Národnosť (predstupeň národa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Národnosť je v evolucionistickej etnografickej koncepcii etnos, ktorý vývojovo nasleduje po kmeni a predchádza vzniku národa (v užšom zmysle). Vzniká splynutím kmeňov do vyššieho etnického celku, nahradením pokrvných zväzkov územnými a nahradením kmeňových jazykov spoločným jazykom (pričom sa kmeňové jazyky stávajú nárečiami). Národnosť má spoločné územie, ekonomický život, (aspoň literárny) jazyk, niektoré osobitosti kultúry a psychiky a spoločné pomenovanie. Pojem národnosť v tomto zmysle je len ťažko jednoznačne preložiteľný do niektorých jazykov, po nemecky aj anglicky mu s výhradami najlepšie zodpovedá pojem Nationalität a nationality.

Podľa marxistickej historiografie národnosť vznikla po rozpade prvotnopospolnej spoločnosti, bola typická pre otrokárske a feudálne zriadenie (napr. starogrécke národnosť, staroegyptská národnosť, (staro)česká národnosť, (staro)slovenská národnosť) a zaniká s nástupom kapitalizmu, kedy ju nahrádza národ (v užšom zmysle).

Pre Slovákov podľa tejto koncepcie platí, že zhruba v 10. storočí vznikla slovenská národnosť (z veľkomoravského slovanského substrátu v Uhorsku) a počas národného obrodenia sa táto premenila na slovenský národ. Podľa súčasnej väčšinovej literatúry však zhruba od 10. storočia hovoríme o slovenskom národe (v súdobých textoch je pojem doložený od 16. storočia ako "natio Slavonica") a od národného obrodenia o modernom slovenskom národe.