Nús

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nús alebo nus (starogr. Νους - nous [vyslov: nús] - rozum, myseľ) je vo filozofii pojem označujúci približne súhrn všetkých jestvujúcich aktov vedomia a myslenia.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vo filozofii sa slovom nús označujú rozličné filozofické koncepty.

  • Homér slovom nús označuje mentálnu aktivitu všeobecne.
  • Pojem nús sa vo filozofii po prvý raz objavuje u Anaxagora. Podľa neho je nús prapríčina, a to rozumná príčina existencie všetkého súcna, ktorá veci pozná a riadi ich. Nús je princíp usporadujúci všetko to, čo sa vytvára z vírivého pohybu v chaose; je dušou vecí.
  • Podľa Platóna je nús nesmrteľný, racionálny aspekt duše. Táto stránka svetovej duše prináša do vesmíru rozumný poriadok. Je to božský spôsob uvažovania, ktorý nazerá správnosť vývodov bez toho, aby musel porozumieť premisám.
  • Nús v mladšom stoicizme je daimonion a obsah každého človeka; časť boha Dia, ktorá v človeku ovláda jeho dušu i telo, jeho duševný život, jeho zmysly i city.
  • U Aristotela je nús intelekt, líši sa od zmyslového vnímania. Rozdeľoval ho na aktívny a pasívny intelekt. Pasívny intelekt ovplyvňuje poznanie. Aktívny intelekt je nesmrteľná prvotná príčina všetkých príčin.
  • Podľa Plotina je nús svetový rozum, emanácia Logu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.