Národný park Malá Fatra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°11′42″S 19°1′32″V / 49.19500°S 19.02556°V / 49.19500; 19.02556
Národný park Malá Fatra
Národný park
Tiesnavy.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Žilina, Martin, Dolný Kubín
Pohorie Krivánska Fatra
Súradnice 49°11′42″S 19°1′32″V / 49.19500°S 19.02556°V / 49.19500; 19.02556
Najvyšší bod Veľký Kriváň
 - výška 1 708,7 m n. m.
Rozloha 226,30 km² (22 630 ha)
 - ochranné pásmo 232,62 km² (23 262 ha)
Bióm les (70%)
Vznik 1. 4. 1988
 - CHKO 1967
Správa Správa NP Malá Fatra
 - Sídlo správy Varín
Kategória IUCN II - Národný park
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Národný park Malá Fatra
Webová stránka: www.sopsr.sk/malafatra
Freemap.sk: mapa

Národný park Malá Fatra je národný park, ktorý sa nachádza na severe Slovenska v Krivánskej Malej Fatre, severnej časti pohoria Malá Fatra.

Pestré geologické zloženie a značná relatívna výška pohoria podmieňujú existenciu bohatstva rastlinnej a živočíšnej ríše i pestrosť foriem reliéfu. Najvyšším vrcholom je Veľký Kriváň – 1 709 m n. m. Výrazným vrcholom je Veľký Rozsutec, ktorý sa nachádza aj v logu národného parku.

Asi 70% územia zaberajú lesy, prevažne zmiešané s prevahou listnatých drevín, najmä buka.

Geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili pestrosť rastlinstva. V území bolo doteraz zistených viac ako 900 druhov vyšších rastlín. Z toho je 22 druhov západokarpatských endemitov, 14 karpatských endemitov, 15 karpatských subendemitov a 1 vlastný endemit Malej Fatry, jarabina Margittaiho.

Vznik Národného parku Malá Fatra[upraviť | upraviť zdroj]

Malá Fatra zažila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. 1. apríla 1968 bol ako prvým vedúcim v histórii CHKO poverený Pg. Pavel Janáčik. 1. apríla 1988 bola CHKO Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra.

Maloplošné chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Národná prírodná rezervácia Tiesňavy.
Pohľad na dve údolia vľavo Veľká Bránica, vpravo Malá Bránica (v pozadí).

V správe Národného parku sa nachádzajú tieto maloplošné chránené územia.

Národné prírodné rezervácie (NPR)[upraviť | upraviť zdroj]

*zdroj:[1]
# Názov výmera ha rok vytvorenia stupeň ochrany
1 Chleb 412,87 1967 5.
2 Minčol 96,1 1980 5.
3 Krivé 203,72 1979 5.
4 Šútovská dolina 526,65 1967 5.
5 Sokolec 199,24 1980 5.
6 Suchý 429,42 1979 5.
7 Starý hrad 85,42 1967 5.
8 Prípor 272,27 1980 5.
9 Šíp 301,52 1980 5.
10 Šrámková 243,65 1967 5.
11 Rozsutec 841,55 1967 5.
12 Tiesňavy 479,21 1967 5.
13 Veľká Bránica 332,09 1967 5.
14 Kľačianska Magura 204,47 1976 5.
15 Kľak 85,71 1966 5.
16 Kozol 91,58 1993 5.

Prírodné rezervácie (PR)[upraviť | upraviť zdroj]

*zdroj:[1]
# Názov výmera ha rok vytvorenia stupeň ochrany
1 Dubovské lúky 16,03 1980 4.
2 Goľove mláky 6,83 1988 4.
3 Hajasová 7,17 1976 5.
4 Hrabinka 0,40 1988 4.
5 Hrádok 6,75 1976 5.
6 Močiar 8,16 1993 4.
7 Paráč 45,27 1980 5.
8 Pod Rígľom 14,23 1984 5.
9 Veľká Lučivná 66,38 1967 5.

Prírodné pamiatky (PP)[upraviť | upraviť zdroj]

*zdroj:[1]
# Názov výmera ha rok vytvorenia stupeň ochrany
1 Bôrická mláka 0,60 1974 4.
2 Domašínsky meander 80,37 1978 4.
3 Krasniansky luh 15,21 1989 5.
4 Šútovská epigenéza 52,20 1979 4.
5 Kraľoviansky meander 18,23 1990 4.

Chránený areál (CHA)[upraviť | upraviť zdroj]

*zdroj:[1]
# Názov výmera ha rok vytvorenia stupeň ochrany
1 Hate 0,58 2001 4.
2 Rieka Orava 441,7463 1997 4.

Národné prírodné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

*zdroj:[1]
# Názov výmera ha rok vytvorenia stupeň ochrany
1 Kľacký vodopád - 1992 5.

Územia európskeho významu (Natura 2000)[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Prehľad osobitne chránených častí prírody v Slovenskej republike stav k 31.12.2006 [online]. ŠOP SR, január 2007. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]