Národný front oslobodenia Južného Vietnamu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vlajka Vietkongu
Príslušník Vietkongu s puškou AK-47

Národný front oslobodenia Južného Vietnamu (NFOJV), prekladaný aj ako Front národného oslobodenia Južného Vietnamu (FNOJV), viet. Mặt trận Dân tộc Giải phóng miền Nam Việt Nam, známy aj ako Vietkong (viet. Việt Cộng, doslova „vietnamskí komunisti“; túto prezývku im vymyslel Južný Vietnam, toto pomenovanie znie po vietnamsky pohŕdavo) bola partizánska organizácia pôsobiaca na území Južného Vietnamu a čiastočne aj v Laose a Kambodži, jej cieľom bolo nastolenie komunizmu v krajine a jej spojenie so Severným Vietnamom počas Vietnamskej vojny. Svoj cieľ vybojovala v 15 rokov trvajúcej krvavej vojne, ktorú viedol Vietkong pomocou konvenčného boja s regulárnou juhovietnamskou armádou (ARVN) a Americkou armádou a jej spojencami, ako aj partizánskym bojom a teroristickými akciami, často namierenými proti samotným juhovietnamským civilistom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 1960 v provincii Ben Tre, v delte Mekongu, vznikala prvá „oslobodená oblasť“. 20. októbra 1960 na jej území vznikol Národný front oslobodenia Južného Vietnamu (NFOJV). Ľudová oslobodenecká armáda mala v roku 1961 už okolo 100 000 príslušníkov.

Organizácia Vietkongu bola pomerne komplikovaná, v zásade sa členil na 2 zložky:[1]

  1. „Thanh Phan Dan Su“ (viet. Thành Phần Dân Sự- civilná zložka) boli bunky rôznej veľkosti, ktorých úlohou bolo zásobovať bojujúce jednotky; bojov sa tieto jednotky zúčastnili iba zriedka.
  2. „Thanh Phan Quan Su“ (viet. Thành Phần Quân Sự- bojová zložka) mala prevažne bojové poslanie, ale iba najelitnejšie jednotky sa venovali výhradne bojovým akciám, ostatné sa podieľali aj na zbere úrody a zásobovaní.

Jednou z najobávanejších zložiek Vietkongu boli okrem prieskumníkov tzv. Útoční ženisti. Títo vojaci obvykle prešli najmenej pol až jedenapolročným výcvikom, pritom výcvik obyčajných vojakov trval iba mesiac. Útoční ženisti boli zruční pri zneškodňovaní a kradnutí amerických mín a výbušnín. Známi sa však stali preto, že svoje ciele (ak už situácia nedovoľovala ďalšie pokusy) likvidovali aj tak, že sa s batohom naplneným výbušninami priblížili k svojmu cieľu, krytí paľbou svojich spolubojovníkov a v jeho tesnej blízkosti nálož na svojom tele odpálili. Pri útokoch na nepriateľské základne bežne útočili vojaci iba ľahko oblečení, aby ich odev nevydával pri pohybe podozrivé zvuky. Straty v jednotkách útočných ženistov ale bývali veľké.

Vietkong spolupracoval až do konca vojny so (severovietnamskou) Vietnamskou ľudovou armádou (VĽA), jeho členovia infiltrovali aj juhovietnamskú ARVN. Po ofenzíve Tet začiatkom roka 1968 však Vietkong utrpel ťažké straty a v nasledujúcich bojoch o krajinu sa stal iba podporným prostriedkom severného Vietnamu v bojoch o nadvládu na juhu krajiny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Daniel Kamas: Válka ve Vietnamu /1964-1975/ ISBN 80-7198-247-4. Olomouc, Votobia 1997, s. 247-248

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]