú volebné poriadky, ktoré schvaľuje národná rada.

Pôsobnosť národnej rady v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky[upraviť | upraviť zdroj]

Národná rada uplatňuje svoju pôsobnosť vo vnútornej a zahraničnej politike tým, že

  • dáva ústavným zákonom súhlas so zmenou štátnych hraníc
  • ústavným zákonom schvaľuje zmluvu o vstupe do štátneho zväzku SR s inými štátmi a vypovedá takéto zmluvy
  • uznáša sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej ochrane proti napadnutiu, a po skončení vojny o uzavretí mieru
  • vyslovuje súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenska
  • vyslovuje súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenska
  • pred ratifikáciou vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, o ktorých to určuje ústava
  • rozhoduje o návrhu na vyhlásenie referenda
  • rokuje o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky

Poslanci Národnej rady[upraviť | upraviť zdroj]

Poslanci národnej rady sú volení zástupcovia občanov Slovenskej republiky. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.

Za poslanca možno zvoliť občana:

  • ktorý má volebné právo
  • dosiahol vek 21 rokov
  • má trvalý pobyt na území Slovenska.

Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením. Na schôdzi národnej rady, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz skladá sľub, ktorý znie „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republiky. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ Poslanec sa ujíma svojej funkcie a začína vykonávať svoj mandát zložením sľubu. Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu. Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou:

Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády, štátneho tajomníka, riaditeľa Slovenskej informačnej služby, vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, vedúceho ústredného orgánu štátnej správy jeho mandát počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje a na jeho miesto nastupuje náhradník.

K základným právam poslanca patrí:

  • právo zákonodarnej iniciatívy
  • interpelačné právo a právo klásť otázky členom vlády SR
  • právo vyžadovať od štátnych orgánov potrebné informácie pre svoju prácu
  • právo zúčastňovať sa na rokovaniach Národnej rady a orgánov, do ktorých bol zvolený a hlasovať na nich o všetkých prerokúvaných otázkach
  • právo voliť a byť volený.

Za hlasovanie v národnej rade alebo jej výboroch poslanca nemožno stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v národnej rade alebo jej orgánoch poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci národnej rady. Poslanca nemožno trestne ani administratívne stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu národnej rady. Ak národná rada súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takomto prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie. Poslanec sa môže funkcie poslanca vzdať. Jeho mandát zanikne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. Ak o to poslanec požiada poskytne mu zamestnávateľ na dobu výkonu funkcie poslanca pracovné voľno. Náhrada mzdy od zamestnávateľa mu v tomto prípade nepatrí.

Poslancovi národnej rady patrí plat vo výške trojnásobku priemerného mesačného platu pracovníka národného hospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok zaokrúhlený nahor na celých 100,- Sk začínajúc prvým dňom mesiaca, v ktorom zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Plat mu patrí ešte päť mesiacov po tom, keď došlo k zániku jeho poslaneckého mandátu.

Za vykonávanie zákonom určených funkcií v národnej rade a jej orgánoch patrí poslancovi funkčný príplatok a na úhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie poslanca paušálne náhrady vo výške, ktorú určí národná rada uznesením.

Na zabezpečenie výkonu poslaneckého mandátu si poslanec zriaďuje primerane vybavenú kanceláriu. Na výkon odborných a administratívnych prác spojených s činnosťou poslaneckej kancelárie poskytuje kancelária národnej rady poslancovi asistenta. Kancelária národnej rady hradí výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie a odmenu asistenta poslanca v súlade s uzneseniami národnej rady.

Ak sa poslanec bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej dvoch rokovacích dní schôdzí národnej rady alebo jej výborov, do ktorých bol zvolený v období jedného kalendárneho mesiaca stráca nárok na polovicu platu, polovicu funkčného príplatku a polovicu paušálnych náhrad, ktoré by mu patrili na nasledujúci mesiac. Ak sa bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej štyroch rokovacích dní národnej rady alebo výborov, do ktorých bol zvolený v období jedného kalendárneho mesiaca stráca nárok na plat, funkčný príplatok a paušálne náhrady, ktoré by mu inak patrili na nasledujúci mesiac.

Na jeseň 2015 bolo oznámené, že po skončení funkčného obdobia dostanú poslanci odstupné. Tí, čo funkciu vykonávali viac než 2 roky, ale menej než 5 rokov dostanú dvojnásobok svojho platu: 3 922 €. Poslanci čo v parlamente pôsobili viac než 5 rokov dostanú trojnásobok svojho platu: 5 883 €. Na vyplácanie odstupného v roku je určených 821 000 €. V roku 2010 dostalo 81 poslancov viac než 800 000 € a v roku 2012 54 poslancov približne 250 000 €.[6]

Výsledky volieb do Národnej rady Slovenskej republiky[upraviť | upraviť zdroj]

1990[upraviť | upraviť zdroj]

8. – 9. júna

Strana Počet poslancov
Verejnosť proti násiliu (VPN)
48 / 150
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)
31 / 150
Slovenská národná strana (SNS)
22 / 150
Komunistická strana Slovenska (KSS)
22 / 150
SpolužitieMaďarské kresťanskodemokratické hnutie (ESWMK)
14 / 150
Demokratická strana (DS)
7 / 150
Strana zelených (SZ)
6 / 150

1992[upraviť | upraviť zdroj]

5. – 6. júna

Strana Počet poslancov
Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS)
74 / 150
Strana demokratickej ľavice (SDĽ)
29 / 150
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)
18 / 150
Slovenská národná strana (SNS)
15 / 150
Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, Együttélés – Spolužitie – Wspólnota – Soužití (MKM – EGY)
14 / 150

1994[upraviť | upraviť zdroj]

30. september – 1. október

Strana Počet poslancov
Koalícia Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska (HZDS – RSS)
61 / 150
Spoločná voľba (SV) – koaličné strany: Strana demokratickej ľavice, Sociálnodemokratická strana Slovenska,

Strana zelených na Slovensku, Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky

18 / 150
Magyar Koalíció – Maďarská koalícia (MK) – koaličné strany: Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom – Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, Együttélés Spolužitie, Magyar Polgári Párt – Maďarská občianska strana
17 / 150
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)
17 / 150
Demokratická únia Slovenska (DEÚS)
15 / 150
Združenie robotníkov Slovenska (ZRS)
13 / 150
Slovenská národná strana (SNS)
9 / 150

1998[upraviť | upraviť zdroj]

25. – 26. septembra

Strana Počet poslancov
Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS)
43 / 150
Slovenská demokratická koalícia (SDK)
42 / 150
Strana demokratickej ľavice (SDĽ)
23 / 150
Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja (SMK)
15 / 150
Slovenská národná strana (SNS)
14 / 150
Strana občianskeho porozumenia (SOP)
13 / 150

2002[upraviť | upraviť zdroj]

20. – 21. september

Pohľad na NR SR počas západu slnka
Strana Počet poslancov
Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS)
36 / 150
Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ)
28 / 150
Smer (SMER)
25 / 150
Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja (SMK-MKP)
20 / 150
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)
15 / 150
Aliancia nového občana (ANO)
15 / 150
Komunistická strana Slovenska (KSS)
11 / 150

2006[upraviť | upraviť zdroj]

17. júna

Strana Počet poslancov
SMER – sociálna demokracia
50 / 150
Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana
31 / 150
Slovenská národná strana
20 / 150
Strana maďarskej koalície
20 / 150
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko
15 / 150
Kresťanskodemokratické hnutie
14 / 150

2010[upraviť | upraviť zdroj]

12. júna

Strana Počet poslancov
SMER – sociálna demokracia
62 / 150
Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana
28 / 150
Sloboda a Solidarita
22 / 150
Kresťanskodemokratické hnutie
15 / 150
MOST-HÍD
14 / 150
Slovenská národná strana
9 / 150

2012[upraviť | upraviť zdroj]

10. marec

Strana Počet poslancov
SMER – sociálna demokracia (SMER – SD)
83 / 150
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)
16 / 150
OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO)
16 / 150
MOST – HÍD
13 / 150
Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ – DS)
11 / 150
Sloboda a Solidarita (SaS)
11 / 150

2016[upraviť | upraviť zdroj]

5. marec

Strana Počet poslancov
SMER – sociálna demokracia
49 / 150
Sloboda a Solidarita
21 / 150
OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnostiNOVA
19 / 150
Slovenská národná strana
15 / 150
Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko
14 / 150
SME RODINA – Boris Kollár
11 / 150
MOST – HÍD
11 / 150
#SIEŤ
10 / 150

2020[upraviť | upraviť zdroj]

29. február

Strana Počet poslancov
OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA
53 / 150
SMER – sociálna demokracia
38 / 150
SME RODINA
17 / 150
Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko
17 / 150
Sloboda a Solidarita
13 / 150
ZA ĽUDÍ
12 / 150

2023[upraviť | upraviť zdroj]

30. september

Strana Počet poslancov
SMER – sociálna demokracia
42 / 150
Progresívne Slovensko
32 / 150
HLAS – sociálna demokracia
27 / 150
OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK a Kresťanská únia a ZA ĽUDÍ
16 / 150
Kresťanskodemokratické hnutie
12 / 150
Sloboda a Solidarita
11 / 150
Slovenská národná strana
10 / 150

Zoznamy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky[upraviť | upraviť zdroj]

Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) existuje od 1. októbra 1992. V nasledovných samostatných článkoch sú zoznamy poslancov NR SR zvolených v uvedených volebných obdobiach:

Poslanecké kluby a poslanecké grémium[upraviť | upraviť zdroj]

Poslanci národnej rady sa môžu združovať v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do národnej rady. Ak dôjde počas volebného obdobia k rozdeleniu volebných koalícií alebo k zlúčeniu politických strán alebo hnutí rozdelia sa alebo zlúčia aj ich poslanecké kluby, ak spĺňajú podmienky zákona.

Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu. Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej 8 poslancov. Poslanecké kluby delegujú podľa zákonom stanoveného kľúča svojich členov do poslaneckého grémia. Poslanecké grémium posudzuje otázky politickej a procedurálnej povahy, ktoré súvisia s činnosťou národnej rady a jej orgánov. Jeho stanoviská majú povahu odporúčaní.

Predseda národnej rady zvoláva poslanecké grémium podľa potreby alebo na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov. Na poslaneckom grémiu sa môžu zúčastniť aj podpredsedovia národnej rady.

Predseda a podpredsedovia[upraviť | upraviť zdroj]

Predsedu a podpredsedov národnej rady volí a odvoláva v tajnom hlasovaní národná rada nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Predseda je zodpovedný len národnej rade. Vo svojej funkcii zostáva aj po uplynutí volebného obdobia, kým si národná rada nezvolí nového predsedu. To platí aj o podpredsedoch národnej rady. Predseda národnej rady vykonáva svoju pôsobnosť podľa Ústavy SR tým, že:

  • zvoláva a riadi schôdze národnej rady,
  • podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony, ako aj uznesenia národnej rady,
  • prijíma sľub poslancov,
  • vyhlasuje voľby do národnej rady a orgánov územnej samosprávy a voľbu prezidenta Slovenskej republiky,
  • vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,
  • vykonáva ďalšie úlohy podľa osobitných zákonov.

Podpredsedovia národnej rady:

  • riadia a organizujú úseky činnosti národnej rady podľa poverenia predsedom národnej rady,
  • zastupujú predsedu národnej rady v určenom poradí a v plnení jeho úloh, ktorými ich poverí.

Organizácia činnosti [7][upraviť | upraviť zdroj]

Činnosť národnej rady riadi a organizuje jej predseda a podpredsedovia. Národná rada zasadá stále. Jej zasadanie sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo rozpustením. Národná rada môže uznesením prerušiť svoje zasadanie, jeho dĺžka nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku.

Národná rada uskutočňuje svoju ústavnú pôsobnosť prostredníctvom ustanovujúcej schôdze a priebežne konaných schôdzí počas trvania volebného obdobia. Z hľadiska významu osobitné miesto patrí ustanovujúcej schôdzi, ktorú zvoláva prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb. Na tejto schôdzi volí národná rada svojich overovateľov, predsedu a podpredsedov, zriaďuje svoje výbory okrem tých, ktoré sú ustanovené zo zákona a volí ich predsedov a členov.

Rokovacími dňami schôdze národnej rady sú spravidla utorok až piatok. Schôdze národnej rady sú verejné. Neverejné schôdze alebo ich časti sa konajú ak sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet štátneho, služobného a obchodného tajomstva alebo to ustanoví osobitný zákon, alebo sa na tom uznesie národná rada trojpätinovou väčšinou. Národná rada je schopná sa uznášať ak je v rokovacej sále prítomná a na hlasovaní sa zúčastňuje nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov – 76. Na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov – najmenej 39. Relatívnou väčšinou sa napríklad prijímajú bežné zákony.

Pri vyslovení nedôvery vláde a jej členom, na voľbu a odvolanie predsedu a podpredsedov národnej rady a pri schvaľovaní iných návrhov, pri ktorých to určuje ústava alebo zákon, musí byť súhlas najmenej 76 poslancov, čo predstavuje absolútnu väčšinu. Na prijatie ústavy, ústavného zákona, odsúhlasenie neverejnej schôdze národnej rady a v ďalších prípadoch, kedy to vyžaduje ústava alebo zákon, je potrebná trojpätinová kvalifikovaná väčšina najmenej 90 poslancov.

Hlasovanie na schôdzach je verejné alebo tajné. Verejne sa hlasuje spravidla za použitia technického zariadenia v rokovacej sále alebo zdvihnutím ruky. Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom alebo ak sa na tom uznesie národná rada. Na tajné hlasovanie sa použijú hlasovacie lístky.

Rokovanie o jednotlivých bodoch schváleného programu nemožno začať ak neboli poslancom najneskoršie 24 hodín pre začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály. Každý návrh podaný národnej rade v súlade s ústavou, zákonom alebo na základe uznesenia musí byť pridelený príslušnému výboru na prerokovanie a zaujatie stanoviska.

Do rozpravy o prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú písomne po schválení programu schôdze a ústne po vystúpení písomne prihlásených rečníkov.

Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu, ktorá nesmie byť kratšia ako 12 hodín s pomerným rozdelením medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú ich členmi. Možnosť obmedzenia rozpravy neplatí pri rokovaní o návrhu ústavného zákona, zákona o štátom rozpočte a programovom vyhlásení vlády. Poslanci majú právo v rozprave na jednu faktickú poznámku, ktorou reagujú na ostatného rečníka. Nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Rečník môže faktickou poznámkou reagovať na faktické poznámky poslancov k jeho vystúpeniu. Rozprava skončí, ak vystúpili všetci prihlásení rečníci a slova sa po jej skončení neujal člen vlády, ktorý tým otvára rozpravu znova.

Poslanci majú právo podať procedurálne návrhy týkajúce sa spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania s výnimkou hlasovania o veci samotnej v trvaní jednej minúty. O takýchto návrhoch sa hlasuje bez rozpravy.

Z každej schôdze národnej rady sa vyhotovuje doslovná zápisnica, ktorá po overení sa stáva autentickým záznamom o schôdzi a slúži ako podklad na vydanie správy, ktorá sa publikuje po každej schôdzi.

Číselná identifikácia schôdzí[upraviť | upraviť zdroj]

Národná rada za prvé volebné obdobie považuje svoj vznik a pôsobenie ako Slovenská národná rada v roku 1943. K ukončeniu tohto číselného označovania poradia volebných období národnej rady došlo pri zmene jej pôsobnosti a postavenia ako zákonodarného orgánu na Slovensku v rámci jednotnej Česko-slovenskej republiky v desiatom volebnom období, po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 a zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Voľbami poslancov do národnej rady konanými 30. septembra a 1. októbra 1994 ako jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu v samostatnej Slovenskej republike sa zaviedlo nové číselné označovanie volebných období národnej rady poradovým číslom rímska I. a slovne prvé. Takto označené prvé volebné obdobie bolo ukončené dňom volieb poslancov do národnej rady 25. a 26. septembra 1998. Dňom 26. septembra 1998 začalo druhé štvorročné volebné obdobie národnej rady. Z organizačných a technických dôvodov sa všetky schôdze národnej rady označujú číselne v poradí ako nasledujú po sebe za čas jedného volebného obdobia.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b História NR SR, Bratislava: Národná rada SR, 2004 – 2015, http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=nrsr/historia, dost. 2015-01-31 
  2. Deklarácia Slovenskej národnej rady z 1. septembra 1944
  3. Zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 1990-03-16, [cit. 2018-04-05]. Dostupné online.
  4. 19/1997 Z. z. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 18. decembra 1996 č. 519 o schválení legislatívnych pravidiel tvorby zákonov [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-12-18, [cit. 2018-04-05]. Dostupné online.
  5. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-10-24, [cit. 2018-04-05]. Dostupné online.
  6. KYSEĽ, Tomáš. Ich koniec v parlamente sa blíži, na rozlúčku vezmú tisícové odstupné [online]. aktuality.sk, 2015-11-07, [cit. 2015-11-07]. Dostupné online.
  7. Uvedený výpočet pôsobnosti, pravidiel rokovania a činnosti národnej rady nie je úplný. Podrobnejšiu úpravu, postavenie orgánov a ich vzťahy navonok upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°08′31″S 17°05′49″V / 48,142°S 17,097°V / 48.142; 17.097