Národné hospodárstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tomuto článku chýbajú odkazy na zdroje uvedených informácií. Pomôž Wikipédii a pridaj do článku citácie (odkazy na zdroje)

Národné hospodárstvo je súhrn všetkých ekonomických prostriedkov a vzťahov hospodárskych subjektov určitého štátu alebo hospodárskeho priestoru. Súhrn odvetví (a druhov výroby) národného hospodárstva či štruktúra, organizácia a stav národného hospodárstva, neformálne často aj národné hospodárstvo vôbec, sa nazýva ekonomika. Veda o národnom hospodárstve sa nazýva ekonómia.

Národné hospodárstvo je výsledkom množiny spoločných aktivít ľudí, prírody a umelých ľudských výtvorov, ktoré vznikali postupne či aktuálne a sú dynamogenizované (??) deľbou a špecializáciou práce, vzťahom ku rozdeľovaniu a prerozdeľovaniu výsledkov, narábaniu s hodnotami atď. Národné hospodárstvo funguje vždy v určitom hospodársko-politickom systéme, pričom základom hospodárskych aktivít je napr. voľný trh, a základom politických aktivít je napr. demokracia.

Národné hospodárstvo je zložitý, mnohotvárny, mnohostranný a mnohoväzbový, neustále sa rozvíjajúci systém skladajúci sa z mnohých subsystémov, ktoré sú spojené v jeden celok. Subjekty v ňom majú špecifické vlastnosti a vlastné ciele, čo navonok spôsobuje vždy problémy.

Ľudia v národnom hospodárstve vykazujú svoje (rôzne) správanie závislé na správaní jeho častí (rodín, podnikov, okolitých štátov). Aktivity v národnom hospodárstve prebiehajú hierarchicky v časovej postupnosti s množstvom transformácií, s celou zložitosťou väzieb a vzťahov pri existencii rôznych cieľov. Ľudia sa v každom národnom hospodárstve opierajú o prírodné zdroje, o disponibilný ľudský potenciál a o umelé zásahy, spôsobované človekom. Dať tieto veci do súladu, bez vážnejšieho poškodzovania životného prostredia, to je otázka, s ktorou zápasia už stáročia jednotlivé generácie, zatiaľ bezúspešne.

Hospodárstvo možno chápať ako súbor jednosmerných a dvojsmerných aktivít jedincov a skupín ľudí, ktorými sa snažia zabezpečiť si hmotné, čiastočne aj duševné a duchovné potreby. U jednosmerných aktivít si človek zabezpečuje niečo buď sám pre seba (napr. si natrie na chlieb maslo a následne ho skonzumuje, operie si šaty, a pod.) alebo aktivitu koná pre niekoho iného (napr. daruje vec, ktorej je majiteľom), pričom za to nepožaduje žiadnu protihodnotu od iného človeka. Naopak pri dvojsmerných aktivitách človek za svoju aktivitu požaduje vždy nejakú protihodnotu. Rozoznávame nasledovné dvojsmerné aktivity:

• ekonomické, kde výsledným cieľom sú vždy peniaze, ako merítko ekonomickej efektivity
• bartrové, cieľom je výmena druhu produktu za iný (napr. výmena pšenice za kukuricu, ľudskej práce za jedlo, a pod.),
• neutrálne, kde na jednej strane stoja peniaze, alebo bartrová komodita alebo emócia, a na druhej strane tejto výmeny stojí vždy emócia. Typickým príkladom je návšteva športového podujatia. Hoci sa očakávaný výsledok nedostavil, divák peniaze späť nežiada. Zlosť z prehry či naopak radosť z výhry neutralizujú cenu vstupenky.